Diabetológ Martin Haluzík pôsobí v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM). V rozhovore hovorí, čo vieme o liekoch typu Ozempic, ktoré dnes pomáhajú pri cukrovke, ale ľudia si ich zháňajú aj bez predpisu, keď chcú schudnúť pár kíl.
„Lieky tohto typu by nikdy nemali prísť do rúk laikom, ktorí chcú chudnúť, bez toho, aby sa poradili s odborníkom,“ hovorí odborník.
Lieky, z ktorých najznámejší je Ozempic, dnes niektorí označujú ako zázračné lieky na chudnutie. Sú zázračné?
Ide o celú skupinu liekov, ktoré sú založené na podobnom princípe. Priekopníkom tejto skupiny je účinná látka semaglutide. V porovnaní s tým, čo sme mali predtým, sa to dá skoro označiť za zázračné.
Prečo?
Má totiž efekty nielen na zníženie váhy a cukrovku, ale aj na zníženie kardiovaskulárnych komplikácií, srdcového infarktu, cievnych mozgových príhod. Zdá sa, že prináša významnú ochranu obličiek, diskutuje sa o možnosti, že by chránila pred demenciou a neurodegeneratívnymi chorobami. Spektrum pozitívnych účinkov je pri tejto účinnej látke široké. Keď to porovnáme s tým, čo sme mali na liečbu obezity a cukrovky pred desiatimi rokmi, znie to skoro ako zázrak.
Ako je možné, že jeden liek, jedna účinná látka má také široké spektrum problémov, v ktorých môže pomôcť?
Zdá sa, že sme konečne objavili fyziologický spôsob, ako regulovať príjem potravy a metabolizmus. Dlho sme sa v obezitológii snažili ovplyvniť príjem potravy cez mozog, cez pôsobenie centrálneho nervového systému. Nebolo to však nikdy dostatočne efektívne a často tam boli nežiaduce účinky ako depresie. Lieky s účinnou látkou semaglutid a jemu podobné majú taký účinok, ako keď telo za normálnych okolností reguluje pocit sýtosti a trávenie.
Ako sa to deje?
Všetky tieto lieky sú založené na pôsobení črevných hormónov, ktoré sa vyplavujú, keď potrava prechádza črevom. Je to o dosť prirodzenejší spôsob regulácie, ako sme používali alebo hľadali doteraz. Na stav, keď sa najeme, nadväzuje celý rad hormónov, dochádza priamo k pôsobeniu v cievach, mozgu, obličkách, všetko je to naviazané na príjem potravy. Tam všade sa nachádza receptor pre hormón glukagon-like peptide 1 (GLP-1).
Čo to je za hormón?
Ide o pôvodný hormón, ktorý tvorí črevo. A účinná látka semaglutid ho dokáže imitovať. Keď podáme takéto lieky, pôsobia práve cez tieto receptory. Rozdiel oproti minulosti je v tom, že sme sa trafili do správneho mechanizmu, ktorý sme predtým neboli schopní doceniť. Druhý rozdiel je, že poznáme spôsoby, ako tie lieky podávať jednoducho.
Lebo sú to lieky alebo injekcie?
Áno, buď ide o injekciu raz za týždeň, alebo je semaglutide možné podávať v tabletkách raz za deň. Pravdepodobne vzniknú lieky s podobným účinkom, ktoré sa budú podávať v injekciách raz za mesiac. Ak by si musel tieto lieky pacient podávať trikrát denne, alebo by sa podávali ako infúzia do žily, bolo by to oveľa komplikovanejšie.
Najväčšia zmena teda je, že neriešime hlad cez hlavu a mozog, ale cez črevá?
Presne a tým neriešime iba hlad, ale riešime množstvo ďalších vecí, ktoré na to nadväzujú a pri obezite ich regulácia nefunguje. Najpravdepodobnejší spôsob, ako sa dožiť vysokého veku, je neprejedať sa. To je pravda, ktorú skoro nikto nepočuje rád. Zdá sa, že táto skupina liekov môže dosiahnuť, že jeme do polosýta, neprejedáme sa. V dlhodobom horizonte to je spôsob, ako sa môžeme zdravší dožiť vyššieho veku.
Lieky z tejto skupiny môžu mať veľmi veľa benefitov. Je to tak, že od určitého veku by sme ho mali brať všetci ako prevenciu?
Ak sa potvrdí efekt na neurodegeneratívne choroby, ako je Parkinsonova choroba a demencia, trúfam si povedať, že od určitého veku by nám ten liek mohol všetkým prospieť. Ale to, kedy by sme mali liek predpisovať, musí byť založené na klinických štúdiách. Pri tomto druhu liekov máme štúdie o účinnosti a bezpečnosti pri pacientoch s nadváhou a obezitou a pri diabetikoch. Pri tejto skupine ľudí vieme, že liek neovplyvňuje iba obezitu a cukrovku, ale že to zlepšuje aj ďalšie ochorenia. Aj napriek tomu, že by to mohlo prospievať veľkej skupine ľudí, asi by bolo prehnané povedať, že od 50 rokov by to mali brať úplne všetci. Nemáme na to medicínske dáta, aj keď sa ukazuje, že by to mnohým z nás naozaj mohlo prospievať.
Hovorili ste, že v minulosti lieky spôsobovali napríklad depresiu. Dopady na duševné zdravie liekové agentúry v Európe aj Spojených štátoch preverovali aj pri liekoch Ozempic, Saxenda a Wegovy. Konkrétne riešili, či môžu spôsobovať samovražedné myšlienky a depresie. Aj na Slovensku sme mali pacientku, ktorá takýto vedľajší účinok lieku nahlásila. Sú tieto lieky vhodné aj pre ľudí s duševnými problémami?
Európska ani americká lieková agentúra neurobili žiadny záver v tejto veci. Teda nezverejnila varovanie, že pri týchto pacientoch nemáme lieky používať. Tento liek užívajú milióny pacientov, ak by tam bolo riziko, už by sme ho videli na hláseniach nežiaducich účinkov. Keď má človek problémy, ako je depresia, nie je to správna chvíľa, aby začal chudnúť a aby dostával lieky na chudnutie. Na to, aby si človek dlhodobo udržal hmotnosť, musí aj výrazne zmeniť životný štýl. Nie je to len o tom, že si budete raz za týždeň pichať injekciu.
Veľa ľudí asi očakáva, že stačí injekcia.
Sociálnymi sieťami sa šíri úplne zlý odkaz, preto sa to vždy snažím hovoriť a je to veľmi dôležité. Množstvo ľudí s obezitou má vyššie riziko depresií, porúch príjmu potravy a iných psychiatrických ochorení. Keď dostane lieky na obezitu, môžu sa mu tesne predtým alebo aj počas užívania depresia a duševný stav zhoršiť. Liekové agentúry nedali odporúčania, čo pre mňa znamená, že neexistuje dostatok dát, aby sa dalo uzavrieť, že je tam skutočne príčina a spojitosť medzi nasadením liekov z tejto skupiny a depresiami. Ak by bolo dosť dát, liekové agentúry by do popisu lieku dali varovanie s tým, ktorým pacientom lieky z tejto skupiny predpisovať nemáme. Pacient s depresiou má mať najskôr stabilizovanú depresiu a až potom sa má zmysel baviť o liečbe obezity. Keď sa to urobí naopak, nebude tam efekt a depresia sa môže zhoršiť tým, že pacient nebude úspešný.
V Spojených štátoch užíva lieky typu Ozempic každý ôsmy človek. American medical association napísal, že medzi ľuďmi od 12 do 25 rokov narástlo predpisovanie týchto liekov takmer o 600 percent. Je bezpečné, aby také veľké množstvá ľudí užívali takéto lieky?
Pri adolescentoch s obezitou sa robili klinické štúdie, ktoré ukázali, že lieky sú efektívne a nemajú iné negatívne účinky ako pri dospelých. V tomto veku chcete obezite primárne predchádzať, nechcete ju liečiť liekmi. Problém obezity v USA je oveľa horší ako v Česku či na Slovensku. Aj keď sa k tomu postupne blížime. Samozrejme, treba vymyslieť lepší spôsob prevencie – bez liekov, cez vzdelávanie, zmenu správania, ale to sa nedarí nikde na svete.
Oveľa nebezpečnejšie ako predpísanie liekov je, keď k vám príde dvadsaťročný človek, ktorý má obezitu najvyššieho stupňa a neliečenú cukrovku, a v tridsiatke mu zlyhajú obličky, bude mať srdcový infarkt a všetky komplikácie, ktoré majú dnešní pacienti až vo veku 60 či 70 rokov. Spojené štáty sú posunuté úplne niekam inam, stupeň obezity je tam neporovnateľne horší a pri adolescentoch je to veľký problém. Cukrovka druhého typu, ktorá je u nás chorobou vyššieho stredného veku a pacientov s obezitou, sa tam stáva chorobou 15- až 20-ročných mladých ľudí s ťažkou obezitou.
Aj na Slovensku sa posúva obezita do nižších vekových skupín a rastie počet ľudí s týmto ochorením. Je vhodné, ak by veľká skupina mladých ľudí užívala lieky typu Ozempic?
Nie som pediater, a preto sa k tomu neviem úplne kvalifikovane vyjadriť. Ale všetkých by nás malo trápiť, že nám počty obrovsky narastajú. V Česku boli v roku 1991 obézne tri percentá adolescentov, dnes je to 16 percent, čo je desivé. Slovensko na tom bude dosť podobne, záleží na tom, aké kvalitné dáta máme. Musíme urobiť niečo, čo tento trend zmení. Máme štúdie, že tieto lieky predídu komplikáciám a efektívne znížia hmotnosť, preto nemám problém, ak by ich užívala aj skupina adolescentov.
Problém je, že v Česku ani na Slovensku nie sú tieto lieky hradené poisťovňami pri obezite, len pri cukrovke a aj to nie u všetkých pacientov. Stoja veľa peňazí, najmä tie najmodernejšie. Musíme vyriešiť, kto by to platil, pretože bežný rodič nebude mať peniaze, aby to deťom dlhodobo platil. A musíme vyriešiť, ako dlho sa tie lieky majú podávať.
Ako je to dnes nastavené?
Predstava verejnosti je, že budú lieky užívať tri až šesť mesiacov, človek schudne a tým sa vylieči. To je nezmysel rovnako, ako keď si niekto myslí, že má vysoký tlak, dáme mu lieky na šesť mesiacov a on sa vylieči. Princíp obezity je úplne rovnaký ako pri iných chronických civilizačných ochoreniach. Máme ešte množstvo nevyriešených otázok. Pri adolescentoch nemáme také dlhodobé štúdie, aby sme mohli stopercentne povedať, že je to úplne v poriadku. Štúdie účinnosti a bezpečnosti sú na rok, rok a pol, ale nemáme štúdie, ktoré by ukázali, aké dôsledky bude mať užívanie päť a viac rokov.
Okolo liekov typu Ozempic je na Slovensku aj v Česku veľký rozruch. Prichádzajú aj správy o tom, že sú tieto lieky vypredané. Mnoho ľudí si tieto lieky kupuje bez receptu, lebo chce schudnúť pár kíl. Je bezpečné, aby ľudia, ktorí chcú schudnúť desať kíl pred letom, užívali Ozempic?
Toto by mal stopercentne posúdiť lekár. Lieky tohto typu by nikdy nemali prísť do rúk laikom, ktorí chcú chudnúť, bez toho, aby sa poradili s odborníkom. Vo všeobecnosti sú tieto lieky veľmi bezpečné. Majú však aj nežiaduce účinky, ktoré súvisia najmä s tráviacim traktom, ako je pocit na zvracanie, zvracanie a hnačka. Diskutuje sa o spojitosti liekov s akútnym zápalom slinivky brušnej, ktorý však nie je preukázaný. A sú pacienti, ktorí by tieto lieky užívať nemali.
Prečo?
Tak, ako nenecháme pacienta, aby si sám vyberal liek na vysoký tlak alebo cholesterol, tak aj tu by som bol mimoriadne opatrný. Lekár musí posúdiť, či je to pre pacienta správny liek, obzvlášť vo chvíli, keď už máme na výber z viacerých možností. Alebo či nie je nejaká okolnosť, prečo by pacient takéto lieky užívať nemal, a má ho poučiť, čo robiť. Posledná vec, kupovať lieky na predpis bez predpisu na internete je pre mňa nepochopiteľné.
Napríklad v Rakúsku si niekto chcel kúpiť tieto lieky a namiesto toho mu prišiel roztok, v ktorom bol inzulín. Môže tam byť čokoľvek, môže to byť kontaminované, môžu tam byť baktérie. Kúpiť si na internete liek z neoverených zdrojov je mimoriadne nezodpovedné a neodporúčal by som to, lebo to môže zle dopadnúť. A keď potom budete mať nejaké komplikácie, tak vám bude ťažké pomôcť, lebo nik nebude vedieť, čo to bolo.
Pamätáte si, že by o nejaký liek bol takýto záujem?
Vo svojej kariére som sa ešte nestretol s tým, že by nejakého lieku bol takýto nedostatok. Snažíme sa pacientom maximálne vysvetľovať, že im vždy ponúkame liek v správnej indikácii, a snažím sa maximálne vyhnúť tomu, aby si pacienti zháňali liek, ktorý sme im neodporučili. V Českej republike aj na Slovensku je dostupný ďalší liek, ktorý sa dá predpísať na nadváhu, obezitu, aj na cukrovku.
Ak pacient nechce liek, ktorý sa aplikuje injekciou raz za deň, ale raz za týždeň, tak máme na trhu liek s účinnou látkou tirzepatid. Ide o drahší liek, ktorý neuhrádza poisťovňa, a musí si ho platiť pacient sám. Tohto lieku je zatiaľ dostatok a je podobný ako ďalšie lieky z tejto skupiny, avšak jeho účinnosť je ešte vyššia.
Pri nových liekoch funguje systém ochranných patentov. Ak vedci vynájdu nový liek, ten má desať rokov ochranu a až potom môžu iné firmy vyrábať lieky s rovnakou účinnou látkou. Ako je možné, že pri týchto liekoch sa vyvíjajú viaceré lieky naraz?
Patent je vždy na nejakú konkrétnu chemickú štruktúru toho lieku. Peptidy, ktoré sú v týchto liekoch, sú pomerne zložité látky, ktoré sa skladajú z aminokyselín. Do určitej miery sa podobajú ľudským hormónom, ale ich štruktúra je upravená, aby vydržali a mohli sa podávať raz za týždeň. Tieto látky tak nie sú rovnaké, pôsobia cez rovnaký receptor, ale líšia sa štruktúrou. Preto to neporušuje patentovú ochranu. Je veľmi veľa firiem, ktoré sa snažia vyvinúť lieky na tomto princípe, pretože účinnosť je výnimočná.
Koľko ich je?
Dnes vieme minimálne o piatich či šiestich veľkých farmaceutických firmách ako Pfizer, AstraZeneca. Ešte nemajú lieky na trhu, ale majú ich už v pomerne pokročilých štádiách klinických štúdií. Obezitologickú divíziu s liekom z tejto skupiny má už dnes skoro každá veľká firma, pretože žiadna choroba na svete nie je taká rozšírená ako obezita, a je stále na vzostupe.
Niektoré zdroje uvádzajú, že lieky dokážu znížiť hmotnosť o 15 percent za pol roka. Dá sa to porovnať s operáciou žalúdka? Je to podobný princíp?
Pri najúčinnejších operáciách sa nielen zmenší žalúdok, ale ešte sa aj vyradí časť tenkého čreva pre vstrebávanie potravy. Operácie sú stále účinnejšie, ale účinky sa približujú. Lieky z týchto skupín, ktoré sú v klinickom vývoji dokážu dosiahnuť zníženie hmotnosti o štvrtinu za rok či rok a pol. To sa už blíži účinnosti najjednoduchších operácií ako bandáž žalúdka. Ale treba povedať, že štúdie vždy podávali lieky v najvyššej možnej dávke, takže náklady na operáciu za rok sú menšie, než náklady na ročné podávanie lieku v súčasných cenách. Preto sa treba pozastaviť aj nad efektivitou. Operácia je pri dobre edukovanom pacientovi stále najúčinnejší spôsob.
Prečo?
Ak má pacient relatívne krátke trvanie cukrovky, povedzme tri či štyri roky, tak po operácii, keď začne chudnúť a zmení príjem stravy, cukrovka zmizne. Lieky to dokážu tiež, ale musíte ich užívať stále. Operáciu urobíte jednorazovo a minimálne dva až päť rokov pacient zostane v metabolicky perfektnom stave, na druhej strane aj operácia sa dá dlhodobo „prejedať“, ale ešte stále je účinnejšia.
Platí to aj v prípade, ak lieky užívate na chudnutie? Keď ich vysadíte, dostaví sa jojo efekt?
Áno, je to presne tak. To, že sú z toho niektorí prekvapení, je dané zlým nazeraním na obezitu ako takú. Dostal si lieky, schudol si a teraz už zostaň štíhly. No tak to nefunguje. Je to rovnaký princíp ako pri iných chronických ochoreniach. Keby sme sa rozprávali o päť rokov, už nebudeme hovoriť o jojo efekte, ale povieme si, že je logické, že keď nepodávate na nejakú chorobu liek, tak nemôže účinkovať a choroba sa môže vrátiť.
Pri iných ochoreniach to akceptujeme, ale pri obezite to stále vnímame tak, že to je nejaká chyba charakteru, a keby sa pacient prestal prejedať a začal sa správať „poriadne“, tak to prejde. V tomto máme ešte veľkú rezervu. Niekto by mohol namietať, že veď je predsa pravda, že sa prejedajú. Áno, ale to, že sa prejedajú, je tá choroba, ktorú u mnohých z nich môžeme vyliečiť liekmi. Pri vysadení akéhokoľvek, aj toho najúčinnejšieho lieku na obezitu, sa váha zase začne zvyšovať, to vieme zo všetkých štúdií, ktoré sa robili.
Pýtala som sa skôr kvôli ľuďom, ktorí chcú vďaka týmto liekom schudnúť pár kíl a možno nevedia, že ak sa lieky vysadia, váha sa vráti.
Tieto lieky naozaj nie sú určené na chudnutie do plaviek a nemali by sa tak používať, lebo nemáme žiadnu štúdiu, ktorá by preukázala, že je to bezpečné. Môže to byť bezpečné pri 99 zo sto ľudí, ale u toho jedného to môže spôsobiť komplikácie, o ktorých nevieme, pretože štíhlym mužom a ženám to nikto nepodával. Ja by som sa toho bál. Keby za mnou prišla nejaká modelka s tým, že potrebuje predpísať tieto lieky, tak jej ich nedám. Nemal by som to svedomie. Keby sa niečo stalo, je to čisto moja chyba, pretože som vedel, že jej to nasadiť nemám, lebo to na ľuďoch, ktorí nemajú nadváhu, nikto netestoval. Ale rozumiem, že tlak bude skôr rásť ako klesať, lebo sila sociálnych sietí je obrovská.
Čo tieto lieky spôsobia z dlhodobého hľadiska? Vidíme, že mnohé celebrity opisujú, ako vďaka nim schudli. Zmení sa ideál krásy, lebo vďaka liekom už bude pre mnohých ľudí jednoduché mať miesto veľkosti M veľkosť XXS?
Údaje z tohto roka ukazujú, že sa v Spojených štátoch zastavil vzostup obezity. Dokonca ľahko klesol. Diskutujú, či sa pod to podpísali lieky, ktoré tam už na to majú rok alebo dva, na rozdiel od nás. Do dvoch rokov sa podľa mňa zväčší konkurencia. Dnes máme dostupné tri lieky, o dva roky by som odhadoval päť a ceny pôjdu dole. Keď nebude stáť liek na mesiac 250 eur, čo je cena najúčinnejšieho lieku v najnižšej dávke. V najvyššej dávke stojí 750 eur na mesiac, to je za liek tirzepatid. Keď budú lieky lacnejšie, omnoho viac ľudí si ich bude môcť dovoliť a zrejme sa rozšíri aj skupina ľudí, ktorým ich uhradí poisťovňa. To by mohlo obezitu obmedziť na populačnej úrovni.
A ako sa to prejaví u ľudí, ktorí nemajú obezitu, ale lieky užívajú?
Otázka je, či niektorá firma urobí štúdiu na pacientoch s ľahkou nadváhou bez komplikácií. Z etického hľadiska je to sporné, ale riešilo by to problém bezpečnosti, ktorý dnes máme. Ja sám by som to asi nenavrhoval.
Máme tu aj skupinu ľudí, ktorá má poruchy príjmu potravy. Dostupnosť takýchto liekov by ich ochorenia mohlo ešte zhoršiť.
Musíme byť veľmi opatrní, aby sme mladé dievčatá, ktoré majú najväčší problém s prijatím napríklad ľahkej nadváhy, nedohnali k poruchám príjmu potravy, mentálnej anorexie. Dnes je to pre mladú generáciu veľmi zložité obdobie. Ja nie som na sociálnych sieťach, ale viem, že fotografie sa dajú upravovať cez filtre, človek tam vyzerá úplne inak ako v skutočnosti, a vytvára to veľký tlak.
Poznám túto skupinu pacientov, lebo sme robili s nimi viaceré výskumy. Nesmieme dopustiť, aby sa táto skupina dostala k liekom s účinnou látkou typu semaglutid. Ďalšia riziková oblasť je šport. Sú športovci, ktorí sú najlepší, keď sú najštíhlejší. Nie je to len o celebritách, myslím si, že nebude dlho trvať a tieto lieky budú na dopingových zoznamoch. A čudoval by som sa, ak by ich niektorí neužívali už dnes.
Pacienti na týchto liekoch menia nielen to, koľko jedia, ale aj to, čo jedia. Čím je to spôsobené?
Keď dobre funguje regulácia príjmu potravy, je to aj v tom, že potom preferujeme normálnu pestrú stravu, človek je vyložene všežravec a nie sladké a tučné jedlá a cukry. Vráti nás to do normálneho pôvodného nastavenia. Zajedanie stresu cukrami je fenomén dnešnej doby, keď málo spíme, sme unavení, sme v strese a mozog si žiada cukry, pretože to je najrýchlejší spôsob, ako sa upokojíme a zlepší sa nám nálada. Týmito liekmi trochu normalizujeme reguláciu, aj keď sme v strese, vrátime sa k pôvodným normálnym návykom. Pacienti tak uprednostňujú napríklad šaláty a tiež pijú menej alkoholu.
Akým spôsobom to dokáže zasiahnuť do alkoholu?
Po dlhej dobe hľadania sme trafili do bodu, že dokážeme ovplyvniť prirodzený mechanizmus regulácie príjmu potravy, čo sa netýka iba množstva, ale aj typu potraviny. Nie je normálne prejedať sa sladkým ani tučným, normálne je najesť sa racionálne a zdravo. Čo, samozrejme, obsahuje zeleninu a ovocie. Prepíname naspäť k zdravému pôvodnému modu.
Môže to zmeniť ponuku potravinárskeho priemyslu?
Potravinársky priemysel efekt týchto liekov veľmi pozorne sleduje a začína tomu prispôsobovať svoju ponuku. Určite to ovplyvní potravinársky priemysel, ktorý vyrába to, čo najlepšie predá. Pokiaľ sú to čokolády a hamburgery, tak bude vyrábať tie, ak sa preukáže, že populácia dáva prednosť šalátom, tak sa to veľmi rýchlo zmení na šaláty.
Niekto lieky s účinnou látkou semaglutide prirovnáva k vynájdeniu antibiotík. Má pravdu? Bola by to taká revolučná zmena?
Pri antibiotikách to bola revolučná zmena. Lieky s účinnou látkou semaglutide a jej podobné ešte nemáme tak dlho, aby sme mohli tvrdiť, že zvrátili krivku obezity. Ak sa o päť rokov potvrdí, že obezita klesá a že populácia je zdravšie, tak áno. Potom poviem, že je to liek, ktorý zachráni ľudstvo pred tým, aby sa prejedlo k smrti. Zdá sa, že tie silné slová by mohli byť na mieste, ale je príliš skoro, aby sme to mohli už teraz povedať.
Nie je nebezpečné mať generáciu, ktorá sa zachráni vďaka tomu, že bude užívať nejaké lieky?
Nemáme úplne na výber. Alternatíva je, že budeme mať generáciu, ktorá začne zomierať na infarkty v päťdesiatke namiesto v šesťdesiatke či sedemdesiatke, pretože od mladosti bude trpieť takou obezitou, že tieto ochorenia prídu skôr. Žiadny zdravotný systém to nemôže ufinancovať. Nie je to ideálne, ale nemôžeme si dovoliť nechať obezitu a s ňou súvisiace komplikácie ďalej narastať, lebo s ňou nastanú aj finančné komplikácie.
Európske zdravotníctvo je založené na princípe solidarity, kto potrebuje byť liečený, je liečený. Zrazu zistíme, že na to nemáme, lebo bude veľmi veľa mladých ľudí, ktorí budú potrebovať lieky a liečbu. Nechceme, aby naše deti boli zdravé, lebo im od 15 rokov budeme dávať injekcie, ale zároveň rozhodne nechceme, aby mala polovica z nich obezitu, ktorá im spôsobí v tridsiatke výrazné komplikácie.
Žiadna iná možnosť nie je?
Zatiaľ nemáme tretiu možnosť. Keď sa pozriete na to, ako sa dnes mladí hýbu a ako sa stravujú, tak sa bojím, že nebudeme mať inú možnosť. Nevidím žiadnu krajinu, ktorá by mala mladú generáciu s dobrou životosprávou. Aj v Česku mladí uprednostnia Colu a hamburger pred šalátom. A staršia generácia má zas vepřo, knedlo, zelo. Vidím to možno len u strednej generácie ľudí, ktorí sú vzdelaní, majú slušný plat, postavenie a uvedomujú si, že musia byť zdraví. Sú tam určite aj tí, ktorí nemajú problém si tieto lieky zaplatiť aj z preventívnych dôvodov, aby si život predĺžili, ale hlavne sa snažia žiť tak, aby mali život čo najdlhšie bez chorôb.
Účinky liekov typu Ozempic sa skúmajú zhruba štyri roky. Sú veľmi rozšírené, ale ešte nemáme štúdie, aké budú ich dlhodobé následky. Nie je pri týchto liekoch riziko, že prichádzajú na trh veľmi rýchlo, veľmi rýchlo sa rozširujú a možno nevieme povedať, čo spôsobia o desať, pätnásť rokov?
Lieky s účinnou látkou semaglutide prišli na trh štandardným spôsobom. Prvé lieky na tomto princípe sa v Česku objavili v roku 2009. Boli to iné lieky, inak sa volali a neboli také účinné, ale dá sa povedať, že lieky na podobnom princípe sú vo svete k dispozícii minimálne pätnásť rokov. Vtedy sa nevedelo, koľko pozitívnych účinkov budú mať mimo liečenia cukrovky, a dávali sa dvakrát denne. Mali podstatne menšiu účinnosť. Pri zaraďovaní liekov si trúfam povedať, že sa tam nič neurýchlilo, nič sa neurobilo inak, ako sa robí štandardne pri ostatných liekoch na akúkoľvek inú chorobu. Urýchľuje sa súčasná doba, keď stále viac ľudí chce tie lieky predpísať.
Máme teda aj dáta o tom, aké budú mať dlhodobé dôsledky?
Dlhodobé štúdie sa robili na pacientoch, ktorí liek užívali päť rokov. Je to štandard a po takejto štúdii sa liek môže dlhodobo podávať. Samozrejme, nikde nie je napísané, že za desať či pätnásť rokov sa niečo nemôže vyskytnúť, ale nie je to veľmi pravdepodobné. Ďalšie informácie o možných nežiaducich účinkoch sa pri všetkých liekoch zisťujú na základe hlásení o nežiaducich účinkoch. Ak sa ukáže, že sa po desiatich rokoch niečo začne diať, medicínske agentúry môžu lieky obmedziť.
Pri liekoch s účinnou látkou semaglutide by som nebol nervózny, že niečo prebehlo neštandardne rýchlo, alebo inak, než by to malo byť. Ale mali sme v minulosti prípady, že sa lieky stiahli po piatich či desiatich rokoch, lebo sa prejavil nejaký nežiaduci účinok. Osobne by som nervózny nebol, sú to štandardne testované lieky a zatiaľ nič nenasvedčuje, že by tam mal byť nejaký problém.
Pýtam sa aj preto, lebo v nedávnej minulosti sme videli epidémiu opioidov v Spojených štátoch, ktorej dôsledky stále vidieť. Na začiatku to tiež vyzeralo, že liek prešiel štandardným procesom, a až neskôr sa ukázalo, že výrobca zatajoval informácie napríklad o návykovosti lieku. Nie je preto namieste zdržanlivosť?
Tá je namieste vždy. Máte pravdu, sú riziká ako poruchy príjmu potravy, návykovosť – istým spôsobom. Ani nie tak ako návyk na drogu, ale návyk na to, že mám menší hlad, a keď liek vysadím, hlad sa vráti, a tak chcem liek naspäť. Tieto veci nie sú vyriešené a rizikové môžu byť najmä u ľudí, ktorí nemajú medicínsky dôvod tieto lieky užívať. Stopercentne treba byť zdržanlivý a predpisovať tieto lieky len vtedy, keď je na to medicínsky dôvod.
Bol by som veľmi rád, aby si ľudia uvedomili, že tieto lieky nie sú zázrak, ktorý človeku bez akejkoľvek práce pomôžu s obezitou. Lieky s účinnou látkou semaglutide sú len barlička, ktorá môže veľmi pomôcť a uľahčiť chudnutie, ale aby človek chudol zdravo, musí cvičiť, musí mať fyzickú aktivitu, musí si zvyknúť zdravo sa stravovať. Toto nenahradia žiadne lieky ani operácia.
Pacientom, ktorí ťažko bojovali s obezitou, sme dlho nemali čo ponúknuť. Teraz už máme, ale výsledok je na nich. Nie je to zázrak sám osebe. Zázrak je to, že im vieme veľmi pomôcť zmeniť životný štýl.
Keď sa rozprávate s ľuďmi, ktorí to chcú predpísať, rozumejú vám? Vnímajú to takto?
Tí, čo tomu rozumejú, sú dlhodobo úspešní. Dodržiavanie liečebných odporúčaní je problém u všetkých našich pacientov. Tí, ktorí majú obezitu a cukrovku, majú ešte väčší problém, ale myslím, že ak im to poriadne vysvetlíte, je tu veľká šanca, že tomu porozumejú.
Je to 50 na 50?
S tými najúčinnejšími liekmi by to tak bolo. Je tam výhoda, že už keď ten liek dostanú, aj keby nechceli svoj jedálniček meniť, tak ich to trochu núti. Takže 50 na 50 je racionálny odhad.
Ukazujú lieky typu Ozempic, ako veľmi je to črevo dôležité?
Je to tak. Vnímali sme ho ako tráviaci orgán, pritom je to orgán, ktorý vyrába hormóny, a to je nesmierne dôležité. O hormónoch sme vedeli už dlho, ale vôbec sme nedocenili, ako veľmi je to dôležité. Prišli sme na to pred možno 15 rokmi. Je to vždy zhoda šťastných náhod, že sa objaví niekto, kto začne skúmať lieky v tom správnom kontexte, a tu sa to podarilo. Mení to zásadne možnosti medicíny pri ochorení, ktoré je najviac nebezpečné, lebo je najviac rozšírené.
Martin Haluzík (54)
Prednosta Centra diabetológie, veducí Laboratoře translační a experimentální diabetologie a obezitologie v Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe. V roku 1994 absolvoval 1. lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Má tri atestácie, a to z odboru internej medicíny, diabetológie a endokrinológie. Je členom výskumnej skupiny, ktorá sa zaoberá výskumami vzťahu obezity a ďalších ochorení, robí výskumy tukového tkaniva a jeho hormonálnej produkcie.