Príroda skrýva kovy mnohými spôsobmi. Rýdze kovy sa v prírode vyskytujú len zriedka, a to len tie, ktoré sú v elektrochemickom rade napätia za vodíkom (Cu, Hg, Ag, Au atď.). Väčšina kovov je reaktívnych, to znamená, že sa spojuje s inými prvkami a vytvárajú zlúčeniny. Bývajú zväčša vrastené do hornín v podobe šupiniek alebo drôtikov. Nerasty, ktoré obsahujú množstvo kovu výhodné pre ťažbu sa nazývajú rudy. Najdôležitejšie rudy technických kovov sú oxidy, sulfidy a uhličitany. Kovové rudy mávajú obvykle formu a farbu obyčajného kameňa, alebo skaly a neodborník si len ťažko predstavý ako z nich získať tvrdé a pevné kovy.
V užšom slova zmysle sa rudami nazývajú nerasty, ktoré obsahujú chemicky viazané kovy, buď ako zlúčeniny sírne a kyslikaté, zriedkavo halové.

..dalo bysa predchadzajucu poznamku doplnit este volacim? tie priradenia su vsetky spravne??
..akej krystalickej mriezky su nase kovy? na zaklade coho sa viazu na danu rudu?

rudy stieborné – argentit, proustit, pyrargyryt, stefanit, kerargyrit, striebronostný
galenit
rudy ortuťnaté – rumelka
rudy medené – chalkosin, chalkopyrit, bornit, tetraedrit, kurpit, malachit, azurit
rudy zlaté – rýdze zlato a teluridy napr.nagygit, sylanit calaverit, resp.
zlatonostný pyryt
rudy železné – magnetit 72%, hematit 70%, limonit, chamoisit, siderit, burel
rudy cínové – kassiterit, stanin- cínovcové žili sú skoro vždy združené zo žulou
rudy olovnaté – galenit, cerusit,

Za neciste zelezo sa povazuje aj ocel??
Ake vlastnosti mozu mat tieto nase kovy este -okrem teploty tavenia, t. vrenia, hustoty, atd.. co takeho sa da na nich este namerat??
poznate volake linky /ceskoslovenske/???

Fe- Čisté železo má striebristo-bielu farbu. Taví sa pri 1 539 ˚C a vyparuje sa pri 3 200 ˚C. Čisté železo je podobné zlatu, na vzduchu neoxiduje. Svedčí o tom aj mimoriadne zaujímavý stĺp z tohoto matriálu na jednom námestí v meste Díli, ktorý patrý medzi množstvo historických pamiatok Indie. Stĺp bol postavený v r. 415 na počesť panovníka Chandragúta. Je tak z čistého materiálu, že do dnešného dňa není vidieť stopu po korózií na jeho povrchu ktorý není niak udržiavaný. Hmotnosť stĺpa je približne 6,5t a meria 7,3m. Na vlhkom vzduchu sa menej čisté železo hrdzavie, na svojom povrchu sa postupne mení na oxidohydroxid železitý FeO(OH).

Fe- Chlorid železnatý FeCl3 je dôležitá zlúčenina železa v medicíne. Tvorí hnedožlté, hygroskopické a vo vode rozpustené kryštáliky. Používa sa na zastavenie krvácania vo forme tzv. železitej vaty.

Fe- Hemoglobín (z gr. hema – krv, z toho aj názov rudy hematit) – sfarbuje krv na červeno.
Železo bolo prvým chemickým prvkom, o ktorom sa zystilo, že je esenciálny prvok. Toto prvý krát zistil francúz Mery v minulom storočí. Jadrom hemoglobínu je atóm železa. Skladá sa z hému (nebielkovinová časť) a z bielkoviny globínu. Hém má vo vnútri viazané štyri železnaté ióny Fe2+. U detí je obsach železa v krvi menší než u dospelých. V detstve je jeho množstvo približne rovnaké u chlapcov aj dievčat. Počas puberty stúpne obsah v krvi mužov na vyššiu úroveň než u žien a zostane po celú dospelosť o jednu pätinu vyšší. Aj napriek tomu, že je každej vekovej skupine a pohlaviu podávné rovnaké množstvo. V zdravom organizme je to priemerne 750 gramov. Takmer 70% je viazaných v hemoglobíne a 16% sa podiela na tvorbe a aktivácií enzímov. Je jediným prenášačom vzdušného kyslíka O2 do mitochondrií buniek organizmu. Je aj súčasťou myoglobínu, bielkoviny svalstva (asi 7%). Zdravom organizme sa aj vytvárajú určité rezervy, a to priblížne 20% z celkového množstva. Myoglobín obsiahnutý vo svaloch má ulahčiť transport kyslíka pri námahe, kvôli svojej vyššej afinite ku kyslíku. Hemoglobín hrá úlohu pri tzv. biológickej oxidácií v živých organizmoch.

...ciwoe.. tuto treba aj klucove slovka vyplnovat?? toby bola asi dobra pomocka;; akonato? toje asi makacka akto chceme fajnovo...

..premna velkou pomocou je aj to, ze volakdo sleduje spravnost najma tych vzorcov.., aby nepisal bludy.. jasom chemiu studoval malo.. popripade sorry za pravopis, slovanske jazyky poznam len oducha.. niektore veci mam korektovane, akurat tieto, zvysok bude horsy..

Cu-Je jeden z mála kovov, ktoré sa častejšie používajú v čistom stave ako vo forme zliatin. Je to dané vysokou tepelnou a elektrickou vodivosťou, ktorá vyplýva zo samotnej štruktúry atómu medi.

vo voľnej sfére ma iba jeden valenčný elektrón. Voľnosť jeho pohybu spôsobuje maximálne vodivostné vlastnosti kovov tejto skupiny. Vďaka tomu bola meď vybraná za medzinárodný vodivostný štandard - IACS (International Annealed Copper Standard).

Na vzduchu je najmenej stála, za sucha sa pomaly pokrýva súvislou vrstvou tmavočerveného oxidu meďného (Cu2O), za vlhka vrstvičkou zelenej medenky uhličitanu-hydroxidu meďnatého. Vrstvička chráni kov pred ďalšou oxidáciou.

Cu- Náleziská rýdzeho kovu sú obmedzené. Väčšinou sa vyskytuje v zlúčeninách a má vysokú afinitu k síre. Minerál s obsahom medi sa nazýva malachyt. Zvykne sa označovať aj ako hydroxyuhličitan meďnatý (CuCO3.Cu(OH)2), zelený, jednoklonný, sekundárny minerál medi. Čistý malachyt obsahuje až 57 hmotnostných percent medi. Okrem malachitu obsahujú meď aj iné minerály ako chalkopyrit (CuFeS2), chalkozin (Cu2S), bronit (CuFeS4), kuprit (Cu2O), tetraedrit a modrý azurit.6 Jej najvýznamnejšou zlúčeninou je síran meďnatý. V našom okolí sú drobné náleziská medi v Čechách (Příbram, Hor. Rokytnice), na Morave pri Nědvedici. Na Slovensku sa meď ťažila v lokalitách Nandráže, v Ponikách, Slovinkách, Smolníku, Rožňave a Rudňanoch. Najväčšie ložiská rýdzej medi na svete sú v Amerike – 52% a v Afrike – 40%, zvyšných 8% pripadá na ostatné kontinenty a náleziska (na Urale, vo Švédsku, Poľsku a bývalých štátoch ZSSR). Na niektorých miestach sa vyskytuje aj vo väčších balvanoch. Veľmi vzácne tvorí kryštále, častejšie má drôtený, plieškový alebo valúnový tvar.

hejhej,, kazdy prvok je zaujimavy, ale kedze aj o tychto 6-7 je vela ked zobereme z kazdej ved.disc., nestihal bysom ostatne.. sme totalne limitovany.. maximalne sa da este, ak uzko suvisi volaco ine s nami vybratymi prvkami. napriklad ked sa spomenie zelezo spolu s uhlikom -ocel; alebo zlato a platina -v suvyslost cenami drahych kovov;..
najlepsie su veci obecne, uz len ztoho dovodu, lebo by to malo byt pre stredosklakov.. ale neberte tomu ohlad, pisme vsetko okolo toho, kludne zachadzajuc do detajlnej vedeckosti, nech je na jednom mieste vlastne "vsetko"; ale aj popularizacne, aby ztoho mali daco aj romanticke hlavy..

CHEMIK:ok, tak primarne rozoberajme tieto konkretne a ostatne podruzne...

LIBRIUM: Nojo, jenze COLOMAN ma diplomku na techhle sedm kovu, ale asi bysme mu je mohli trochu naredit, hm?

chemik: na pedagogickej fakulte. mam odbor technicka v. a vytvarna v., preto tie dvojake pohlady a okrem toho bude treba aj pohlad didakticky, ale to je este daleko.. tema extra siroka, dufam ze to cestou neskape..
librium: diky za prispevky,
DAKUJEM kazdemu za kazdy prispevok k teme uz vopred s velkum D., aby nebolo treba pokazdom zvlast...

bol by som rad, keby sa tu preberai aj nie-prechodne kovy, napriklad tálium, lantanoidy, aktinoidy, alkalicke kovy a kovy alkalickych zemin su tiez zaujimave...

CHEMIK:konretne u Ag sa vstrebava minimum (urcite menej nez 1%);
u Hg²⁺ s tym sulfidom to nebude tak celkom uplne; uz davka 200mg Hg²⁺ p.o. v roztoku byva smrtelna; a okrem akutnej gastroenteritidy u otravy Hg²⁺ je zavaznejsia akutna toxicka nefritida (zapal a zlyhanie ladvin).
konecne, mechanizmus toxicity tazkych kovov (priklad Hg²⁺) je v kovalentnej alebo komplexnej vazbe na sulfhydrylovu siru v proteinoch/peptidoch (zvysky cysteinu apod.):
2 R-SH + Hg²⁺ ---> R-S-Hg-S-R + 2H⁺

LIBRIUM: Podobne by to myslim melo fungovat i se rtutnatymi solemi. Nejdriv chlorid, pozdeji ve strevech sulfid. U tech nejakutnejsich otrav tenhle mechanizmus zabrani vstrebani vetsiny pozityho kovu a obet otravy dostane prisernej prujem. Presto ten zbytek, kterej se vstreba udela svoje. A i u stribra v malych koncentracich se kov vstrebava, proste jen akutne neskodi. Ale po letech, argyroza.

COLOMAN:"Podobne sa spolu so striebornou soľou sulfadezinu využíva v dezinfekčných krémoch. V ktorych konkretne???"
napriklad Dermazin 1% krém (Rp.; sulfadiazinum argentum 10mg/g crm.)
"Pri perorálnom podaní strieborných solí sa v žalúdku v kombinácii s chloridovými iónmi Cl tvorí neúčinný a nerozpustný chlorid strieborný (AgCl). –co ztoho vypliva???"
ze velka cast (skoro vsetko) ionizovane striebro pozite vo forme soli sa v zaludku vyzraza na chlorid strieborny, a nevstrebava sa; az pri poziti vysoko koncentrovanych roztokov alebo mnozstiev vacsich, nez 1-5g koncentracia chloridovych anionov v zaludku nestaci na vyzrazanie vsetkych striebornych kationov; vtedy dochadza k akutnej otrave striebrom, ktora sa prejavuje tazkym poleptanim gastrointestinalneho traktu, poskodenim obliciek a drobnych kapilar.

Obecne, kde tuhle diplomku delas? Jakej typ skoly? Neco jako filozofie?
Docela hezky knizky o anorganicky chemii, ktery obsahujou obecne povidani o prvcich vcetne historie a puvodu nazvu jsou:
Remy: Anorganicka chemie, asi ji nesezenes, neb je velmi stara, ale zato krasna. Dalsi Ernshaw, Greenwood, chemie prvku. V obou bys nasel desitky stranek k dany tematice. Zkus se projit po knihovnach. A kdyz to nebudou mit v mestskych tak v univerzitnich(vysokoskolskych) knihovnach chemickych oboru je urcite maj. A spoustu dalsich peknejch knih
AgArgyroza se tyka i kuze, je to chronicka choroba vznika dlouhodobym podavanim malych netoxickych davek Ag soli (treba tech kapek do oci, driv se pouzivaly i nosni) a nevylecitelna. Zdravotni potize snad nezpusobuje zadny, ale zato psychicky, mit modrosedou kuzi jako fantomas, to je asi docela sila. Stribro sice ma mirny antisepticky ucinek, ale zas takovej zazrak to neni. Tusim, ze je nejtaznejsim kovem, tedy z 1 gramu stribra lze vytahnout nejdelsi drat (oproti tomu zlato je nejkujnejsi, vytepes z nej nejtenci plisek)

Nemam ted cas se moc rozepisovat, casem ti sem jeste neco flaknu