• úvod
  • témata
  • události
  • tržiště
  • diskuze
  • nástěnka
  • přihlásit
    registrace
    ztracené heslo?
    RADUOchrana rostlin, rostlinolékařství - vše co nás zajímá, rady, tipy, zkušenosti, poradna
    Viry, bakterie, houby, háďátka, roztoči, hmyz...cokoli co otravuje život (nejen) našim rostlinným spolubydlitelům a my si s tím nevíme rady. Máte osobní zkušenosti a tipy pro prevenci či kurativní zásah??sem s tím;-)
    rozbalit záhlaví
    LANTHAL
    LANTHAL --- ---
    LIBRIUM: díky moc! Jdu na to.
    LIBRIUM
    LIBRIUM --- ---
    LANTHAL: vlnatka, plstnaty cervec. nem. Wolllaus.
    likviduje sa aplikaciou vhodneho systemoveho pripravku. dobre ucinna je Actara 25 WG, dostat ju v 0.8-g-sackoch.
    jeden ten 0.8 g sacok nechaj rozpustit v destilovanej vode (ca 0.3 L), po uplnom rozpusteni rozmiesaj a dolej destilovanou vodou na presne 2 litre objemu.
    cast roztoku (ca 0.5 L, alebo podla spotreby) nalej do rozprasovacu a pridaj kvapku saponatu na riad, pouzi na postriekanie celej rastliny, vsetky listy stonky, zo vsetkych stran, do skanutia.
    po postriekani rastliny zvyskom roztoku fikus zalej.
    a osetri vsetky fikusy alebo napadnute rastliny.
    SASOS
    SASOS --- ---
    LANTHAL: to je nejaky cervec - kaktusari jim rikaji vlnatky, pozor nezamenovat s msici krvavou
    SMOKIE
    SMOKIE --- ---
    nema ta plisen nahodou nozicky;) ?
    LANTHAL
    LANTHAL --- ---
    Plesniví mi fikus, hlavně na nově narostlích listech/stoncích, bílá chlupatá plíseň, zatím v menších flíčcích ... poradíte co s tím, prosím?




    CHESUS
    CHESUS --- ---
    LIBRIUM: jasny, me prave zajimalo jestli nejaka cast toho spektra hraje vetsi roli, diky
    LIBRIUM
    LIBRIUM --- ---
    CHESUS: to zavisi logicky od intenzity a spektralneho profilu toho
    umeleho osvetlenia. tj. cim blizsie to je spektrom a intenzitou (hlavne UV) slnecnemu
    svetlu, tym podobnejsi fotolyticky ucinok.

    vseobecne by som povedal, ze aj v Europe okrem osvetleni maximalnej intenzity s
    prislusnym prikonom Vis/UV bude slnko o cosi ucinnejsie.
    CHESUS
    CHESUS --- ---
    LIBRIUM: jakej vliv ma typ umeleho osvetleni na to odbouravani, resp. jak moc se to lisi od slunce?
    LIBRIUM
    LIBRIUM --- ---
    CRUSHEER: to zalezi na konkretnej latke (molekularnej strukture) a prostredi kde sa vyskytuje.

    v biotopoch (vplyv vzduchu, vody, slnka, zivych organizmov) existuju bioticke (napriklad metabolizmom mikroorganizmov) a abioticke (napriklad fotolyza slnecnym svetlom, hydrolyza vodou atd.) degradacne faktory.

    niektore organicke latky su vysoko perzistentne (priklad polychlorovane bifenyly), niektore sa rozkladaju bioticky a abioticky viac alebo menej rychlo (napriklad pyrethrin I).
    CRUSHEER
    CRUSHEER --- ---
    LIBRIUM: Diky za (opet) vycerpavajici odpoved.
    Jen jedna otazka - mozna trochu OT, snad se promine - cim je zpusobena degradace organickych molekul? Nejakou jejich nestalosti a cinnosti bakterii?
    LIBRIUM
    LIBRIUM --- ---
    CRUSHEER: polcas degradacie je v podach podla podmienok od menej 1 d do 2 mesiacov.
    v polnych podmienkach su rezidua abamektinu po foliarnej aplikacii Vertimecu v pode 7-10 dni po aplikacii zanedbatelne.

    na rastlinach (= na povrchu rastlin) sa tiez rozklada rychlo, s polcasom ca. 8 hodin pri posobeni denneho svetla. povrchovy film abamektinu na rastline bude behom 2 dni fotochemicky odburany.

    v rastlinnych pletivach (foliarne aplikovany abamektin ma hlbkovy resp. ciastocne systemicky/translaminarny ucinok) ma o cosi vyssiu perzistenciu; pri dodrzani ochrannej lehoty pre danu kulturu a aplikaciu (28 dni u ovocnych stromov a chmelu, 7 dni u uhoriek, 3 dni u zvysnej zeleniny a jahod) su rezidua prijatelne nizke (= pod prahovou hodnotou).
    CRUSHEER
    CRUSHEER --- ---
    Ahoj, mate zkusenost jaka je cca doba rozkladu molekul abamectinu ve Vertimecu? (na rostline/v pude po aplikaci)
    CIHLOMORKA
    CIHLOMORKA --- ---
    jinak mne nemálo překvapilo, že ten chvostoskok, co jsem ho chytla do přiklopeného hrnku s vodou, a zapomněla na něj... z něj na mne pak vyskočil po 14 dnech živý a málem zas zvesela vyrazil směr parapet. Ty potvory snad žijou jen ze svýho životního optimismu!
    CIHLOMORKA
    CIHLOMORKA --- ---
    SASOS: Tak šlo jednoznačně o chvostoskoky jako důsledek přehnané zálivky. Mezitím jsem se poprala ještě s černou plísní na listech a plísní na hlíně a došla ke zkušenosti, že zalévat jednou týdně v mých podmínkách bude asi stačit. ;) každopádně děkuju...
    SASOS
    SASOS --- ---
    CIHLOMORKA: typuju chvostoskoka, jestli to ma tendenci skakat, roztoci lezou, ale neskacou
    LIBRIUM
    LIBRIUM --- ---
    CIHLOMORKA: nejake detailne foto nemas?

    v podstate pojde o to ci je to hmyz alebo roztoc.
    CIHLOMORKA
    CIHLOMORKA --- ---
    Na dvou pokojových kytičkách se mi vyrojili nějací škůdci. Všimla jsem si jich až při zalévání - hlína se pod vodou najednou hemžila tenkými bílými broučky, dlouhými asi 1 milimetr. Jedna rostlinka (ficus benjamin) to nese naprosto stoicky, ale druhá - růžová vánoční hvězda, začala žloutnout a sesychat (měla to ale složitější, protože zároveň po roce přišla z jiného bytu, nemá ráda změny, souvislost s tím škůdcem teda není stoprocentní).

    Asi po 14 dnech jsem našla chvilku a obě kytičky dost radikálně proprala a přesadila. Teď bych je chtěla postříkat, ale nevím, proti čemu. Jednoho toho broučka jsem při potopě chytla do hrnečku, neutopil se, jen si tak plave po hladině a občas se pokusí vyskočit proti víčku. Jsou to chvostoskoci..?
    LIBRIUM
    LIBRIUM --- ---
    DENDROBATA: Finalsan je bezpecny, zdravotne benigny ak ho clovek nepije alebo nestrieka si do oci, poskodzovat by mohol vapenec alebo mramor,
    smrdi ale dost zle a ma len cisto kontaktny ucinok ("spali" nadzemne casti burin, korenovy system ale zostava neposkodeny a burina vyrasi znovu).

    inak, glyfosat rezidua nema resp. su pevne viazane na organicke a mineralne zlozky pody a rychlo bioticky a abioticky odburavane, toxicitu ma pre zelene rastliny, ktore su nim priamo zasiahnute, inak je jeho toxicita tak porovnatelna s napriklad kyselinou nonanovou. navyse ma systemovy ucinok, cize u zasiahnutych rastlin zahubi aj korenovy system.

    niektore pripravky soli glyfosatu (obsahujuce ako detergenty etoxylovane mastne aminy) su pri splaveni do vodnych tokov toxicke pre obojzivelniky a ryby, existuju ale i pripravky ktore tieto pomocne latky neobsahuju a su bezpecnejsie pre vodne biotopy (napr. Touchdown Quattro).
    DA_NIELA
    DA_NIELA --- ---
    DENDROBATA: Popravdě, nemám to vyzkoušené osobně a vlastnoručně.

    Ale: Dělá to moje matka, když vylévá vodu ze zavařovacícho hrnce na dlažbu na dvorek. Dle mého občasného pozorování nemá ve spárách skoro nic, snad ani mech.

    Myslím si, že po čase to určitě obrazí znovu (nebo tam nalétnou nové diaspory), ale to nastane i po herbicidování.
    DENDROBATA
    DENDROBATA --- ---
    DA_NIELA: To je vyzva :) kolik by tak te vody muselo byt? a neobrazi to z podzemnich casti znova? Ale urcite zajimavy zpusob, mozna by to stalo za otestovani :)
    DA_NIELA
    DA_NIELA --- ---
    DENDROBATA: BTW. co si myslíte o účinnosti spaření takového porostu vařící vodou?
    Kliknutím sem můžete změnit nastavení reklam