CHEMIK:konretne u Ag sa vstrebava minimum (urcite menej nez 1%);
u Hg²⁺ s tym sulfidom to nebude tak celkom uplne; uz davka 200mg Hg²⁺ p.o. v roztoku byva smrtelna; a okrem akutnej gastroenteritidy u otravy Hg²⁺ je zavaznejsia akutna toxicka nefritida (zapal a zlyhanie ladvin).
konecne, mechanizmus toxicity tazkych kovov (priklad Hg²⁺) je v kovalentnej alebo komplexnej vazbe na sulfhydrylovu siru v proteinoch/peptidoch (zvysky cysteinu apod.):
2 R-SH + Hg²⁺ ---> R-S-Hg-S-R + 2H⁺

LIBRIUM: Podobne by to myslim melo fungovat i se rtutnatymi solemi. Nejdriv chlorid, pozdeji ve strevech sulfid. U tech nejakutnejsich otrav tenhle mechanizmus zabrani vstrebani vetsiny pozityho kovu a obet otravy dostane prisernej prujem. Presto ten zbytek, kterej se vstreba udela svoje. A i u stribra v malych koncentracich se kov vstrebava, proste jen akutne neskodi. Ale po letech, argyroza.

COLOMAN:"Podobne sa spolu so striebornou soľou sulfadezinu využíva v dezinfekčných krémoch. V ktorych konkretne???"
napriklad Dermazin 1% krém (Rp.; sulfadiazinum argentum 10mg/g crm.)
"Pri perorálnom podaní strieborných solí sa v žalúdku v kombinácii s chloridovými iónmi Cl tvorí neúčinný a nerozpustný chlorid strieborný (AgCl). –co ztoho vypliva???"
ze velka cast (skoro vsetko) ionizovane striebro pozite vo forme soli sa v zaludku vyzraza na chlorid strieborny, a nevstrebava sa; az pri poziti vysoko koncentrovanych roztokov alebo mnozstiev vacsich, nez 1-5g koncentracia chloridovych anionov v zaludku nestaci na vyzrazanie vsetkych striebornych kationov; vtedy dochadza k akutnej otrave striebrom, ktora sa prejavuje tazkym poleptanim gastrointestinalneho traktu, poskodenim obliciek a drobnych kapilar.

Obecne, kde tuhle diplomku delas? Jakej typ skoly? Neco jako filozofie?
Docela hezky knizky o anorganicky chemii, ktery obsahujou obecne povidani o prvcich vcetne historie a puvodu nazvu jsou:
Remy: Anorganicka chemie, asi ji nesezenes, neb je velmi stara, ale zato krasna. Dalsi Ernshaw, Greenwood, chemie prvku. V obou bys nasel desitky stranek k dany tematice. Zkus se projit po knihovnach. A kdyz to nebudou mit v mestskych tak v univerzitnich(vysokoskolskych) knihovnach chemickych oboru je urcite maj. A spoustu dalsich peknejch knih
AgArgyroza se tyka i kuze, je to chronicka choroba vznika dlouhodobym podavanim malych netoxickych davek Ag soli (treba tech kapek do oci, driv se pouzivaly i nosni) a nevylecitelna. Zdravotni potize snad nezpusobuje zadny, ale zato psychicky, mit modrosedou kuzi jako fantomas, to je asi docela sila. Stribro sice ma mirny antisepticky ucinek, ale zas takovej zazrak to neni. Tusim, ze je nejtaznejsim kovem, tedy z 1 gramu stribra lze vytahnout nejdelsi drat (oproti tomu zlato je nejkujnejsi, vytepes z nej nejtenci plisek)

Nemam ted cas se moc rozepisovat, casem ti sem jeste neco flaknu

vsetky tazke kovy, vratane striebra su toxicke; maju (vacsina z nich) oligodynamicke ucinky, zhruba v tomto poradi: Cd > Ag > Hg > Cu. kadmium a ortut sa pre vysoku toxicitu pre zivocichov nepouzivaju (anorganicke a organometalicke zluceniny ortuti sa na dezinfekciu (sublimat) a antisepsu (Famosept) pouzivali ca. do 60tych - 70tych rokov 20. storocia, v sucasnosti su obsoletne, kvoli toxicite pre cloveka, zvierata a zivotne prostredie).
ad strieborne sperky: ten zapal, ktory vznika v cerstvej rane je dosledok toxicity striebra, nie infekcie (ta sa az pridruzi); preto treba najprv zaviest sperk z inertneho kovu (zlato, nehrdzavejuca/chir. ocel), alebo biokompatibilneho plastu a az po vyhojeni rany sa moze zaviest sperk strieborny alebo platinovy (platina ma podobnu, az vyssiu kontaktnu toxicitu, ako striebro).
na vsetky tazke kovy mozu vznikat aj kontaktne alergie, vacsinou ako dermatitidy (najviac nikel, casto platina, niekedy striebro).

... tak takto volako som sito predstavoval,, snad to bude fungovat..
.. tie predpony su potrebne, akbyste davali konkretny opis konkretneho prvku. Ak pridavate iba link na volaco, alebo hocjaku pripomienku, staci opis linku, alebo ako sa Vam to bude zdat bit logicke...

Cu- zelené rastlinné farbivo (chlorofyl) sa môže tvoriť len za pomoci medi a že blednutie a žltnutie listov je spôsobené nedostatkom tohto stopového prvku v pôde.
Meď je biogénny prvok, ktorý urýchľuje vnútrobunkové procesy a v malých množstvách je nevyhnutný pre vývoj rastlín a živočíchov. Zo všetkých prvkov v prírode vytvára najkrajšie farebné minerály a zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe rastlinných a zvieracích pigmentov a farbív v kvetoch, v perí vtákov, vo všetkom, čo vnímame ako krásne.

Cu- Zistilo sa, že pocit bolesti je sprevádzaný zvýšenou koncentráciou medi v krvi a likvore. Jej najvyššiu koncentráciu možno nájsť u osôb, u ktorých sú prejavy bolesti vyjadrované veľmi intenzívne (stonanie, výkriky, vzrušenie). Takáto reakcia na bolesť je jedným z príznakov „medenej konštitúcie“. Ženy majú v porovnaní s mužmi viac medi v krvi.
Normálny obsah medi v krvnom sére ženy je 107 mg.kg-1. Počas tehotenstva stúpne na 280 mg.kg-1.
Vtáky majú tiež zvýšený obsah tohto kovu v perí. To, čo majú vtáky v perí, má človek vo svojich vlasoch. Ľudské vlasy obsahujú 15 – 25 mg.kg-1 medi oproti 1 – 3 mg.kg-1 v ostatných tkanivách.

Cu- Pri akútnej expozícií parami medi alebo prašným aerosolom Cu vzniká horúčka z kovov (horúčka zlievačov). Prejavuje sa podobne ako chrípka a ustupuje do 24 hodín, chronické poškodenie pľúc však nebolo doposiaľ preukázané.
Toxické sú najmä rozpustné soli. Pri vyšších obsahoch medi v krvi dochádza k poškodeniu pečene – žltačke. Naopak pri nedostatku tohto kovu v organizme sa narúša upotrebenie železa a vzniká anémia. Nedostatok medi najmä u detí sa prejavuje fyzickou a duševnou retardáciou. Už malé množstvo medi katalyzuje oxidáciu vitamínu C, najmä v potravinách. Ovocné a zeleninové výrobky spracovávané v medených nádobách sú prakticky bez tohto vitamínu. Z hľadiska výživy sú závažné organoleptické zmeny spôsobené stopami medi. Už prítomnosť 0,0001% medi môže zapríčiniť zmenu farby potravín.

Ag- Od najstarších čias až dodnes sa značné množstvo striebra zúžitkuje na výrobu šperkov a v zubnom lekárstve.
Využíva sa aj vo fotografickom priemysle. Na fotografických emulziách, platniach a filmoch sa uplatňuje na svetlo citlivý chlorid strieborný (AgCl); žltkastý bromid strieborný (AgBr) a žltý jodid strieborný (AgI). Tieto zlúčeniny tvoria základ fotografického priemyslu. Po redukcii osvetlených miest vývojkou a ustálením v ustaľovači vytvára striebro obraz negatívu v najrôznejších odstupňovaných koncentráciach. Z negatívu sa robia pozitívy opäť na bromostrieborných papieroch.

Ag- Striebro patrí v súčasnosti k celosvetovo deficitným kovom, ktorých spotreba už niekoľko rokov výrazne prevyšuje produkciu. Má charakter spotrebného kovu. Nápadné zvýšenie jeho použitia v priemyselnej oblasti nastalo vďaka jeho vlastnostiam ako dobrá tepelná a elektrická vodivosť. Základnou oblasťou jeho využitia v súčasnom priemysle je aj výroba prístrojov pre potreby chémie a petrochémie.

Ag- Ako čistý kov bolo známe už 2 500 rokov p.n.l. v Malej Ázii, kde z neho pripravovali zliatinu s meďou, nazývanú asem a zliatinu so zlatom, nazývanú elektrum. Podľa názoru historikov však bolo známe oveľa skôr. Poznali ho už starí Egypťania v období 4 000 rokov p.n.l.
Striebornú menu mala napr. Babylonská ríša a neskôr i staroveké Grécko. Cena tohto kovu sa v ranom stredoveku dokonca priblížila cene zlata.
V staroveku sa o ťažbu striebra zaujímali najmä Féničania, Gréci a Rimania. V stredoveku sa jeho ťažba presunula zo stredomorskej oblasti do strednej Európy, do pohoria Harzu, Saska a Krušnohorska v Čechách. Známe sú ložiská strieborných rúd v Jáchymove, Kutnej Hore, Kremnici, Bankej Štiavnici, Freibergu a Annabergu. Striebro sa tu nachádza rýdze - vo forme drôtikov, častejšie však ako sírnik strieborný – argentit, ktorý je primiešaný k striebronosnému galenitu a sfaleritu v množstve 0, 01 – 0, 03 %. Nachádza sa aj v neraste známom ako prousit a pyrargirit. Jeho veľké množstvo možno nájsť aj v strieborných vláskových rudách jamesonite, boulangerite.
Úpadok ťažby v európskych strieborných baniach nastal až v novoveku po objave nových ložísk v strednej, južnej a neskôr aj v severnej Amerike. Podľa striebra je dokonca pomenovaný štát v južnej Amerike – Argentína.

Ag- Dusičnan strieborný (AgNO3) rozrušuje väčšinu mikroorganizmov už v koncentrácii 1:1000. Očné kvapky s 1% dusičnanom strieborným sa používajú pri prevencií gonokokového zápalu očí novorodencov.
Kryštalický dusičnan strieborný – tzv. „pekelný kamienok“ (lapis infernalis) - spôsobuje na koži a slizniciach pálenie a svrbenie. Vypaľujú sa ním bradavice a hnisavé rany.
Už starí Egypťania vedeli, že ak sa na odkrytú ranu položí strieborná platnička, rana sa zahojí rýchlejšie. Aj v súčasnej medicíne sa do obväzov pridáva 0,5% AgNO3 na zníženie infekcie pri popáleninách. Podobne sa spolu so striebornou soľou sulfadezinu využíva v dezinfekčných krémoch. V ktorych konkretne???
Dlhodobá liečba striebrom však môže spôsobiť tzv. argyrózu, tj. ukladanie striebra vo forme čierného Ag2S v očnej rohovke.
Pri perorálnom podaní strieborných solí sa v žalúdku v kombinácii s chloridovými iónmi Cl tvorí neúčinný a nerozpustný chlorid strieborný (AgCl). –co ztoho vypliva???
Pri dlhodobej práci s kovovým striebrom a jeho soľami sa striebro ukladá v tkanivách. Kumuluje sa najmä v koži a slizniciach, ktorým dodáva sivozelenú až modrastú farbu.
Velmi tenky strieborny platok plechu presvita na modro.

Ag- V ľudskom tele pôsobí striebro tak, že zintenzívňuje životné procesy v tkanivách, osobitne v reprodukčných orgánoch. U žien urýchľuje pravidelné mesačné krvácanie. Ako sa podava??? U muzov akym sposobom ???.
Je indikované ako podporný prostriedok na počatie. Na druhej strane však spôsobuje silnú spavosť.

Ag- Piesok pokrytý koloidným striebrom (protargorom) ničí pri prietoku vody mikróby a dezinfikuje pitnú vodu i vodu v bazénoch a na kúpaliskách. Metabolizmus striebra nie je presne známy, ale poznáme a využívame niektoré jeho účinky na ľudský organizmus. Už oddávna je známe, že voda sa v striebornej nádobe nekazí (tzv. oligodynamika). Strieborné ióny Ag denaturujú bielkoviny živých organizmov – baktérií. Bakteriocídne pôsobí už koncentrácia 25 mg.dm-3.

Nerozumiem tomu, ze jako je potom mozne, ze strieborne sperky (nausnice) v cerstvej jazve sposobuju hnisanie. Aby sa prepichnute miesto tela nezapalili, je třeba davat prv bud zlaty alebo ocelovy sperk, az po zahojeni je možne bezpecne nosenie Ag sperkov.???

..mam zatial tieto vlastnosti danych prvkov.. kde su otazniky, tie zhanam.. zhanam este aj ine vlastnosti, co najviac vlastnosti..

Cu- Rimania nazývali meď aes cyprium (cyperský kov), neskôr cuprum. Ceskoslovensky nazov pochadza ???
Protonove cislo 29
Atomova hmotnost 63.54600g
Hustota (na20 oC) 8.92 g/cm3
Bod varu 2567.0
Bod tavenia 1084 oC
Stupeň oxidacie 3

Ag- pomenovanie zo sanskrtského výrazu argenos, z gréckeho slova argyros, z praslovanského strebro
Lom striebra je hákovitý,
farbu má striebrobielu,
protonove cislo 47
hustota je okolo 10,5 g / cm3
relativna atomova hmotnost 107.86820 g
Bod varu 2212.0
Bod tavenia 961.9 oC
Stupeň oxidacie 1

..Bolo by dobre zacat text vlozenim znacky prvku, o ktory sa bude v prispevku jednat, aby potom sa hladalo lahsie a nestracali sa podtatne veci od inych kecov.
O ostatnych vylepsovakoch este pouvazujem, lebo niesom si isty, ci su vylepsovakmi vobec...

V tomto fore/clube sa bude jednat o kovoch. Konkretnejsie o tazkych kovoch/prvkoch, v podstate ludstvu najdlhsiu dobu znamych: o striebre, zlate, medi, zeleze, olova, cinu a ortuti.
O tychto “klasickych” kovoch co najvseobecnejsie a z co najroznejsych uhlov pohladov. Pod pojmom “najroznejsych uhlov pohladov” mam na mysli ponimanie hore uvedenych prvkov z pohladov roznych vednych disciplin -oficialnych vied aj perifernych, empirickych aj ideacnych, (podla moznosti vsetkych moznych).
Skratka zbierame co najviac analityckych poznatkov ohladom temy z kazdej doteraz znamej vednej discipliny. Napriklad z oblasti chemie subatomarne vlastnosti atd; z fyziky mechanicke vlastnosti atd; z biologie stopove mnozstva v jednotlivych organizmov a v ich castiach atd; z oboru historie a archeologie rozne kuriozity a obdobia atd; akbysa volakdo vyznal do homeopatie, toby bolo moc fajn; vsetky mozne vyuzitia tychto prvkov vo svete techniky a mediciny; atd;atd; su vytane aj vtipy, rozpravky a filmy o tychto kovoch, hudba, mytologicke a biblicke zalezitosti; fakta o pokladoch atd;atd; makrofotogafie, obrazky, kresbymalby z dejin umenia; a v neposlednom rade zaujimave postrehy a syntetyzujuce poznatky, atd;atd;
Su vitane linky, literatura (najma ceskoslovenskomadarske, za preklady z inych jazykov som ochotny davat odmeny), citacie, rady a skusenosti ludi pracujuci priamo s tymito kovmi (zlatnici, zvaraci, odlievaci, kovaci, banici, pracujuci na burzach, sustruznici, majstry odbornych vycvikov, metalurgovia, chemici, alternatyvny medicinmani, heavy metalisti atd.)
Jedna sa o diplomofku, ku ktorej nemam poriadne konzultanta, lebo mam momentalne prerusenie studia a za tu dobu, cosom mimo skolu, nechcem aby uz nacata praca stagnovala. Okrem toho viac oci viac vidi a viacerim mozgom viac napada.
Dufam, Vas tato tema zaujme a ked o volacom budete vediet, alebo najdete ohladom temy volaco, tak to tu capnete! Idealne fsak aj s citaciou, ale aj bezJ
Za prispevky vopred dikymocX...