Repost z diskuse Medicína:
Asanacne prace po povodniach
Poznamka: pokial su tu uvedene udaje v rozpore s nariadeniami uradov, ignorujte ich. Nariadenia uradov maju zavaznu hodnotu a je nutne ich vzdy nasledovat.
Povodne predstavuju okrem ineho epidemiologicky zavaznu situaciu. Zaplavova voda jednak prinasa naplaveny kal, obsahujuci zvysky fekalii, kadavre zvierat a niekedy aj znecistenia kontaminovane patogennymi mikroorganizmami, jednak moze sposobit prevlhnutie stavebneho materialu budov a narusenie ich statiky. Okrem toho po povodniach pravidelne dochadza k premnozeniu hygienickych skodcov ako su mysovite hlodavce a rozny hmyz. Tieto mozu prenasat rozne zavazne infekcne ochorenia a sposobovat strukturalne poskodenie stavebnych materialov a instalacii.
1. Kedy je vhodne zacat s asanaciou po povodniach?
Co najskor po opadnuti vody a bezpecnom odcerpani zvyskovej vody z prizemnych a pdozemnych priestorov respektive podla instrukcii uradov.
2. Co treba asanovat?
Zaplavene studne, zaplavene a prevlhnute priestory budov a plochy, kde sa vyskytuju ludia ci domace zvierata. Predmety a objekty v zaplavenych budovach.
3. Kto moze vykonavat asanaciu?
Idealne pracovnici asanacnych resp. DDD (Dezinfekcia, Dezinsekcia, Deratizacia) sluzieb. Pokial maju dane sluzby v regione este pracovne kapacity, je vzdy lepsie ich poverit realizaciou tychto prac. Pokial su dane sluzby v regione uplne vytazene, da sa hruba asanacia po konzultacii uradov urobit aj svojpomocne. Robit asanacne prace by mali len dospeli (18+ rokov) zdravi ludia bez vaznejsich ci otvorenych poraneni, chronickych ochoreni a infekcii. Z asanacnych prac je potrebne vylucit deti, chorych ludi, ludi s otvorenymi ci vacsimi poraneniami a tehotne zeny.
Asanaciu vykonavajuci ludia by mali byt triezvi a mat pokial mozno cerstve (nie starsie nez 5 rokov) ockovanie proti tetanu a Hepatitide typu A a B.
4. Staci na asanaciu odstranit hrube nanosy a omyt povrchy vodou pripadne saponatmi?
Nie. Ako uz bolo uvedene, je situacia po povodniach epidemiologicky zavazna. Po hrubom a detergentnom ocisteni je vzdy potrebna povrchova ci priestorova dezinfekcia za pouzitia registrovanych dezinfekcnych pripravkov.
5. Ake prostriedky su nutne na zakladnu asanaciu povrchov po opadnuti resp. odcerpani zaplavovej vody?
a) Zdroj cistej vody, pokial mozno pitnej;
b) prostriedky osobnej ochrany (gumove rukavice, ochranne okuliare, gumove cizmy, pracovne oblecenie); c) moznost osobnej ocisty (sprcha apod., mydlo, sampon);
d) dezinfekcny prostriedok na ruky a kozu;
e) cistiace prostriedky (detergenty, saponaty, napr. Jar); pomocne prostriedky na upratovanie, umyvanie a dezinfekciu (vedra, mopy, kefy, postrekovacie pristroje, prip. vysokotlakovy cistic).
f) Na asanaciu studne kalove cerpadlo, vysokotlakovy cistic
g) Dezinfekcne prostriedky (vid dalej)
6. Ake biocidne prostriedky su na asanaciu vhodne?
Vyhradne prostriedky ktore maju v CR platnu registraciu Min. zdrav. respektive ako biocidy.
Na dezinfekciu velkych povrchov sa hodia len chlorove a peroxidicke prostriedky, nasledujuci vyber:
-CHLORAMIN T (1kg dozy a balicky; 6 kg vedra; 25 kg vrecia)
-DIKONIT (9 kg vedra; 25 kg sudky)
-CHLORAMIX D (2kg vedra)
-SAVO Original (1, 5 a 25 L flase resp. kanistre); SAVO Original sa hodi predovsetkym na asanaciu studni -SAVO Prim (na dezinfekciu a umyvanie povrchov)
-CHIROX (50g sacky; 1kg doza; 3kg vedro)
-PERSTERIL 15; PERSTERIL 36
-PEDOX PAA/50
Uvedene pripravky dostat po pripadnom predobjednani v lekarnach, obchodoch s polnohospodarskymi potrebami alebo chemikaliami. Niektore okresne urady ich zrejme budu obcanom aj distribuovat.
Na predcistenie a hrubu dezinfeckiu betonovych povrchov v stajniach a hospodarskych budovach, pripadne malych ploch zeminy su okrem toho podmienecne vhodne aj silne alkalie, ako
-HYDROXID SODNY (LUH SODNY)
-HYDROXID DRASELNY (LUH DRASELNY)
-PALENE VAPNO (OXID VAPENATY techn., nie hydrat!)
Insekticidne zasahy je vzdy lepsie prenechat specializovanej firme. V pripade nudze sa da pouzit produktova rada BIOLIT.
Deratizaciu je vhodne zacat robit najneskor behom 7 dni po opade vody. Opät je vhodne tuto prenechat DDD firme, ak sa neda, nutne je zakupit alebo si nechat uradmi dodat dostatocny pocet nastrahovych staniciek, ktore chrania necielove organizmy pred rodenticidmi. Potrebny pocet staniciek sa riadi rozsahom pozemku/plochy kde je nutne vykonat deratizaciu, na kazdych 1000 m² je potrebnych aspon 20 staniciek. Vhodne nastrahy su zrno, granulat, pasta alebo parafinat/bloky obsahujuce ucinne latky BROMADIOLON, BRODIFACOUM, DIFENACOUM, DIFETHIALON alebo FLOCOUMAFEN v mnozstvach 2—20 kg nastrahy na hektar (respektive 0.2—2 kg na 1000 m²) plochy, podla stupna napadnutia. Pokial mate vy alebo susedia domace zvierata, nutne je na deratizaciu upozornit majitelov zvierat, poucit ich ze pouzite jedy posobia s latenciou niekolkych dni krvacania a ze protijedom je KANAVIT (ma kazdy veterinar, pohotovsot alebo lekaren, je len na predpis). Pokial v blizkosti (blizsie nez 1000 m) hniezdia drave vtaky alebo drobne dravce, je nutne pred vylozenim nastrah deratizaciu konzultovat s hygienickou stanicou respektive okresnym uradom (ochrana zivotneho prostredia).
7. Postup pri asanacii povrchov v budovach
7.1. Asanaciu mozeme vykonavat len v budovach kde zaplavova voda opadla respektive bola odcerpana a ktore su staticky bezpecne (vyjadrenie uradov). Staticky neoverenym budovam sa vyhybame.
7.2. Najprv sa vykona ocistenie od hrubych nanosov a spiny.
Za tymto ucelom sa s pouzitim osobnych ochrannych prostriedkov (pracovny odev, gumove cizmy, ochranne rukavice, ochrana oci pripadne aj dychacich ciest) nanosy odhrnu a vynosia (za pouzitia lopat, metiel, zmetakov a podobne). Naplavene kaly, trosky a podobne sa vynosia do kontajnerov na zber odpoadu. Pripadne najdene kadavre zvierat sa likviduju sposobom urcenym uradmi. Pokial najdeme ludske pozostatky, okamzite s pracami prestaneme, objekt a okolie zabezpecime proti vstupu ludi a zvierat a upovedomime Policiu.
7.3. Nasleduje tzv. detergentne cistenie. Tu povrchy ocistime pomocou vody, saponatu a pomocnych prostriedkov (mopy, handry, metly). Po umyti povrchov object odvetravame do vyschnutia.
7.4. Dezinfekcia povrchov
Na ocistene povrchy aplikujeme cerstvo pripravene roztoky dezinfekcneho pripravku prislusnej koncentracie rozliatim a roztrenim, pripadne hrubym postrekom. Zvisle steny roztokom postriekame a otrieme handrou namocenou v roztoku. Nasledujuce koncentracie pracovnych roztokov:
CHLORAMIN T:
3% (300 g na 10 L vody), pri velmi znecistenom povrchu az 5% (500 g na 10 L vody)
(1kg CHT staci na 20—33 L roztoku; 6kg staci na 120—200 L roztoku)
________________________________________________________________________
DIKONIT a CHLORAMIX D:
1% (100 g na 10 L vody)
(1kg staci na 100 L roztoku)
________________________________________________________________________
SAVO Prim:
3—5% (300—500 mL na 10 L vody)
(1L staci na 20—33 L roztoku)
________________________________________________________________________
CHIROX:
3% (300 g na 10 L vody)
(1kg staci na 33 L roztoku)
________________________________________________________________________
PERSTERIL 15:
5% (500 mL na 10 L vody)
(1L staci na 20 L roztoku)
________________________________________________________________________
PERSTERIL 36 a PEDOX PAA/50:
2—3% (200—300 mL na 10 L vody)
(1L staci na 33—50 L roztoku)
________________________________________________________________________
Uvedene pracovne roztoky davkujeme ca. 0.3 L/m² (10 L staci na ca. 30—35 m² plochy) a nechavame posobit minimalne 60 minut.
Pocas a po dezinfekcii dobre vetrame, po uplynuti expozicie povrchy zotrieme cistym mopom apod. Pokial v naplavenych kaloch boly kadavre zvierat alebo su v okoli hlasene vyskyty infekcnych ochoreni ako leptospiroza, hepatitida apodobne, je vhodne cely dezinfekcny proces zopakovat este raz. Male vode a bielidlam odolne predmety ako plastvoe hracky, nerezove pribory a porcelanovy riad mozno na uvedenu dobu (60 minut) do danych roztokov ponorit a nechat ich tam hodinu namocene. Nasledne tieto umyjeme pitnou vodou.
Po vykonani dezinfekcie je nutne objekt nechat vetrat do uplneho vyschnutia, co moze trvat aj niekolko dni.
7.5. Cistenie a hruba dezinfekcia betonovych povrchov v hospodarskych objektoch:
Po mechanickom odstraneni kalov a nanosov aplikujeme za prisnych ochrannych opatreni (vysoka zieravost!) 5—10% roztok hydroxide sodneho alebo draselneho alebo 20—25% vapenne mlieko (2kg paleneho vapna opatrne vyhasit vodou, rozmiesat s vodou na 10 L) v davkach 0.5—1 L na m² plochy. Nechavame posobit aspon 24 hodin (objekt uzavriet pred pristupom nepovolanych osob a zvierat, na vstupy umiestnit vystrazne tabule a pripadne ho strazit). Nasledne povrchy za dodrzania bezpecnosti prace so zieravinami dokladne omyjeme velkymi objemami cistej vody (aspon 8-nasobok objemu aplikovaneho roztoku luhu). Po tomto alkalickom cisteni/predezinfekcii mozeme povrchy este dezinfikovat chlorovym alebo peroxdiovym pripravkom (vid vyssie).
Pouzivame pokial mozno len jeden typ pripravku tj. bud len chlorove (Chloramin, Dikonit, Chloramix, Savo) alebo len peroxidove (Chirox, Persteril, Pedox). Na male, alkoholu odolne ale vodocitlive povrchy (do 2—5 m²) mozeme aplikovat registrovany alkoholovy pripravok, napriklad DESPREJ. Pri pouziti takehoto pripravku dobre vetrat, ziadne zdroje ohnu a iskier v okoli!
Na asanaciu povrchu pody v dvoroch, pred stajnami apod. sa po odstraneni naplavenych kalov daju pouzit roztoky alkali, palene vapno, pripadne formalin; tu je vsak nutne konzultovat vopred hygienicku stanicu respektive veterinarnu sluzbu.
7.6. Dezinsekcia Rozsiahle dezinsekcne zasahy prenechame DDD sluzbe. Pokial je okamzite bodovo nutne hubenie skodliveho hmyzu, pouzijeme na to prislusne pripravky typu BIOLIT podla navodu a vetrame.
7.7. Deratizacia Opat je vhodne ju prenechat DDD sluzbe, pokial je to mozne do menej nez 7 dni. Pokial sa objavi kalamitny vyskyt mysovitych hlodavcov, postupuje sa nasledovne.
a) Identifikuju sa pokial mozno cesticky, hniezda, zdroje potravy a pristupy hlodavcov do objektu/na pozemok. Spolupracujte so susedmi, deratizacia ma zmysel len pokial sa vykonava na vacsom uzemi a je zakomponovana do preventivnych a environmentalnych opatreni.
b) Instaluju sa uzamykatelne nastrahove stanicky, ktore brania necielovym organimom v pristupe v rodenticidnym nastraham. Orientacne mozno polozit 1 nastrahovu stanicku popri vertikalnych strukturach (mury apod.) kazdych 5 m vzdialenosti respektive aspon 20 staniciek na kazdych 1000 m² plochy.
c) Do staniciek sa aplikuje prvy krat male mnozstvo (~ 10g) rodenticidnej nastrahy obsahujucej 0.005% latky BRODIFACOUM, BROMADIOLON, DIFENACOUM, FLOCOUMAFEN alebo 0.0025% DIFETHIALON. Stanicky sa kontroluju kazdych 24 hodin na pozer nastrahy.
d) V stanickach kde behom prvych 48—72 hodin dojde k uplnemu pozeru nastrahy vylozime 50—100 g nastrahy. Stanicky kde nie je pozer nastrahy premiestnime do lokacii kde hlodavce nastrahu pozieraju.
e) Pozranu nastrahu doplname 2 x tyzdenne az kym uplne neustane pozer (trva obvykle pri lokalizovanom premnozeni 3—4 tyzdne).
f) Pocas a po deratizacii najdene uhynute hlodavce likvidujeme s rizikovym odpadom resp. podla instrukcii uradov.
g) PROTIJEDOM pre ludi aj domace zvierata je opakovane podavany fylochinon (KANAVIT); podava len lekar resp. zverolekar!
h) Po skonceni deratizacie (10 alebo viac dni ziaden dalsi pozer a vyskyt hlodavcov) zvysky nastrah zlikvidujeme ako nebezpecny odpad a jedove stanicky po dezinfekcii a umyti odpraceme do uzamknuteho skladu.
i) Vykoname alebo poverime stavebnu firmu vykonanim stavebnych uprav, ktore stazia v buducnosti migraciu a hniezdenie hlodavcov.
8. Postup pri asanacii studni
Pred asanaciou studni vzdy konzultujeme urady!
8.1. Po ocisteni krytia a povrchovej vybavy studne a jej opatrnom odkryti kalovym cerpadlom vycerpame zo zaplavenej studne cely stlpec vody a kalu az po dno.
8.2. Presvedcime sa, ci v studni nie su jedovate alebo horlave plyny (sirovodik, metan, oxidy uhliku)
8.3. Z dna vycerpanej studne mechanicky odstranime vrstvu zvyskoveho kalu a stareho strku, hrubu minimalne 25 cm alebo viac
8.4. Steny a dno studne postriekame alebo este lepsie umyjeme vysokotlakovym cisticom za pouzitia 5—10% roztoku SAVO Original (=25 L SAVO Original + 100—225 L pitnej vody), 1% roztoku CHLORAMIN T (=1 kg CHLORAMIN T + 99 L pitnej vody) alebo 0.3% roztoku DIKONIT ci CHLORAMIX D (=1 kg DIKONIT, CHLORAMIX D + 300 L pitnej vody). Dokladne omyjeme/postriekame steny studne v celej vyske dokym sa na dne studne neutvori aspon 30-50 cm vysoky stlpec roztoku.
8.5. Dezinfekcny roztok nechame posobit minimalne 12 hodin
8.6. Nasledne roztok odcerpame az po uplne odkrytie dna studne a nasypeme tam vrstvu cisteho (novo zakupeneho, prevareneho, vydezinfikovaneho) vodarenskeho strku
8.7. Studnu nechame zakrytu naplnit spodnou vodou na obvykly stlpec (trva hodiny az dni) a nasledne dezinfikujeme davkou 20 mL SAVO Original na m³ vody
8.8. Vodu zo studne nepouzivame; po 5—7 dnoch nechame odobrat vzorky na chemicku a mikrobiologicku analyzu a len po obdrzani certifikovanej analyzy potvrdzujucej nezavadnost vody ju mozeme zacat pouzivat. Platia pravidla pre pouzivanie zdrojov pitnej vody a ich hygieny.
Po skonceni prac, pred pracovnymi prestavkami, pred a po pouziti toalety, pred jedlom, fajcenim a pred navratom do cisteho prostredia si umyjeme ruky a tvar tecucocu pitnou vodou a mydlom; po umyti si ruky dezinfikujeme alkoholovym dezinfekcnym pripravkom ako Sterillium, Softa Man ci Septoderm! Na konci pracovneho dna je vhodne sa osprchovat a po osuseni si ruky vydezinfikovat jednym z uvedenych pripravkov (Sterillium, Softa Man, Septoderm, dostat v lekarnach a online).
Po skonceni asanacnych prac pripadne pri akejkolvek nevolnosti vyhladame lekara a nechame sa vysetrit.