Rozpustanie a zrazanie – chemicky proces zyskavania rydzich kovov sa nazyva afinacia. Afinacia sa sklada z rozpustania, zrazania a filtracie.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (900-1000)
Postup:
Zliatina sa rozvalcuje na tenky plech a ponori sa do lucavky kralovskej. Lucavka rozpusti zlato a sucastne male mnozstvo striebra. Ostatne rozpustene kovy sa usadia na spodku nadoby ako kal. Kal sa odfiltruje. Kvapalina sa redukuje kyselinou siricitou alebo siranom zeleznatym (zelena skalica). Tieto latky zrazia zlato (iba zlato), ktori sa usadi na dne v podobe hnedej zrazeniny. Zrazenina sa prefiltruje a premije v destilovanej vode, potom sa vysusi a roztavy.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (999-1000)
Postup:
Zlomky a piliny sa roztavia a odleju do formy alebo sa granuluju. Skuskaou na kameni sa urci rydzost. Potom sa prida urcite mnozstvo striebra. Tak, aby zliatina mala nizsiu ako 250/1000. zmes sa roztavy, odleje a valcuje na tenky plech. Plech sa ponori do kyseliny dusicnej, ktora sa privedie do varu. Kyselina dusicna rozpusti striebro a prisadove kovy nachadzajuce sa v zliatine. Na dne sa necha hneda usadenina. Hneda usadenina sa prefiltruje a este raz sa prevari v kys.dusicnej. tymto sa rozpustia aj nepatrne zvysky striebra a prisadoveho materialu. Hneda usadenina sa prefiltruje a premije destilovanou vodou, potom sa vysusi a roztavi.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (1000-1000) elektrolyzou
Postup:
Zlomky sa roztavia a odleju sa na plech. Tenky plech sa zavesi na kladny pol (anodu). Na zaporny pol (katodu) sa zavesi drot z rydzeho zlata, alebo z nehrdavejucej ocele. Elektrody su ponorene do kupela, ktory obsahuje kovoe soli a tieto pomahaju zozpustat zlato. Pomocou jednosmernehoel.prudu zlato prechadz z anody na katodu. Necistoty zostavaju v roztoku alebo sa usadia na dne v podobe kalu. Takto zyskane zlato ma rydzost 1000/1000.

COLOMAN:ano, ani nemusis tej kyseliny davat vela, staci fakt trochu na znizenie pH...

..to EDTA mozem okyslicnit aj H2SO4 ? inu kyselinu doma nemavam.. ja ten povrch potrebujem od toho oxidu ocistit uplne do zlta,,,

COLOMAN: chelatonove leptadlo, odstarnovac oxidov...

..ok, skusim, ale prv buem muset pozhanat tieto veci..
..da sa nazvat jednym nazvom ten Vami namiesany roztok, ktoreho postup zhotovenia ste uviedli??

COLOMAN: ako pise chemik, roztok chelatonu (EDTA) okysli s niecim na pH 3 cca., ked chces HC mozes pridat este trochu perhydrolu, ale uplne postaci okyslena EDTA.
po rozpusteni oxidu to dobre omy a ponor na noc do zriedenej (tak 10%) kyseliny fosforecnej.

toto su ornamenty sperku. Spajane striebornou spajkou a plamenom propanbutan:)
H2SO4 to nezabera vobec. smirglovat sa neda, treba volaku stavu...

Takovou tu vatu s abrazivem, co se pouziva na cideni mosaze, normalne se prodava. Kdybys chtel chemicky, pak Chelaton a trosku kyseliny, ale neni to zadnej zazrak, navic, chemicky vycistena mosaz rada zase rychle znovu zoxiduje, protoze ma velkej povrch

co doporucujete na odstranenie cierneho oxidu z povrchu mosadze po spajkovani plamenom??

jasanooza:DD
..teraz citam knizky, urobim si poznamky a spolu svanma a sprofakom to buem konzultovat.. zatial podla planu vsetko, pocital som stymto zaqwasom, daval som doteraz veci, ktore som uz mal davnejsie..
..samozrejme vsetko o kovoch treba...

COLOMAN: Ja vim, mas na mysli uslechtile a vzacne kovy, ale stejne, je to tu uz mrtvy docela dlouho, tak proc nepokecat o necem tak blizkem, jako sou hydridy, ne?

COLOMAN:a co myslis, ze tie bajne litium, sodik, a ine su?=)

chlapy,,diky za prispevky,, ale to vazne kecate o "kovoch"?:D

inak, LAH je najnebezpecnejsi, lebo pri hydrolyze vznika alan, ktory je samozapalny a ma znacny sklon detonovat, to ze je zmiesany s litrami vodiku tie riziko neznizuje.

CHEMIK: jj, hydridy v malych mnozstvach hodit do velkeho kanalu, ak kation nie je prudko jedovaty.
ale elegantnejsie je predsa len ich nicit metanolom, prekryte THF alebo toluenom...vyvoj vodiku, ale nic moc exothermicke a vybuch tiez nehrozi, ked sa vodik nenahromadi niekde a nejaky sokolik nehodi jiskru...

LIBRIUM: To je fakt, souhlasim, ze delat to jen pro srandu je pitomost. Ja to co jsem uvadel jsem myslel na likvidaci MALYCH mnozstvi odpadnich/nepotrebnych/starych hydridu. Ale je fakt, ze u nich riziko jeste roste a je lepsi to nechat zlikvidovat nekoho jinyho - firmu co se tim zabyva...

WILDENBURY_SQ: hydrid litny sa pri styku s vodou prudko rozklada, moze (zvykne) sa zapalit, moze to detonovat.
nebezpecnejsi nez NaH nie je.
nevidim ziaden dovod robit taketo blbosti. plytvanie materialom, zbytocne riziko.

WILDENBURY_SQ: Jo, v reakcni smesi je to jasy, ja myslel takovy to jak otevres pixlu a tu a tam neco usypes po stole..

ja myslel jako nadbytek LAHu v reakcni smesi.. ze likviduju vlhkym THF.. vodou, to zni jako sebevrazda :] jinak LiH .. Ta jedna pixla je lehce nafoukla a bojim, proto vymyslim, jak se ji zbavit, ale zase ji uplne nevyplytvat, nejakej efekt.. :]

WILDENBURY_SQ: Je to sice oficialne spatny postup, ale ja stary hydridy likviduju po malych mnozstvich zasadne sypanim do vody - v pripade ze to chytne, hori jen ten hydrid a ne nejaky dalsi organicky rozpoustedlo.
NaBH4 dokonce jeste i redukuje ve vodnym MeOH.
Pri likvidaci LiBH4 nasypanim do vody mi ale skoro explodoval, (oproti NaBH4, ktery jen lehce sumi) coz me varuje pred ciste lithnymi analogy. Proto bych se bal LiH daleko vic nez NaH
NaH ve vode intenzivne sumi, ale nikdy mi nechyt, pokud jsem tam nemel nejaky organicky rozpoustedlo (lih, THF atd), ale zato dela tu kaslaci louhovitou mlhu.
LAH je nevyzpytatelnej, zase po hodne malych mnozstvich primo do vody, jenze byva ruzne aktivni, ruzne hrudkovitej, tady uz nekdy s nim nejdriv redukuju EtOAc, pak rozkladam lihem a nakonec vodou. Skvely je hodit kilovou pixlu do snehu, purpurovej plamen..
Ehm, to by melo jit i s tim lithnym hydridem, ne?? Jen bych se bal, aby neblafnul uz pri otevreni..Hasi se blbe, nebo asi vubec..