Staré Hory 24. januára (TASR) - Stará pranostika hovorí, že na kresťanský sviatok Obrátenia Pavla (25. januára) sa medvede v brlohoch obracajú na druhý bok.
"Overiť pravdivosť tejto pranostiky priamo v brlohu nie je možné. Avšak z vedeckého hľadiska sa proti nej naozaj nedá nič namietať. Obdobie medzi Troma kráľmi, 6. januárom a sviatkom Obrátenia Pavla predstavuje naozaj približne polovicu medvedieho zimného spánku. Tieto zvieratá totiž líhajú do brlohov obyčajne v novembri, k čomu sa viaže ďalšia ľudová pranostika "Na Katarínu medveď lezie pod čečinu". Pelechy opúšťajú v marci, podľa ľudovej múdrosti "Na Gregora lezie medveď z brloha", uviedol pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice SAV Miroslav Saniga.
Dodal, že medvede v pelešiskách zostanú až do marca len vtedy, ak ich z nich nevydurí zatekajúca dažďová voda, alebo ľudia. Ako však svedčia pozorovania z pohorí stredného Slovenska, niektoré medvede nespia. Spôsobilo to striedanie chladných a teplých období počas terajšej zimy. Náhle oteplenie už pred koncom minulého roka vydurilo z brlohov dva medvede v pohorí Veľkej Fatry. Usalašili sa totiž v ihličnatých mladinách, v kolibách z vetví a tak nečudo, že ich z nich vydurila voda z vytrvalých dažďov. Vlna oteplenia spojená s dažďom okolo Troch kráľov znamenala „predčasný budíček“ aj pre ďalšie medvede. Návrat chladného počasia a záľaha snehu v posledných dňoch možno niektoré medvede znovu zaženie do brlohov.
U medveďa hnedého ide v zime o takzvaný fakultatívny zimný spánok, počas ktorého organizmus zvieraťa upadá do stavu čiastočnej strnulosti. Zníži sa mu telesná teplota, tepová frekvencia srdca i dýchanie. Energiu potrebnú pre udržiavanie životných procesov počas zimného spánku získava organizmus medveďa spotrebúvaním zásobných látok vlastného tela, ktoré si vytvoril počas leta a jesene vo forme vrstvy podkožného tuku.
Z biologického hľadiska sa zimný spánok považuje za ekologicko-fyziologickú adaptáciu niektorých druhov zvierat na zmenu podmienok prostredia - striedanie chladnejších a teplejších období počas roka. Mimoriadne zaujímavým fenoménom zimného spánku je, že sa počas neho nerozvíjajú u zvierat infekčné ochorenia, pretože ich organizmy produkujú v tomto období vo zvýšenej miere obranné látky, konštatoval Saniga.