J Pecho
https://www.facebook.com/share/1ARRjYrRdu/Koncom októbra 2024 zasiahla oblasť Valencie jedna z najničivejších prívalových povodní v moderných dejinách Španielska. Na meteorologickej stanici v meste Turís spadlo za 16 hodín neuveriteľných 771,8 mm zrážok (takmer ročný úhrn), pričom za jedinú hodinu napršalo rekordných 184,6 mm – najvyššia hodinová hodnota zaznamenaná v histórii krajiny. Katastrofa si podľa dostupných zdrojov vyžiadala 230 obetí a spôsobila obrovské materiálne škody.
Nová štúdia publikovaná včera (17.2.2026) v časopise Nature Communications sa pokúsila odpovedať na zásadnú otázku: o koľko bola táto extrémna udalosť zosilnená vplyvom antropogénnej klimatickej zmeny? Autori použili numerický model WRF (verzia 4.5) v kilometrovom rozlíšení a tzv. „storyline“ prístup. To znamená, že simulovali tú istú synoptickú situáciu dvakrát – raz v podmienkach dnešnej už ovplyvnenej klímy a následne v hypotetickej predindustriálnej klíme, približne o 1,08 °C chladnejšej. Nešlo teda o výpočet pravdepodobnosti, ale o porovnanie intenzity toho istého typu búrkového systému v teplejšom a chladnejšom podnebí.
Výsledky sú mimoriadne zaujímavé. Hodinová intenzita zrážok vyšla v dnešných podmienkach približne o 20 % vyššia na každý stupeň oteplenia. To je takmer trojnásobok klasického fyzikálneho odhadu 7 % na °C, vyplývajúceho z Clausius–Clapeyronovho vzťahu. Pri šesťhodinových úhrnoch model ukázal nárast dokonca až o 21 %, plocha územia s extrémnym úhrnom nad 180 mm sa zväčšila o 50 až 55 % a celkový objem zrážok nad povodím rieky Júcar bol vyšší o približne 19 %.
Dôležité je, že zosilnenie nebolo spôsobené iba vyšším obsahom vodnej pary v atmosfére. Model poukázal aj na dynamické a mikrofyziálne zmeny v samotnej búrke: množstvo zrážkovej vody v atmosférickom stĺpci (precipitable water) bolo vyššie o takmer 12 %, maximálna intenzita výstupných prúdov vzrástla o podobnú hodnotu, množstvo krúp (graupelu) v oblaku stúplo o viac než 30 % a efektivita premeny vlhkosti na dážď sa zvýšila o približne 12 %. Inými slovami, teplejšia klíma nielenže „dodala viac paliva“, ale zároveň umožnila silnejšiu a efektívnejšiu konvekciu.
Štatistická významnosť rozdielov bola testovaná na 99 % hladine spoľahlivosti. Autori zároveň upozorňujú, že ide o analýzu jednej konkrétnej udalosti a o podmienené porovnanie – odpoveď na otázku „ako by sa táto búrka správala v chladnejšom svete“, nie „o koľko je dnes pravdepodobnejšia“. Napriek tomu výsledky naznačujú, že krátkodobé extrémne zrážky v Stredomorí môžu rásť rýchlejšie, než by sme očakávali na základe jednoduchých fyzikálnych vzťahov.
Pre prax to má zásadné dôsledky. Ak hodinové lejaky zosilňujú tempom blízkym 20 % na každý stupeň oteplenia, potom návrhové parametre kanalizácií, protipovodňových opatrení či systémov včasného varovania môžu byť výrazne poddimenzované.
Valencia 2024 tak nie je len tragédiou, ale aj jasným signálom, že v teplejšom svete môžu byť extrémne prejavy počasia nielen silnejšie, ale aj iné, než na aké sme boli doteraz zvyknutí.
Zdroj:
Human-induced climate change amplification on storm dynamics in Valencia’s 2024 catastrophic flash flood | Nature Communicationshttps://www.nature.com/articles/s41467-026-68929-9