kde v Kanade?? otom treba zmienovat...

Med se vyskytuje take jako ryzi. V Kanade je v jednom z velkych jezer cely ostrov z ryzi medi.

I cisty zelezo koroduje. Je v Becketovove rade vlevo od vodiku, mezi neuslechtilymi kovy. S neoxidujicimi kyselinami vesele reaguje.

Zelezny sloup v Dilli je zelezo, ktery ma cirou nahodou (diky slozeni rud ze kterych byl vyroben) priznivy pomer fosforu a diky zpracovani ( kladli na sebe rozzhaveny platy surovyho zeleza a stloukali je dohromady) nizky obsah uhliku, coz skutecne brani korozi. Navic v Dilli je na indii relativne suchy klima. V soucasnym smogu ale sloup vesele koroduje. Po cely indii jsou stovky obdobnych sloupu v ruznym stadiu koroze.

..ok, aj po tych zdrojoch, odkial mam tieto veci, popatram a dam ich sem;; zial nemam ich detajlne poznacene, neposluchal som profakov..:(

Ve spojenych statech se URCITE nevyrabi 10 % medi z mikroorganizmu. Dovazi se z Chille. O techhle vyrobach se uvazuje, ale nikdo to zatim nedotah do ekonomickych meritek

..ano, jasne, skusim urobit nastenku s odkazmi. Premna spanelska dedina..

COLOMAN:editovat pastnute posty na nyxe nemozes.
mozes to len zmazat a postnut znovu...
kazdopadne, ku kazdej rude odporucam konzultovat aspon google/wikipediu

...ako to teraz odtial dodatocne vymazem, aby sa nemenilo poradie prispevkov??? nechcem totam mat kedze jeto zle.. hi?

..poznate konkretne po mene volake tie mikroorganizmi??
..su rastliny triedene podla toho, ake kovy v sebe hromazduju??

burel urcite nie je rudou zeleza; burel je oxid manganicity (MnO₂).
inak na metalurgiu nie som moc expert, ale dobra je aj stara Malá encyklopédia chémie (kolektiv autorov; zostavovatel Ing. Jaroslav Bína, CSc.; Vydavatelstvo Obzor, n.p., Bratislava, 1980)
je to v kazdej vacsej slovenskej kniznici

Au- Zlato napr. „majú radi“ niektoré baktérie a plesne. Už dávno je známe, že živé organizmy sú schopné zhromažďovať vo svojich telách kovy. Kukurica a prasičky zhromažďujú zlato, repa a tabak lítium... Mäkkýše koncentrujú vo svojich telách meď, medúzy olovo a cín... Existujú organizmy, ktoré ukladajú urán, zinok, nikel, vanád. Už sa robia poloprevádzkové pokusy mikrobiologického dobývania medi, mangánu, olova, zlata a iných kovov. V Spojených štátoch sa už takýmto spôsobom vyrába 10% medi,

Au- Napríklad zo 60m3 morskej vody možno vyťažiť ?kg zlata.

Príroda skrýva kovy mnohými spôsobmi. Rýdze kovy sa v prírode vyskytujú len zriedka, a to len tie, ktoré sú v elektrochemickom rade napätia za vodíkom (Cu, Hg, Ag, Au atď.). Väčšina kovov je reaktívnych, to znamená, že sa spojuje s inými prvkami a vytvárajú zlúčeniny. Bývajú zväčša vrastené do hornín v podobe šupiniek alebo drôtikov. Nerasty, ktoré obsahujú množstvo kovu výhodné pre ťažbu sa nazývajú rudy. Najdôležitejšie rudy technických kovov sú oxidy, sulfidy a uhličitany. Kovové rudy mávajú obvykle formu a farbu obyčajného kameňa, alebo skaly a neodborník si len ťažko predstavý ako z nich získať tvrdé a pevné kovy.
V užšom slova zmysle sa rudami nazývajú nerasty, ktoré obsahujú chemicky viazané kovy, buď ako zlúčeniny sírne a kyslikaté, zriedkavo halové.

..dalo bysa predchadzajucu poznamku doplnit este volacim? tie priradenia su vsetky spravne??
..akej krystalickej mriezky su nase kovy? na zaklade coho sa viazu na danu rudu?

rudy stieborné – argentit, proustit, pyrargyryt, stefanit, kerargyrit, striebronostný
galenit
rudy ortuťnaté – rumelka
rudy medené – chalkosin, chalkopyrit, bornit, tetraedrit, kurpit, malachit, azurit
rudy zlaté – rýdze zlato a teluridy napr.nagygit, sylanit calaverit, resp.
zlatonostný pyryt
rudy železné – magnetit 72%, hematit 70%, limonit, chamoisit, siderit, burel
rudy cínové – kassiterit, stanin- cínovcové žili sú skoro vždy združené zo žulou
rudy olovnaté – galenit, cerusit,

Za neciste zelezo sa povazuje aj ocel??
Ake vlastnosti mozu mat tieto nase kovy este -okrem teploty tavenia, t. vrenia, hustoty, atd.. co takeho sa da na nich este namerat??
poznate volake linky /ceskoslovenske/???

Fe- Čisté železo má striebristo-bielu farbu. Taví sa pri 1 539 ˚C a vyparuje sa pri 3 200 ˚C. Čisté železo je podobné zlatu, na vzduchu neoxiduje. Svedčí o tom aj mimoriadne zaujímavý stĺp z tohoto matriálu na jednom námestí v meste Díli, ktorý patrý medzi množstvo historických pamiatok Indie. Stĺp bol postavený v r. 415 na počesť panovníka Chandragúta. Je tak z čistého materiálu, že do dnešného dňa není vidieť stopu po korózií na jeho povrchu ktorý není niak udržiavaný. Hmotnosť stĺpa je približne 6,5t a meria 7,3m. Na vlhkom vzduchu sa menej čisté železo hrdzavie, na svojom povrchu sa postupne mení na oxidohydroxid železitý FeO(OH).

Fe- Chlorid železnatý FeCl3 je dôležitá zlúčenina železa v medicíne. Tvorí hnedožlté, hygroskopické a vo vode rozpustené kryštáliky. Používa sa na zastavenie krvácania vo forme tzv. železitej vaty.

Fe- Hemoglobín (z gr. hema – krv, z toho aj názov rudy hematit) – sfarbuje krv na červeno.
Železo bolo prvým chemickým prvkom, o ktorom sa zystilo, že je esenciálny prvok. Toto prvý krát zistil francúz Mery v minulom storočí. Jadrom hemoglobínu je atóm železa. Skladá sa z hému (nebielkovinová časť) a z bielkoviny globínu. Hém má vo vnútri viazané štyri železnaté ióny Fe2+. U detí je obsach železa v krvi menší než u dospelých. V detstve je jeho množstvo približne rovnaké u chlapcov aj dievčat. Počas puberty stúpne obsah v krvi mužov na vyššiu úroveň než u žien a zostane po celú dospelosť o jednu pätinu vyšší. Aj napriek tomu, že je každej vekovej skupine a pohlaviu podávné rovnaké množstvo. V zdravom organizme je to priemerne 750 gramov. Takmer 70% je viazaných v hemoglobíne a 16% sa podiela na tvorbe a aktivácií enzímov. Je jediným prenášačom vzdušného kyslíka O2 do mitochondrií buniek organizmu. Je aj súčasťou myoglobínu, bielkoviny svalstva (asi 7%). Zdravom organizme sa aj vytvárajú určité rezervy, a to priblížne 20% z celkového množstva. Myoglobín obsiahnutý vo svaloch má ulahčiť transport kyslíka pri námahe, kvôli svojej vyššej afinite ku kyslíku. Hemoglobín hrá úlohu pri tzv. biológickej oxidácií v živých organizmoch.