ano tie popisy nie su vhodne ako navody na prax.
ano, s kyanidom moze clovek pracovat len na autorizovanom
pracovisku a pod superviziou odborneho pracovnika skoleneho
v prvej pomoci pri otrave kyanidom.

A ted komentare.
Ano, vetsina a nebo vse je proveditelne, zhruba v postupech jak popisujes. Proti principu nic nenamitam.
Chybi ti uplne vsude KONCENTRACE roztoku, PROUDOVE HUSTOTY a NAPETI pri elektrolyzach, galvanickem pokovovani. Bez toho to nedas a nebo das, ale nebude to dobry.
Rafinaci 999/1000 zlata ti doma nedoporucuju, jsem toho nazoru, ze tim postupem se stribrem a dusicnou bude vysledek podstatne horsi ryzost, nez to, s cim jsi zacal. Ono to chce trpelivost a dobre vybaveni, abys tu srazeninu dobre promyl a to stribro dobre rozpustil.
Cena, kdyz si budes hrat se stribrem, tak je to v pohode, kup si nekde v bazaru stribrnou lzici, precisti si ji na ryzi stribro, vyrob si chlorid stribrnej, stribrici lazen a hraj si jak je libo. Pozor, kyanid asi nesmis pouzivat mimo oficialni laborky, je T+ (snad Librium doda presnejsi info). Vyjde te to maximalne na par stovek. Ja sam jsem si se stribrem rad hraval a je to pekny. Se zlatem o poznani draz, stoji ted ca 650 dolaru za trojskou unci (31g) tak si to spocitej. No a taky si pocitej s tim, ze se obcas spletes a roztok, ze kteryho to jeste nemas uplne vysrazeny si omylem rozlejes po stole, do odpadu, proste bezne nehody. No a az v nem budes mit par gramu zlata, tak to zaboli.

Jo a jeste ad 2. Chlorid zlatity, nevim jak mate nazvoslovi ve slovencine, ale cesky zlatity. Tedy pokud se tyka nazvu, pak uz je to dobre.

Ad 2. Mala oprava
Chlorid strieborny:
Postup:
Rydze striebro sa rozpusti v dvojnasobnom mnozstve koncentrovanej kys.dusicnej, ktora je zriedena s rovnakym mnozstvom destilovanej vody. Po rozpusteni sa roztok zriedi desatnasobnim mnozstvom destilovanej vody. Potom sa do roztoku prilieva kys.chlorovodikova. az sa vsetok striebra zrazi. Zrazenina sa necha usadnut (najlepsie v tme, aby biela zrazenina vplyvom svetla nezoxidovala). Chlorid strieborny sa prefiltruje, premyje sa v destilovanej vode a este vlhky sa rozpusti v kyanide draselnom. Pretoze suchy chlorid sodny sa vo vode velmi zle rozpusta.

Vplivom svetla se chlorod stribrny redukuje na elementarni stribro, nikoliv oxiduje. A v posledni vete melo byt chlorid strieborny a ne sodny

Ad1. Docela by mne zajimaly pdminky, za kterych se anodicky oxiduje zlato, Urcite je to vymakany, ale ja si rikam, ze z roztoku se urcite radsi vylouci volny kyslik, respektive pro vsechny mozny elektrolyzy bych nevahal pouzit zlatou anodu bez jakychkoliv obav o jeji rozpusteni.

..a hlavne ci byste vedeli poradit, kolko by staly potrebne ingrediencie k prevedeniu uvedenych operacii...

..Tak toto su casti seminarky, s ktorou som v predstihu, tak to tu stiham davat na konzultaciu aj svami. Je to cerstvo dopisane, profak to este nevidel.
Mna by najviac zaujimalo, ci su tieto postupy preveditelne aj v priemerne vybavenaj zlatnickej-kovacskej dielni s vetrakom? nakolko su tieto postupy tak napisane, ze sa da podla nich postupovat a uspesne ich dotiahnut do zdarneho konca?

Pokovovanie

Zlatom, bez pouzitia el.prudu: -rozdelujeme na zlatenie bez dotyku a s dotykom.
Bez dotyku: sposob, ak nam staci tenka vrstva zlata na predmete
Postup:
Vylesteny a odmasteny predmet sa zavesi na medeny alebo hlinikovy drot a vlozi sa do kupela, ktory ma teplotu 100C. Predmetom musime v kupeli pohybovat. Potom predmet oplachneme v tecucej vode a vylestime jemnou mosadznou kefou.
Zlozenie kupela: destilovana voda, chlorid zlatity, kyanid draselny, fosforecnan sodny, siricitan sodny, hydroxid draselny.

S dotykom: hrubsia vrstva kovu
Postup:
Predmet sa obtoci medenym alebo hlinikovym drotom, zavesi sa na drot z ineho materialu. Vlozi sa dokupela, ktoreho teplota je 90C. v kupeli vznikne el.napatie, ktory umozni rozklad kupela a na povrcu predmetu sa vytvori hrubsi povlak zlata. Po pozlateni sa predmet oplachne tecucou vodou a vylesti jemnou ms kefou.
Zlozenie kupela: destilovana voda, chlorid zlatity, kyanid draselny.

Pri striebreni ber el.prudu bez dotyku alebo s dotykom budeme postupovat rovnako ako pri zlateni, ale pricom chlorid zlatity nahradime chloridom striebornim alebo dusicnanom striebornym.

Galvanicke pokovovanie:
Robi sa pomocou jednosmerneho el.prudu. je najvyhodnejsi sposob, pretoze na predmetoch ktore chceme pokovovat, dostaneme lubovolne hrubu vrstvu kovu. Pri galvanickom pokovovani mozeme tiez docielit rozne farby pokovovacich vrstiev –zltu, ruzovu, cervenu a inu. Zasadne je velmi olezite, aby sperky, ktore sa idu pokovovavat, boli dokladne vylestene, vycistene a odmastene.


Postup:
Predmet sa zavesi na zaporni pol – katodu. Dosticka pokovovacieho kovu sa vesia na kladny pol + anodu (platina, nehrdzavejuca ocel). Kupel musi obsahovat soli kovu,ktorym chceme pokovovavat (chlorid zlatity, chlorid strieborny alebo dusicnan strieborny). V kupelidalej musi byt kyanid draselny, ktory pomaha rozpustat kovy. Po zapnuti jednosmerneho el.prudu, kov na anode sa zacne rozpustat a prechadza na katodu, kde je zaveseny predmet. Ak je na anode dosticka nerozpustna (ocel alebo platina), prechadzaju na katodu iony kovu z kupela a kupel sa velm rychlo vycerpa. Predmetom sa musi v kupely pohybovat, aby sa predmet pokovoval rovnomerne. Po pokovovani sa predmet oplachne v tecucej vode a vylesti jemnou s kefou. Ak nechceme volaku cast pokovovat, nalakujeme ju a potom odlakujeme.

Vyroba soli zlata alebo striebra na pokovovanie

Chlorid zlaty:
Postup:
Rydze zlato, vyvalcovane na tenky plech sa rozstriha na male pliesky. Nasledne sa rozpusti v lucavke kralovskej. (vznikne hneda kvapalina). Kvapalina sa zahrieva a lucavka sa zacne vyparovat. Farba roztoku sa meni zo svetlozltej na oranzovu, potom na bledohnedu az do tmavohnedej. Vznikne husty olejovity chlorid zlatity, ktory sa stale zohrieva az kym nezacne krystalizovat. Potom sa odstavy z ohna a necha sa vychladnut.

Chlorid strieborny:
Postup:
Rydze striebro sa rozpusti v dvojnasobnom mnozstve koncentrovanej kys.dusicnej, ktora je zriedena s rovnakym mnozstvom destilovanej vody. Po rozpusteni sa roztok zriedi desatnasobnim mnozstvom destilovanej vody. Potom sa do roztoku prilieva kys.chlorovodikova. az sa vsetok striebra zrazi. Zrazenina sa necha usadnut (najlepsie v tme, aby biela zrazenina vplyvom svetla nezoxidovala). Chlorid strieborny sa prefiltruje, premyje sa v destilovanej vode a este vlhky sa rozpusti v kyanide draselnom. Pretoze suchy chlorid sodny sa vo vode velmi zle rozpusta.

Dusicnan strieborny:
Postup:
Rydze striebro sa rozpusti v zriedenej kys.dusicnej.vzniknuty roztok sa za staleho miesania necha odparit do sucha, az nam zostanu biele krystaliky dusicnanu strieborneho.

Rozpustanie a zrazanie – chemicky proces zyskavania rydzich kovov sa nazyva afinacia. Afinacia sa sklada z rozpustania, zrazania a filtracie.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (900-1000)
Postup:
Zliatina sa rozvalcuje na tenky plech a ponori sa do lucavky kralovskej. Lucavka rozpusti zlato a sucastne male mnozstvo striebra. Ostatne rozpustene kovy sa usadia na spodku nadoby ako kal. Kal sa odfiltruje. Kvapalina sa redukuje kyselinou siricitou alebo siranom zeleznatym (zelena skalica). Tieto latky zrazia zlato (iba zlato), ktori sa usadi na dne v podobe hnedej zrazeniny. Zrazenina sa prefiltruje a premije v destilovanej vode, potom sa vysusi a roztavy.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (999-1000)
Postup:
Zlomky a piliny sa roztavia a odleju do formy alebo sa granuluju. Skuskaou na kameni sa urci rydzost. Potom sa prida urcite mnozstvo striebra. Tak, aby zliatina mala nizsiu ako 250/1000. zmes sa roztavy, odleje a valcuje na tenky plech. Plech sa ponori do kyseliny dusicnej, ktora sa privedie do varu. Kyselina dusicna rozpusti striebro a prisadove kovy nachadzajuce sa v zliatine. Na dne sa necha hneda usadenina. Hneda usadenina sa prefiltruje a este raz sa prevari v kys.dusicnej. tymto sa rozpustia aj nepatrne zvysky striebra a prisadoveho materialu. Hneda usadenina sa prefiltruje a premije destilovanou vodou, potom sa vysusi a roztavi.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (1000-1000) elektrolyzou
Postup:
Zlomky sa roztavia a odleju sa na plech. Tenky plech sa zavesi na kladny pol (anodu). Na zaporny pol (katodu) sa zavesi drot z rydzeho zlata, alebo z nehrdavejucej ocele. Elektrody su ponorene do kupela, ktory obsahuje kovoe soli a tieto pomahaju zozpustat zlato. Pomocou jednosmernehoel.prudu zlato prechadz z anody na katodu. Necistoty zostavaju v roztoku alebo sa usadia na dne v podobe kalu. Takto zyskane zlato ma rydzost 1000/1000.

COLOMAN:ano, ani nemusis tej kyseliny davat vela, staci fakt trochu na znizenie pH...

..to EDTA mozem okyslicnit aj H2SO4 ? inu kyselinu doma nemavam.. ja ten povrch potrebujem od toho oxidu ocistit uplne do zlta,,,

COLOMAN: chelatonove leptadlo, odstarnovac oxidov...

..ok, skusim, ale prv buem muset pozhanat tieto veci..
..da sa nazvat jednym nazvom ten Vami namiesany roztok, ktoreho postup zhotovenia ste uviedli??

COLOMAN: ako pise chemik, roztok chelatonu (EDTA) okysli s niecim na pH 3 cca., ked chces HC mozes pridat este trochu perhydrolu, ale uplne postaci okyslena EDTA.
po rozpusteni oxidu to dobre omy a ponor na noc do zriedenej (tak 10%) kyseliny fosforecnej.

toto su ornamenty sperku. Spajane striebornou spajkou a plamenom propanbutan:)
H2SO4 to nezabera vobec. smirglovat sa neda, treba volaku stavu...

Takovou tu vatu s abrazivem, co se pouziva na cideni mosaze, normalne se prodava. Kdybys chtel chemicky, pak Chelaton a trosku kyseliny, ale neni to zadnej zazrak, navic, chemicky vycistena mosaz rada zase rychle znovu zoxiduje, protoze ma velkej povrch

co doporucujete na odstranenie cierneho oxidu z povrchu mosadze po spajkovani plamenom??

jasanooza:DD
..teraz citam knizky, urobim si poznamky a spolu svanma a sprofakom to buem konzultovat.. zatial podla planu vsetko, pocital som stymto zaqwasom, daval som doteraz veci, ktore som uz mal davnejsie..
..samozrejme vsetko o kovoch treba...

COLOMAN: Ja vim, mas na mysli uslechtile a vzacne kovy, ale stejne, je to tu uz mrtvy docela dlouho, tak proc nepokecat o necem tak blizkem, jako sou hydridy, ne?