Čoraz viac mladých ľudí sa stáva závislými na internete. Prestanú komunikovať so svojím okolím, strácajú priateľov. Chatovaním a on-line hrami trávia väčšinu času, pričom si nedoprajú ani jedlo, ani spánok.
Závislosť na počítači je naviazanie osoby a vnímania na virtuálnu (počítačovú) realitu. Ľudia sa fixujú na rôzne hry a aplikácie. Predstavujú si ich, napodobňujú ich a podobne. Dokonca sa vžívajú do virtuálnych postáv v hrách a prežívajú spolu s nimi celý dej. O ničom inom nerozprávajú.
Príznaky:
- Fixácia na PC bez kontroly času
Ľudia strácajú kontrolu nad časom, stráveným za PC, stále naň myslia, keď nemajú možnosť za ním sedieť. Predtým pre nich dôležité veci sa teraz stávajú nepodstatné. Dôležité je iba možnosť, ako sa čo najskôr dostať za PC.
- Zmena osobnosti, správania a psychiky
Ľudia závislí od PC postupne menia svoju osobnosť, sú naviazaní na PC, psychicky labilnejší a ak im nedajbože niekto niečo zlé povie, tak to, čo predtým brali s humorom, ich teraz urazí na smrť.
- Klamstvá
Dotyčný klame nielen sám sebe, ale aj svojmu okoliu v tom, čo robil cez deň a koľko času strávil za obrazovkou svojho „miláčika“
- Zanedbávanie svojho okolia a svojich blízkych
Závislí ľudia často zanedbávajú svoje okolie len preto, aby mohli sledovať dianie vo virtuálnom svete.
- Sľubovanie nápravy
Závislí ľudia často sľubujú nápravu, snažia sa obmedziť čas strávený za PC, ale nedarí sa im to.
Anonymita tají problémy
Neprehliadnuteľným faktorom ovplyvňujúcim nadmerné používanie internetu a postupnú závislosť od neho sú aj individuálne dispozície (predpoklady) jednotlivca. Pokiaľ niekto trpí trvalými psychickými ťažkosťami (odcudzenie, komplexy, pseudodepresie, úzkostné stavy, neschopnosť komunikácie), môže plynule prejsť ku komunikácii prostredníctvom siete, kde mu anonymita dovolí problémy tajiť a lákavá izolovanosť umožňuje vyhýbať sa kritickým situáciám reálneho sveta.
Nadväzovanie niekedy veľmi intímnych vzťahov a komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty často nevyústia v reálne pokračovanie vzájomnej fyzickej prítomnosti a vyvíjajúceho sa skutočného stavu, ale zostávajú vo fiktívnej rovine, ktorá je relatívne bezkonfliktná a umožňuje hocikedy „vycúvať“. Vzniknúť však môže „totálna“ závislosť od vysokofrekvenčného chatovania alebo vymieňania e-mailov, takzvaný e-mailoholizmus.
Aj keď diagnóza závislosti od internetu IAD nebola doteraz oficiálne zaradená do diagnostických zoznamov a jednotná definícia tejto „psychickej poruchy“ vlastne neexistuje, v mnohých európskych krajinách realizujú výstavby a prevádzku kliník špecializovaných na liečbu tohto typu závislostí (ale aj ďalších – od videohier či mobilných telefónov).
V USA funguje systém, ktorý je obdobou spolkov anonymných alkoholikov – skupinové terapie pre osoby závislé od internetu. Takže môžeme byť „plní očakávania“ aj na Slovensku a situáciu začať brať konečne vážne.