VINKI: problem vidim v tom, ze zavedenim eutanazie by sa prave este zmensil spolocensky tlak, respektive potreba, pre zlepsenie paliativnej starostlivosti. a tej pripisujem vyssiu dolezitost, nez uzakonenu eutanaziu lekarom, uprimne. ked je niekto neschopny spachat samovrazdu a chce to v kazdom pripade, mal by mu podla mna pomoct niekto blizky a ten nasledne byt nestihany za to. ako som pisal, seriozne uvazovat nad eutanaziou lekarom sa bude podla mna dat, ked sa zoptimalizuje paliativna starostlivost.

LIBRIUM: Nie, jednoducho povoliť eutanáziu pre každého dospelého svojprávneho jedinca, ktorého stav nie je v súčasnosti liečiteľný a rozhodne sa pre ňu. Ani mne síce nie je jedno, ak sa niekto rozhodne zomrieť, ale rešpektujem jeho vôľu. ALebo myslíš, že ktokoľvek z nás vie čo je najlepšie pre kohokoľvek iného?

VINKI: takze zaviest eutanaziu len pre ochrnutych? nie pre smrtelne chorych? alebo ako? mne by nebolo jedno, ci si toto vyberie povedzme 60 ludi rocne alebo 6,000.

LIBRIUM: Rozlišujme prosím medzi "smrteľne" a "nevyliečiteľne". Taký trupík po amputácii všetkých končatín môže byť mladý a zdravý ako buk. A je úplne jedno, ako sa budeš o neho skvele starať, nič to nemení na tom, že sa ocitne vo veľmi ponižujúcej situácii, ktorá mu môžu prísť neznesiteľnejšia ako akékoľvek bolesti.

Podľa mňa eutanázia, na rozdiel od všeobecne rozšírenej predstavy, nie je záujmom onkologických pacientov a umierajúcich. Akurát vždy keď niekto vysloví slovo eutanázia, okamžite sa naňho zosypú rôzni aktivisti a začnú hovoriť o hospicoch a paliatívnej starostlivosti.

Budem tak trochu drsnejšie osobný. Na to, či na rakovinu pankreasu zomriem o pol roka, dokonale utlmený opiátmi, alebo bude mať niekto právo ma usmrtiť hneď dnes, s prepáčením kašlem. Ale eventualita, že ostanem síce lucídny, ale totálne ochrnutý po mozgovej príhode alebo dopravnej nehode a budem nútený dožiť zvyšok života nehybne na lôžku, je desivá. A je mi s prepáčením jedno, či mi budú naozaj starostlivo utierať riť. To je riziko, pri ktorom už stojí za to zvážiť samovraždu ako prevenciu, lebo keď sa to už raz stane, nemáš nijakú možnosť voľby. Je to jedna z vecí, v ktorých mám sa za seba naozaj absolútne jasno. Jediná mozgová príhoda (v mojom prípade naozaj nie nepravdepodobná) a pokiaľ toho ešte budem schopný, tak to celkom určite skončím skôr, aby by prišla ďalšia a túto možnosť voľby mi vzala. Mimochodom, v takomto prípade mi nelegálnosť eutanázie vlastne skráti život a to možno aj o celé roky.

VINKI: ja si ale myslim, ze vazna diskusia o eutanazii bude na mieste, ked bude uroven starostlivosti o smrtelne/nevyliecitelne chorych ludi na urovni, aka je v UK alebo Beneluxe. ono aj v Holandsku tych eutanazii by bolo, dovolim si tvrdit, mnohonasobne viac, keby tam starostlivost o tazko chorych bola na urovni ako v SR ci CR. cize az tak od veci to spajanie tychto dvoch problematik nie je.

BIGMOLE: Práve miešanie tých dvoch vecí dokopy mi príde ako cesta do pekla. Úroveň starostlivosti o umierajúcich je jedna vec. Eutanázia druhá. O eutanáziu môže maž záujem aj niekto, kto ani zďaleka neumiera a má pred sebou vyhliadky napríklad na celé desaťročia spokojného života - na lôžku. S dokonalou starostlivosťou, dvakrát denne ho dôkladne umyjú a vždy mu starostlivo utrú zadok. A dokonca ho ani nič nebude bolieť.

VINKI: Tohle problém je, protože v důsledku to nadělá víc problémů než otevřená diskuze. Já třeba zrovna zastáncem euthanasie nejsem, ale neznamená to pro mě, že by se o ní nemělo mluvit. Naopak je tahle debata přínosná už proto, že se díky ní mluví o úrovni péči o umírající u nás. A tím pádem i o tom, co všechno lze v téhle oblasti zlepšit.

BIGMOLE: Katolícka cirkev na Slovensku je extrémne konzervatívna, autoritárska a zo všetkých síl sa snaží zasahovať do zákonodarstva a verejného života. A celkom sa jej v tom darí. Jeden z dôvodov, prečo na Slovensku neexistuje žiadna verejná diskusia o eutanázii.

VINKI: Tak v tom případě jsem navíc ráda, že žiju v Čechách :-).

BIGMOLE: Za toto by ťa na Slovensku exkomunikovali. :)

VINKI: Křesťanství určitě prošlo mnoha proměnami, ale spíš se proměňuje křesťanství jako "instituce". Obsah je v podstatě stále stejný, jiné jsou ale interpretace tohoto obsahu. A ty jsou koneckonců rozdílný i mezi soudobým křesťanstvem :-).
Sama za sebe jsem ráda, že dneska je křesťanský pohled na sebevraždu jednou z alternativ a ne povinná volba.

Hoci by bolo možno dobré dodať, že samotné kresťanstvo prešlo značnými zmenami a premenami, kým nadobudlo formu, ktorú poznáme.

BIGMOLE: Áno, presne o tom hovorím.

VINKI: Základní postoj křesťanství k sebevraždě je stejný po celou dobu jeho existence, tohle je zrovna dost stabilní prvek.

BIGMOLE: Áno, ale žiješ v 21. storočí, takže tvoja viera, aj tvoj život, majú trochu inú podobu, ako životy a viera ľudí, ktorí žili v čase, kedy sa vyformoval a ustálil postoj kresťanstva k samovražde. :)

VINKI: Pro mě to, co píšeš, je ale až moc velký zjednodušení. Jsem věřící, což ti z mojí argumentace už asi došlo, ale rozhodně život nepovažuju život jen jako čekárnu na smrt, kterou navíc nesmím dobrovolně opustit. Součástí křesťanství je i naděje na život po smrti, který bude podle všeho "lepší" než život současný, zároveň ale dává dost najevo, že nikdo z nás neví, co konkrétně nás čeká a že je podstatný to, jak naplňujeme život tady a teď. Popravdě, uznávám existenci života po smrti, ale opravdu nemám potřebu vyhledávat způsoby, jak se s ním seznámit co nejdříve :-).

BIGMOLE: Zákaz eutanázie sa opiera práve o tvrdenie, že existujú nejaké univerzálne, objektívne hodnoty, ktoré sú nezávislé od toho, ako ich vníma jednotlivec, lebo napríklad pochádzajú od Boha. Jeho vôľu sprostredkovávajú ľuďom rôzne cirkvi, ktoré najlepšie vedia, čo je pre nich dobré a čo zlé. To dobré im treba nariadiť a to zlé zakázať. Boh si nepraje, aby ľudia sami dobrovoľne ukončovali svoj život, čiže im to treba zakázať.

Postoj našej kultúry k samovražde je daný kresťanskou tradíciou. A kresťanstvo, ak to zjednodušíme, hovorí, že to dobré nás čaká až po smrti. Je teda logické, že musí mať aj nejaký mechanizmus, ktorý veriacim zabráni v tom, aby to pri najbližšej príležitosti zabalili a poponáhľali sa za tým lepším.

VINKI: Aha, to možná každý mluvíme o něčem jiném :-)

BIGMOLE: Ako budeš vnímať hodnotu života ty sama, je naozaj výhradne tvoja vec a nikto ti do toho hovoriť nemôže. Celý čas tu ale diskutujeme o tom, či máš ty (ktokoľvek) právo hovoriť do toho niekomu inému.

VINKI: Souhlasím s tím, že každá hodnota potřebuje svého nositele, tedy konkrétního člověka. Hodnota sama o sobě je jen prázdný pojem. A taky souhlasím, že není možné "celospolečenské hodnoty" vnucovat každému člověku. Ale tady mi připadá problematické to, co všechno se může stát celospolečenskou hodnotou. Pro hodně lidí jsou v (naší, západní) společnosti dost silnou hodnotou peníze a myslím, že je lze považovat za celospolečenskou hodnotu, protože se na ní schodne dostatečný počet jedinců. A sama za sebe bych nechtěla hodnotu života vnímat taky "jen" jako celospolečenskou hodnotu a dávat jí podobný význam jako třeba zrovna těm penězům.

Jinak ty základní hodnoty jsem myslela spíš obecně, ne konkrétně jen na Čechy či Evropu. Máš pravdu, že i takový hodnoty jako zdraví, svoboda, láska nebo život můžou být proměnlivý vzhledem k vnitřním i vnějším okolnostem života člověka. Ale spíš si myslím, že půjde o přesouvání jednotlivých položek žebříčku z místa na místo.