LANTHAL: vlnatka, plstnaty cervec. nem. Wolllaus.
likviduje sa aplikaciou vhodneho systemoveho pripravku. dobre ucinna je Actara 25 WG, dostat ju v 0.8-g-sackoch.
jeden ten 0.8 g sacok nechaj rozpustit v destilovanej vode (ca 0.3 L), po uplnom rozpusteni rozmiesaj a dolej destilovanou vodou na presne 2 litre objemu.
cast roztoku (ca 0.5 L, alebo podla spotreby) nalej do rozprasovacu a pridaj kvapku saponatu na riad, pouzi na postriekanie celej rastliny, vsetky listy stonky, zo vsetkych stran, do skanutia.
po postriekani rastliny zvyskom roztoku fikus zalej.
a osetri vsetky fikusy alebo napadnute rastliny.

CRUSHEER: to zalezi na konkretnej latke (molekularnej strukture) a prostredi kde sa vyskytuje.

v biotopoch (vplyv vzduchu, vody, slnka, zivych organizmov) existuju bioticke (napriklad metabolizmom mikroorganizmov) a abioticke (napriklad fotolyza slnecnym svetlom, hydrolyza vodou atd.) degradacne faktory.

niektore organicke latky su vysoko perzistentne (priklad polychlorovane bifenyly), niektore sa rozkladaju bioticky a abioticky viac alebo menej rychlo (napriklad pyrethrin I).

CRUSHEER: polcas degradacie je v podach podla podmienok od menej 1 d do 2 mesiacov.
v polnych podmienkach su rezidua abamektinu po foliarnej aplikacii Vertimecu v pode 7-10 dni po aplikacii zanedbatelne.

na rastlinach (= na povrchu rastlin) sa tiez rozklada rychlo, s polcasom ca. 8 hodin pri posobeni denneho svetla. povrchovy film abamektinu na rastline bude behom 2 dni fotochemicky odburany.

v rastlinnych pletivach (foliarne aplikovany abamektin ma hlbkovy resp. ciastocne systemicky/translaminarny ucinok) ma o cosi vyssiu perzistenciu; pri dodrzani ochrannej lehoty pre danu kulturu a aplikaciu (28 dni u ovocnych stromov a chmelu, 7 dni u uhoriek, 3 dni u zvysnej zeleniny a jahod) su rezidua prijatelne nizke (= pod prahovou hodnotou).

DENDROBATA: Finalsan je bezpecny, zdravotne benigny ak ho clovek nepije alebo nestrieka si do oci, poskodzovat by mohol vapenec alebo mramor,
smrdi ale dost zle a ma len cisto kontaktny ucinok ("spali" nadzemne casti burin, korenovy system ale zostava neposkodeny a burina vyrasi znovu).

inak, glyfosat rezidua nema resp. su pevne viazane na organicke a mineralne zlozky pody a rychlo bioticky a abioticky odburavane, toxicitu ma pre zelene rastliny, ktore su nim priamo zasiahnute, inak je jeho toxicita tak porovnatelna s napriklad kyselinou nonanovou. navyse ma systemovy ucinok, cize u zasiahnutych rastlin zahubi aj korenovy system.

niektore pripravky soli glyfosatu (obsahujuce ako detergenty etoxylovane mastne aminy) su pri splaveni do vodnych tokov toxicke pre obojzivelniky a ryby, existuju ale i pripravky ktore tieto pomocne latky neobsahuju a su bezpecnejsie pre vodne biotopy (napr. Touchdown Quattro).