Cu-Je jeden z mála kovov, ktoré sa častejšie používajú v čistom stave ako vo forme zliatin. Je to dané vysokou tepelnou a elektrickou vodivosťou, ktorá vyplýva zo samotnej štruktúry atómu medi.

vo voľnej sfére ma iba jeden valenčný elektrón. Voľnosť jeho pohybu spôsobuje maximálne vodivostné vlastnosti kovov tejto skupiny. Vďaka tomu bola meď vybraná za medzinárodný vodivostný štandard - IACS (International Annealed Copper Standard).

Na vzduchu je najmenej stála, za sucha sa pomaly pokrýva súvislou vrstvou tmavočerveného oxidu meďného (Cu2O), za vlhka vrstvičkou zelenej medenky uhličitanu-hydroxidu meďnatého. Vrstvička chráni kov pred ďalšou oxidáciou.

Cu- Náleziská rýdzeho kovu sú obmedzené. Väčšinou sa vyskytuje v zlúčeninách a má vysokú afinitu k síre. Minerál s obsahom medi sa nazýva malachyt. Zvykne sa označovať aj ako hydroxyuhličitan meďnatý (CuCO3.Cu(OH)2), zelený, jednoklonný, sekundárny minerál medi. Čistý malachyt obsahuje až 57 hmotnostných percent medi. Okrem malachitu obsahujú meď aj iné minerály ako chalkopyrit (CuFeS2), chalkozin (Cu2S), bronit (CuFeS4), kuprit (Cu2O), tetraedrit a modrý azurit.6 Jej najvýznamnejšou zlúčeninou je síran meďnatý. V našom okolí sú drobné náleziská medi v Čechách (Příbram, Hor. Rokytnice), na Morave pri Nědvedici. Na Slovensku sa meď ťažila v lokalitách Nandráže, v Ponikách, Slovinkách, Smolníku, Rožňave a Rudňanoch. Najväčšie ložiská rýdzej medi na svete sú v Amerike – 52% a v Afrike – 40%, zvyšných 8% pripadá na ostatné kontinenty a náleziska (na Urale, vo Švédsku, Poľsku a bývalých štátoch ZSSR). Na niektorých miestach sa vyskytuje aj vo väčších balvanoch. Veľmi vzácne tvorí kryštále, častejšie má drôtený, plieškový alebo valúnový tvar.

hejhej,, kazdy prvok je zaujimavy, ale kedze aj o tychto 6-7 je vela ked zobereme z kazdej ved.disc., nestihal bysom ostatne.. sme totalne limitovany.. maximalne sa da este, ak uzko suvisi volaco ine s nami vybratymi prvkami. napriklad ked sa spomenie zelezo spolu s uhlikom -ocel; alebo zlato a platina -v suvyslost cenami drahych kovov;..
najlepsie su veci obecne, uz len ztoho dovodu, lebo by to malo byt pre stredosklakov.. ale neberte tomu ohlad, pisme vsetko okolo toho, kludne zachadzajuc do detajlnej vedeckosti, nech je na jednom mieste vlastne "vsetko"; ale aj popularizacne, aby ztoho mali daco aj romanticke hlavy..

CHEMIK:ok, tak primarne rozoberajme tieto konkretne a ostatne podruzne...

LIBRIUM: Nojo, jenze COLOMAN ma diplomku na techhle sedm kovu, ale asi bysme mu je mohli trochu naredit, hm?

chemik: na pedagogickej fakulte. mam odbor technicka v. a vytvarna v., preto tie dvojake pohlady a okrem toho bude treba aj pohlad didakticky, ale to je este daleko.. tema extra siroka, dufam ze to cestou neskape..
librium: diky za prispevky,
DAKUJEM kazdemu za kazdy prispevok k teme uz vopred s velkum D., aby nebolo treba pokazdom zvlast...

bol by som rad, keby sa tu preberai aj nie-prechodne kovy, napriklad tálium, lantanoidy, aktinoidy, alkalicke kovy a kovy alkalickych zemin su tiez zaujimave...

CHEMIK:konretne u Ag sa vstrebava minimum (urcite menej nez 1%);
u Hg²⁺ s tym sulfidom to nebude tak celkom uplne; uz davka 200mg Hg²⁺ p.o. v roztoku byva smrtelna; a okrem akutnej gastroenteritidy u otravy Hg²⁺ je zavaznejsia akutna toxicka nefritida (zapal a zlyhanie ladvin).
konecne, mechanizmus toxicity tazkych kovov (priklad Hg²⁺) je v kovalentnej alebo komplexnej vazbe na sulfhydrylovu siru v proteinoch/peptidoch (zvysky cysteinu apod.):
2 R-SH + Hg²⁺ ---> R-S-Hg-S-R + 2H⁺

LIBRIUM: Podobne by to myslim melo fungovat i se rtutnatymi solemi. Nejdriv chlorid, pozdeji ve strevech sulfid. U tech nejakutnejsich otrav tenhle mechanizmus zabrani vstrebani vetsiny pozityho kovu a obet otravy dostane prisernej prujem. Presto ten zbytek, kterej se vstreba udela svoje. A i u stribra v malych koncentracich se kov vstrebava, proste jen akutne neskodi. Ale po letech, argyroza.

COLOMAN:"Podobne sa spolu so striebornou soľou sulfadezinu využíva v dezinfekčných krémoch. V ktorych konkretne???"
napriklad Dermazin 1% krém (Rp.; sulfadiazinum argentum 10mg/g crm.)
"Pri perorálnom podaní strieborných solí sa v žalúdku v kombinácii s chloridovými iónmi Cl tvorí neúčinný a nerozpustný chlorid strieborný (AgCl). –co ztoho vypliva???"
ze velka cast (skoro vsetko) ionizovane striebro pozite vo forme soli sa v zaludku vyzraza na chlorid strieborny, a nevstrebava sa; az pri poziti vysoko koncentrovanych roztokov alebo mnozstiev vacsich, nez 1-5g koncentracia chloridovych anionov v zaludku nestaci na vyzrazanie vsetkych striebornych kationov; vtedy dochadza k akutnej otrave striebrom, ktora sa prejavuje tazkym poleptanim gastrointestinalneho traktu, poskodenim obliciek a drobnych kapilar.

Obecne, kde tuhle diplomku delas? Jakej typ skoly? Neco jako filozofie?
Docela hezky knizky o anorganicky chemii, ktery obsahujou obecne povidani o prvcich vcetne historie a puvodu nazvu jsou:
Remy: Anorganicka chemie, asi ji nesezenes, neb je velmi stara, ale zato krasna. Dalsi Ernshaw, Greenwood, chemie prvku. V obou bys nasel desitky stranek k dany tematice. Zkus se projit po knihovnach. A kdyz to nebudou mit v mestskych tak v univerzitnich(vysokoskolskych) knihovnach chemickych oboru je urcite maj. A spoustu dalsich peknejch knih
AgArgyroza se tyka i kuze, je to chronicka choroba vznika dlouhodobym podavanim malych netoxickych davek Ag soli (treba tech kapek do oci, driv se pouzivaly i nosni) a nevylecitelna. Zdravotni potize snad nezpusobuje zadny, ale zato psychicky, mit modrosedou kuzi jako fantomas, to je asi docela sila. Stribro sice ma mirny antisepticky ucinek, ale zas takovej zazrak to neni. Tusim, ze je nejtaznejsim kovem, tedy z 1 gramu stribra lze vytahnout nejdelsi drat (oproti tomu zlato je nejkujnejsi, vytepes z nej nejtenci plisek)

Nemam ted cas se moc rozepisovat, casem ti sem jeste neco flaknu

vsetky tazke kovy, vratane striebra su toxicke; maju (vacsina z nich) oligodynamicke ucinky, zhruba v tomto poradi: Cd > Ag > Hg > Cu. kadmium a ortut sa pre vysoku toxicitu pre zivocichov nepouzivaju (anorganicke a organometalicke zluceniny ortuti sa na dezinfekciu (sublimat) a antisepsu (Famosept) pouzivali ca. do 60tych - 70tych rokov 20. storocia, v sucasnosti su obsoletne, kvoli toxicite pre cloveka, zvierata a zivotne prostredie).
ad strieborne sperky: ten zapal, ktory vznika v cerstvej rane je dosledok toxicity striebra, nie infekcie (ta sa az pridruzi); preto treba najprv zaviest sperk z inertneho kovu (zlato, nehrdzavejuca/chir. ocel), alebo biokompatibilneho plastu a az po vyhojeni rany sa moze zaviest sperk strieborny alebo platinovy (platina ma podobnu, az vyssiu kontaktnu toxicitu, ako striebro).
na vsetky tazke kovy mozu vznikat aj kontaktne alergie, vacsinou ako dermatitidy (najviac nikel, casto platina, niekedy striebro).

... tak takto volako som sito predstavoval,, snad to bude fungovat..
.. tie predpony su potrebne, akbyste davali konkretny opis konkretneho prvku. Ak pridavate iba link na volaco, alebo hocjaku pripomienku, staci opis linku, alebo ako sa Vam to bude zdat bit logicke...

Cu- zelené rastlinné farbivo (chlorofyl) sa môže tvoriť len za pomoci medi a že blednutie a žltnutie listov je spôsobené nedostatkom tohto stopového prvku v pôde.
Meď je biogénny prvok, ktorý urýchľuje vnútrobunkové procesy a v malých množstvách je nevyhnutný pre vývoj rastlín a živočíchov. Zo všetkých prvkov v prírode vytvára najkrajšie farebné minerály a zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe rastlinných a zvieracích pigmentov a farbív v kvetoch, v perí vtákov, vo všetkom, čo vnímame ako krásne.

Cu- Zistilo sa, že pocit bolesti je sprevádzaný zvýšenou koncentráciou medi v krvi a likvore. Jej najvyššiu koncentráciu možno nájsť u osôb, u ktorých sú prejavy bolesti vyjadrované veľmi intenzívne (stonanie, výkriky, vzrušenie). Takáto reakcia na bolesť je jedným z príznakov „medenej konštitúcie“. Ženy majú v porovnaní s mužmi viac medi v krvi.
Normálny obsah medi v krvnom sére ženy je 107 mg.kg-1. Počas tehotenstva stúpne na 280 mg.kg-1.
Vtáky majú tiež zvýšený obsah tohto kovu v perí. To, čo majú vtáky v perí, má človek vo svojich vlasoch. Ľudské vlasy obsahujú 15 – 25 mg.kg-1 medi oproti 1 – 3 mg.kg-1 v ostatných tkanivách.

Cu- Pri akútnej expozícií parami medi alebo prašným aerosolom Cu vzniká horúčka z kovov (horúčka zlievačov). Prejavuje sa podobne ako chrípka a ustupuje do 24 hodín, chronické poškodenie pľúc však nebolo doposiaľ preukázané.
Toxické sú najmä rozpustné soli. Pri vyšších obsahoch medi v krvi dochádza k poškodeniu pečene – žltačke. Naopak pri nedostatku tohto kovu v organizme sa narúša upotrebenie železa a vzniká anémia. Nedostatok medi najmä u detí sa prejavuje fyzickou a duševnou retardáciou. Už malé množstvo medi katalyzuje oxidáciu vitamínu C, najmä v potravinách. Ovocné a zeleninové výrobky spracovávané v medených nádobách sú prakticky bez tohto vitamínu. Z hľadiska výživy sú závažné organoleptické zmeny spôsobené stopami medi. Už prítomnosť 0,0001% medi môže zapríčiniť zmenu farby potravín.

Ag- Od najstarších čias až dodnes sa značné množstvo striebra zúžitkuje na výrobu šperkov a v zubnom lekárstve.
Využíva sa aj vo fotografickom priemysle. Na fotografických emulziách, platniach a filmoch sa uplatňuje na svetlo citlivý chlorid strieborný (AgCl); žltkastý bromid strieborný (AgBr) a žltý jodid strieborný (AgI). Tieto zlúčeniny tvoria základ fotografického priemyslu. Po redukcii osvetlených miest vývojkou a ustálením v ustaľovači vytvára striebro obraz negatívu v najrôznejších odstupňovaných koncentráciach. Z negatívu sa robia pozitívy opäť na bromostrieborných papieroch.

Ag- Striebro patrí v súčasnosti k celosvetovo deficitným kovom, ktorých spotreba už niekoľko rokov výrazne prevyšuje produkciu. Má charakter spotrebného kovu. Nápadné zvýšenie jeho použitia v priemyselnej oblasti nastalo vďaka jeho vlastnostiam ako dobrá tepelná a elektrická vodivosť. Základnou oblasťou jeho využitia v súčasnom priemysle je aj výroba prístrojov pre potreby chémie a petrochémie.

Ag- Ako čistý kov bolo známe už 2 500 rokov p.n.l. v Malej Ázii, kde z neho pripravovali zliatinu s meďou, nazývanú asem a zliatinu so zlatom, nazývanú elektrum. Podľa názoru historikov však bolo známe oveľa skôr. Poznali ho už starí Egypťania v období 4 000 rokov p.n.l.
Striebornú menu mala napr. Babylonská ríša a neskôr i staroveké Grécko. Cena tohto kovu sa v ranom stredoveku dokonca priblížila cene zlata.
V staroveku sa o ťažbu striebra zaujímali najmä Féničania, Gréci a Rimania. V stredoveku sa jeho ťažba presunula zo stredomorskej oblasti do strednej Európy, do pohoria Harzu, Saska a Krušnohorska v Čechách. Známe sú ložiská strieborných rúd v Jáchymove, Kutnej Hore, Kremnici, Bankej Štiavnici, Freibergu a Annabergu. Striebro sa tu nachádza rýdze - vo forme drôtikov, častejšie však ako sírnik strieborný – argentit, ktorý je primiešaný k striebronosnému galenitu a sfaleritu v množstve 0, 01 – 0, 03 %. Nachádza sa aj v neraste známom ako prousit a pyrargirit. Jeho veľké množstvo možno nájsť aj v strieborných vláskových rudách jamesonite, boulangerite.
Úpadok ťažby v európskych strieborných baniach nastal až v novoveku po objave nových ložísk v strednej, južnej a neskôr aj v severnej Amerike. Podľa striebra je dokonca pomenovaný štát v južnej Amerike – Argentína.

Ag- Dusičnan strieborný (AgNO3) rozrušuje väčšinu mikroorganizmov už v koncentrácii 1:1000. Očné kvapky s 1% dusičnanom strieborným sa používajú pri prevencií gonokokového zápalu očí novorodencov.
Kryštalický dusičnan strieborný – tzv. „pekelný kamienok“ (lapis infernalis) - spôsobuje na koži a slizniciach pálenie a svrbenie. Vypaľujú sa ním bradavice a hnisavé rany.
Už starí Egypťania vedeli, že ak sa na odkrytú ranu položí strieborná platnička, rana sa zahojí rýchlejšie. Aj v súčasnej medicíne sa do obväzov pridáva 0,5% AgNO3 na zníženie infekcie pri popáleninách. Podobne sa spolu so striebornou soľou sulfadezinu využíva v dezinfekčných krémoch. V ktorych konkretne???
Dlhodobá liečba striebrom však môže spôsobiť tzv. argyrózu, tj. ukladanie striebra vo forme čierného Ag2S v očnej rohovke.
Pri perorálnom podaní strieborných solí sa v žalúdku v kombinácii s chloridovými iónmi Cl tvorí neúčinný a nerozpustný chlorid strieborný (AgCl). –co ztoho vypliva???
Pri dlhodobej práci s kovovým striebrom a jeho soľami sa striebro ukladá v tkanivách. Kumuluje sa najmä v koži a slizniciach, ktorým dodáva sivozelenú až modrastú farbu.
Velmi tenky strieborny platok plechu presvita na modro.