• úvod
  • témata
  • události
  • tržiště
  • diskuze
  • nástěnka
  • přihlásit
    registrace
    ztracené heslo?
    KOCURMOSURSlovensko, Slováci a Slovenčina
    LUDO
    LUDO --- ---
    Na veselu notu...

    Slovo pokokot, napriek prvému dojmu nie je žiadna nadávka. Slovo „pokokot“ je jedným zo slov, ktorým sa vďaka bohatému fondu slovenského jazyka dá vyjadriť matematická hodnota, ktorá nie je ani číslo, ba ani prvočíslo. Slovo pokokot znamená niečo medzi veľa až nekonečnom. Je to zároveň slovo, ktoré nám, Slovákom, môžu iné kultúry iba závidieť a môže sa označiť ako skvostný slovenský slovný endemit. Na západnom slovensku, najmä v Bratislave sa ako miernejšia forma používa slovo "mrťe" (doraz na mäkke Ť). Inak slovom pokokot sa dá napríklad vyjadriť výška napadnutého snehu, prípadne hĺbka vody. Už pred 60-timi rokmi mali prostí ľudia pokokot problémov a životných priekov, s ktorými sa museli deň čo deň zaoberať. Slovo „pokokot“ sa tak časom rozšírilo po celom Slovensku.
    KLAARKA
    KLAARKA --- ---
    MYJKA: děkuju, už mi pomohl Marduk.
    MYJKA
    MYJKA --- ---
    KLAARKA: Sem s tym. :)
    KLAARKA
    KLAARKA --- ---
    Byl by tu někdo tak laskavý a mohl pro mě zkontrolovat/zkorigovat tři krátké odstavce slovenského textu? Dělám korekturu jednoho katalogu, kam se připletl jeden slovenský text a tam si pravopisem opravdu nejsem jistá. Ślo by jen o to zkontrolovat, zda jsou dobře čárky, spisovné výrazy atd.
    MYJKA
    MYJKA --- ---
    AYPERI: Asi s krizikom po funuse ale par rokov dozadu som si sme a nejake slovenske casopisy kupovala na Vaclavaku v stanku.
    LOPLEI
    LOPLEI --- ---
    Bratislava :: 1919 - 1988
    YouTube - Broadcast Yourself.
    http://www.youtube.com/view_play_list?p=F96C40A50E450C7F
    GAISAKA
    GAISAKA --- ---
    MARDUK: No jednoduše, slyšel sem že blava byla cca před sto lety něco podobnýho jako praha, akorát krom němců a židů tam byli ještě maďaři a další - prostě zajímá mě tahle (multi)kulturní stránka, ten lifestyle co tam tenkrát běžel, kavárny, muzika hlavně, architektura a tak..
    GAISAKA
    GAISAKA --- ---
    Zdravím bratia Slováci, nemáte nějaký linky na fotky či pokec o staré bratislavě, o téhle blavě:

    YouTube - Bratislava Hot Serenaders - Herr Ober, zwei Mocca
    http://www.youtube.com/watch?v=ddRr6Ey9r58


    AYPERI
    AYPERI --- ---
    KOCURMOSUR: děkuju za info, o netu vím, ale z toho se prostě nejde učit, potřebovala bych si barevně podtrhávat a tak. no, nakonec to budu muset někde vytisknout, chjo :(
    KOCURMOSUR
    KOCURMOSUR --- ---
    AYPERI: žiaden strach, nikoho tu nekameňujeme. Predajňu v Prahe Ti neporadim, ale skoro všetky denniky maju prevžnú väčšinu textu online.

    http://pravda.sk
    http://sme.sk
    http://hnonline.sk/
    http://tyzden.sk/
    AYPERI
    AYPERI --- ---
    ahoj, doufám že nejsem moc ot, ale nevěděl by někdo kde v praze koupit slovenské noviny? před ukamenováním podotýkám, že v nákupáku ani trafice nebyly .)
    KOCURMOSUR
    KOCURMOSUR --- ---
    Nejasnosti a zvláštnosti sochy

    IMG_3282_dva.jpg

    Svätopluk drží v ruke vztýčený veľký meč, na ľavej ruke má štít a na kolenách chrániče. Na štíte a chráničoch je slovenský dvojkríž. Ktovie, možno je to znak Bélu III. z 12. storočia, alebo že by to bol erb Matice slovenskej z roku 1863? Šermiarskemu majstrovi Petrovi Kozovi, ktorý sa v historickej výzbroji a historickom výstroji naozaj vyzná, sa to nepozdáva. Voči zobrazeniu Svätopluka má vážne výhrady. „Osobne by som od umelca očakával, že ak nerozumie tomu, čo zobrazuje z vecného hľadiska, vyhne sa konkrétnostiam a urobí abstraktný obraz skutočnosti," hovorí. „Ak však zobrazuje odev, zbrane a postroj, mal by si prizvať odborníka."


    Dominanta sochy, meč je podľa Kozu nepekný. Okrem toho, táto zbraň nebola typicky slovanská. Slovania podľa neho vyrábali skvelé sekery a oštepy, ale meče sa dovážali z Franskej ríše a od severanov. „Vtedajšia technológia výroby ocele totiž potrebovala využívať bahennú železnú rudu, v ktorej je hornina zvetraná a ktorá sa u nás nevyskytuje. Naša ruda je kamenná a obsahuje vyššie percento síry a fosforu, ktoré spôsobujú lámavosť za tepla a za studena. Preto existoval ríšsky zákaz vývozu mečov Slovanom, vďaka ktorému sa meče dostávali k nám buď ako pašovaný tovar, alebo ako korisť. Domáce meče boli ťažkopádne, pretože museli vyvážiť zraniteľnosť materiálu hmotou. Tvar bol ponáškou na franské meče a meč sochy sa, žiaľ, ani na jednu z foriem neponáša," vysvetľuje historik.


    Konský postroj na soche je podľa Kozu nefunkčný. Štít mohol byť kruhový, ale problémom je potom znak dvojkríža. „Slovenský znak z 19. storočia na štíte z 9. storočia je viac ako problémový," hovorí. „Ak sa znak navyše vyskytuje aj na nákolenniciach, ktoré sú samy osebe produktom vývoja zbrojí oveľa mladšieho dáta a nikdy nemali tvar ako na soche, je to na zamyslenie. Najhoršie je však, že nákolennice vôbec vidieť. Vtedajší ľudia totiž dôsledne zachovávali hierarchiu. Kráľ alebo knieža boli dôstojné osoby a táto dôstojnosť bola symbolizovaná dĺžkou šatu. V tomto prípade určite pod kolená."


    Veľký problém je aj koruna (aj keď Svätopluk v skutočnosti kráľom nebol, ale povedzme). „Ak opomenieme pravdepodobnosť iného tvaru koruny, čo je vec estetiky a umeleckej licencie, chýba minimálne jeden atribút. Každý kráľ je predovšetkým kniežaťom a ako taký má mať pod korunou kniežaciu čiapočku."



    prebrate zo sme.sk
    KOCURMOSUR
    KOCURMOSUR --- ---
    Na Slovensku sa zvolebnieva, a tak si skúste si spraviť test koho by ste mali podľa svojho presvedčenia voliť:

    Denník Pravda:
    Pravda

    Hospodárske noviny
    Hospodárske noviny

    A tue aktualny stav podla prieskumov viacerych agentúr
    ECLECTICA
    ECLECTICA --- ---
    MARDUK: díky :)
    MARDUK
    MARDUK --- ---
    ECLECTICA: na portáli www.livemocha.com existuje interaktívny kurz slovenčiny. Neviem na akej úrovni je tento konkrétny kurz, ale všeobecne je livemocha veľmi fajn portál.
    ECLECTICA
    ECLECTICA --- ---
    (Teď česky:) Netušíte prosím, kde bych mohla na internetu najít nějaké výukové materiály? Ideální by bylo nějaké porovnání češtiny a slovenštiny nebo nějaký hezký přehled přímo pro Čechy.
    KOCURMOSUR
    KOCURMOSUR --- ---
    tieto texty som si bez suhlasu autora dovolil skopirovat z http://martinmalobicky.blog.sme.sk/ nakolko sa uplne zhoduju s témou tohto auditoria. Malobicky ma aj dalsie velmi inspirativne biologicke a historicke pohlady, ktore mozno plagiatorsky niekedy postnem ;)
    KOCURMOSUR
    KOCURMOSUR --- ---
    Uhorsko je naše – časť I



    Uhorsko v roku 1090. Nosná, Ostrihomská župa má takmer hranice dnešného Slovenska

    Áno, Uhorsko je naše, teda aj naše. Slovenské dejiny sa nezačínajú Samom, nekončia rozpadom Veľkej Moravy, a opäť nezačínajú v 19. storočí kdesi v Skalici, keď bola prvýkrát vztýčená národná slovenská bielo – červená vlajka. Aj my sme zakladali tisícročnú ríšu Uhorského kráľovstva, práve predkovia Slovákov boli tí, ktorí pomohli Svätému Štefanovi v roku 1000 poraziť pohanských Maďarov na čele s Kopáňom. Prečo teda si konečne nenalejeme čistého vína?

    Paradox dejín, kedy sami Slováci dávajú svojim priateľom na všetky strany to, čo im bytostne patrí, pokračuje. Ešte stále sa väčšina Slovákov hanbí symbolicky postaviť za uhorský štátny znak, prijať ho za svoj, lebo pred 150 rokmi sa ho tak ľahko vzdali. A so znakom sa vzdali veľkých činov svojich predkov, ktorí vytvárali, budovali a zveľaďovali po vyše tisíc rokov ich vlastný štát – Uhorsko.

    Vraví sa, že Slováci nemali svoj štát, nemali svoje štátne dejiny. To je veľký omyl. Pokiaľ ten omyl nepochopíme, budeme sa hrbiť a tajne obdivovať susedov len za to, čo sme im my veľkodušne prenechali. Áno, my sme mali svoj štát, ktorý sa začal posvätením kostola nitrianskeho vojvodcu Pribinu v roku 828 (833), pokračoval Uhorským kráľovstvom - „kontinuálne“, a vyvrcholil dvomi Slovenskými republikami (jednou problematickou vojnovou, druhou súčasnou). My sme mali svojich kráľov, na ktorých môžeme byť aspoň tak pyšní, ako sú Česi pyšní na Nemca Karola IV (otca národa). Ak sa dá Pribina, či Svätopluk nazvať otcom predkov Slovákov (v tomto období ťažko hovoriť o národe, ktoromkoľvek), isto môžeme prijať Svätého Štefana, či Žigmunda Luxemburgského, alebo kráľa Mateja za otcov nášho národa.

    Karpatská kotlina v 10. a 11. storočí a hlavne územie dnešného Slovenska zažívali veľmi nepokojnú dobu. Keď Svätopluk pozval maďarských bojovníkov do svojho vojska proti Frankom, ešte netušil, že tým im on sám otvoril cestu k osídľovaniu našich historických území. A dialo sa to, podľa archeologických nálezov z hradísk v Bratislave, Svätom Juri (Neštich), hradísk v Nitriansku zväčša veľmi pokojne. Keď som ako študent (ešte za socializmu) spolupracoval so známymi archeológmi na rekonštrukcii niektorých hradísk, spýtal som sa ich: Kde sú známky bojov medzi predkami Slovákov a starými Maďarmi? Oni sa len pousmiali a povedali: No, to by sa nerado počúvalo, ale takých príkladov je veľmi málo. Hradiská aj po „vpáde“ Maďarov žili naďalej svojim životom najmenej ďalších 150 rokov a pri nich neskôr kontinuálne (opäť kontinuálne) vznikali stredoveké sídla. Svedčí to však o kolaborácii, ako o hrdom boji s nepriateľom. Taká bola odpoveď. Samozrejme, také niečo sa neveľmi dobre počúva. Ale prečo hovoriť o kolaborácii, a nie o vzájomnej spolupráci?

    V historických prameňoch sa spomína bitka pri Bánhide, kde vraj zahynul v boji s Maďarmi syn Svätopluka. Známky bojov sú v Nitre (potvrdzujú to aj stredovekí kronikári – napr. Šimon z Kézy), a ešte sa spomína Ducové, ktoré vraj prežilo až do polovice 10. storočia.

    Ale čo je podstatnejšie, že práve Arpádovec Štefan (inak už v tretej generácii arpádovci mali vydajmi s okolitými princeznami viac slovanskej a germánskej krvi ako maďarskej) sa dostal na trón a založil Uhorské kráľovstvo práve s podporou kresťanského „Slovenska“ a významných rodov NAŠICH predkov Hunt – Poznan. Tí ho opásali mečom pri Bíni (valy hradiska dodnes vidieť v tejto lokalite na juhu Slovenska) a spolu s našimi predkami potlačili vzburu pohanských Maďarov na čele s Kopáňom. Teda nie Maďari, ale kresťanskí predkovia Slovákov, Nemcov a aj Maďarov žijúcich na území dnešného Slovenska zdvihli Štefana (Vajka) do výšav svätca a cez neho založili nový štátny útvar – Uhorsko.

    Ale bol ten štátny útvar skutočne nový? Veď takmer všetky názvy štátnej správy počnúc od žúp (megye – medze, hranice) až po štátnické i cirkevné úradnícke pomenovania pochádzajú z nášho jazyka – nie Maďarčiny. Kráľ Svätý Štefan (Szent István király – rozumiete tejto maďarčine?) ... Čo už dodať. Nie náhodou práve Štefan napomína svojho syna Imricha, aby si ctil všetky národy a národnosti (povedané moderným jazykom) žijúce na území novozaloženého stredovekého štátu. Čo mu už zostávalo, keď práve Nemaďari sa z veľkej miery zaslúžili o jeho legalizáciu u susedov aj v samotnom Ríme. Ale Uhorský štát naozaj nebol novozaložený. Jasná kontinuita Veľkej Moravy, ktorá dýchala aj v Čechách a na Krakovsku, bola priam živá na území Uhorska. Je pravda, že Maďari boli spočiatku cudzím elementom v karpatskej kotline, ich jazyk nezrozumiteľný. Ale štátoprávny živel, to neboli Maďari – môžeme skôr a smelo povedať, boli to okrem predkov Slovákov a Nemcov, aj predkovia dnešných Maďarov.

    Kde sa neskôr stala chyba? Prečo Slováci tak vehementne odmietli to, čo stáročia vytvárali a na čo boli hrdí? A čo to pre nich znamenalo? O tom, a aj o inom v tisícročnom štáte národa slovenského, nemeckého, maďarského či rumunského si povieme, dúfam aj s Vašou pomocou, drahí čitatelia, v ďalšom pokračovaní.



    Čítajte viac: http://martinmalobicky.blog.sme.sk/c/61806/Uhorsko-je-nase-cast-I.html#ixzz0oGKNKjlx
    KOCURMOSUR
    KOCURMOSUR --- ---
    Uhorsko je naše III (návrat až k Avarskému kaganátu)

    Ak chcem pochopiť správanie človeka v danom okamihu, mal by som poznať jeho minulosť, jeho myslenie, aj prostredie, ktoré ho vytváralo. Možno potom by som vedel lepšie rozumieť jeho konaniu, jeho zmýšľaniu i krokom, možno by som mu vedel skôr odpustiť, podržať, prísť k nemu, či len nechať tak a s úsmevom ísť ďalej. A bez otáznikov.

    Tak isto je to s národmi a štátmi. Veď štát, to je spoločenstvo určitých ľudí v určitom priestore, z ktorého dýchajú dávne prímesy nami nepoznaných udalostí a dejov. V každom jednotlivcovi možno nájsť stopy rôznych národov a etník, v každom národe či štáte, ktorý ten národ spoluvytváral, tým viac.

    Ak som chcel rozprávať o Uhorsku, o štáte, ktorý naši predkovia spoluvytvárali a vyše tisíc rokov v ňom zastávali veľmi dôležité miesto, vody histórie ma stále hádzali proti prúdu ďalej, k prameňom našej histórie. Ale nie som sám. Už v 80-tych rokoch 20. storočia slovenskí, českí, maďarskí i poľskí historici, archeológovia zaoberajúci sa dejinami stredoeurópskeho priestoru zistili nám dnes známy fakt, že všetky novovytvorené štáty Strednej Európy okolo roku 1000 – Uhorsko, České kráľovstvo (poplatné Franskej ríši) a Poľsko boli vytvorené podľa jedného vzoru – tým vzorom bol karolínsky štát. Zhodli sa, že priamym sprostredkovateľom know – how, teda akejsi technológie, či kuchynského receptu na vznik tisíc rokov existujúcich štátov Strednej Európy bola práve Veľká Morava. Dnes sa nad tým ani tak nezačudujeme, povieme si, a čo?... Ale doba, keď inteligencia každého zo spomenutých národov si myslela, že ich predkovia boli tak geniálni, že vymysleli „štát“, nie je tak ďaleko... Ak si pamätáte výstavu Stredná Európa okolo roku 1000, ktorá sa v Bratislave stretla s fantastickým záujmom „bryndziarov a sedliakov“, ako kedysi za chrbtom Slovákov označovali, bolo nesmiernym úspechom, že „historické“ národy si podvedome začali uvedomovať – aha, aj predkovia týchto „bryndziarov“ k nám patria, a nielen patria, ale oni boli tí, ktorí to know – how mali pred nami – lebo exponáty výstavy nepustia.

    Viacerí Slováci si dávajú otázky – ako je možné, že naše etnikum, národ, sa identifikoval tak rýchlo v minulosti s Uhorskom, ako je možné, že Chorváti mali svoj štát a my nikdy v priebehu 10. - 19. storočia, ako je možné, že pravdepodobne od počiatkov príchodu stredoázijského kmeňového zväzu (Maďarov) predkovia Slovákov, aspoň ich časť s Maďarmi spolupracovali, že oni spoluvytvárali Uhorsko, že ten, kto opásal Svätého Štefana kráľa mečom, Poznan (Pázmány), bol náš človek... Prečo Matej Bel písal ódy na krásne Uhorsko...

    To sú otázky, ktoré si musíme klásť, hľadať na ne odpovede, aby sme vedeli, kto sme, odkiaľ ideme a kam hľadíme. A aby sme konečne na seba boli aspoň tak hrdí, ako sú okolité národy, lebo niekedy práve my máme na tú hrdosť väčší nárok ako ten, kto ju v sebe nosí.



    Dnes sa teda vrátim jednou mapkou, ktorú som urobil pre človeka mne veľmi blízkeho, do obdobia, ktoré paradoxne, podľa mňa, nepriamo veľmi súvisí práve s otázkami vytvárania Uhorského kráľovstva. Mapa ukazuje obdobie roku 750 až 780 po Kristovi v stredoeurópskom priestore. V tomto období sa rozhodovalo o existencii Avarského kaganátu. Silné zoskupenia sídelného charakteru boli v oblasti dnešného Komárna. Len niekoľko desiatok kilometrov odtiaľ bublal zárodok centra Nitrianskeho kniežatstva. V tejto dobe sa nedá povedať, že Avari boli typickí kočovníci ako sto rokov predtým. Od Slovienov a ďalších Slovanov inkorpovali prvky usadenej poľnohospodárskej spoločnosti. A oni budúcim Nitranom (predkom Slovákov) venovali svoju genetickú výbavu. Aj keď sa hovorí, že voči Avarom povstali práve tí, ktorí boli splodení avarskými mužmi a slovienskymi ženami, archeológia nám prezrádza veľkú mieru spolupráce a premiešania etník v priestore celého juhu Slovenska.

    Zaujímavé však na mapke je, že keď Frankovia v rokoch 781 až 804 zasadili Avarom poslednú ranu a pripojili Panóniu k svojej ríši, výdatne im pomáhali zničiť posledné stopy avarského panstva aj Nitrianski a Moravskí Slovieni a Bulhari. Ešte roku 814 sú zmienky o bojoch, už v roku 828 vieme, že Pribina dal na svojom panstve v Nitre vysvätiť prvý písomne doložený kresťanský kostol v Strednej a Východnej Európe a archeológovia zaznamenávajú veľkú stavebnú činnosť hradísk a opevnených sídlisk v priestore dnešného Slovenska. Pravdepodobne až Pribina spojil do jedného celku viaceré územné celky (Stredné Považie - Pobedim, Trnavsko – Majcíchov, Bratislava, Dolná Nitra - Nitra, Horná Nitra - Bojná, Pohronie – Tekov atď.) pod svoju jurisdikciu.

    Zatiaľ nebola urobená žiadna smerodatná genetická štúdia populácií našich predkov v oblasti Nitrianska v 9. storočí. Podľa archeológov i historických prameňov však dochádzalo k úzkej spolupráci a premiešaniu slovienskeho a avarského etnika počas dlhého obdobia. Od zničenia avarského kaganátu do príchodu nového ázijského prvku – uralských a turkických kmeňov (Maďarov) prešlo necelých 100 rokov, teda tri generácie. Ak naši predkovia boli zvyknutí na avarskú kultúru, možno mali ju v svojej krvi, naozaj nebol problém pre Svätopluka, aby pozval do zemplínskej oblasti prvých maďarských bojovníkov. A azda nebol až taký problém pre časť obyvateľov Nitrianska (po prehratých bojoch s Maďarmi pri Bánhide a pri Nitre) týchto staronových pohanov prijať medzi seba a spolupracovať s nimi na tak zázračne rýchlom vytvorení nového uhorského štátu, pre ktorý kočovný zväz Maďarov nemohol získať to povestné know – how karolínskeho štátu a západnej kultúry tak rýchlo.


    Čítajte viac: http://martinmalobicky.blog.sme.sk/c/91266/Uhorsko-je-nase-III-navrat-az-k-Avarskemu-kaganatu.html#ixzz0oGJRGC1k
    Kliknutím sem můžete změnit nastavení reklam