J Pecho
https://www.facebook.com/share/p/1DTSRxcpzX/


Celá energetická sieť planéty v jednej mape — aj s povodňovým rizikom

Narazil som na fascinujúci projekt OpenGridWorks — interaktívnu mapu globálnej energetickej infraštruktúry, ktorú zostavil Brian Bartholomew zlepením desiatok verejných datasetov.

Čo všetko v nej je:
🏭 vyše 120 000 elektrární po celom svete
🔌 ~2,7 milióna km vedení vysokého a stredného napätia
⚙️ vyše 800 000 rozvodní
🖥️ lokácie dátových centier (vrátane plánovaných)
🛢️ plynovody, podmorské káble, plánované prenosové projekty
🌊 mapy s povodňovým rizikom

A práve tá posledná vrstva je z hľadiska klimatickej zmeny najzaujímavejšia. Ide o globálny dataset WRI Aqueduct Floods — záplavové mapy v rozlíšení 1 km, modelované pre rôzne návrhové periódy (od 2-ročnej až po 1000-ročnú vodu) a pre tri časové horizonty: dnes, 2030, 2050 a 2080, pri scenároch RCP 4.5 a RCP 8.5. Modeluje sa zvlášť riečna a pobrežná záplava (so zahrnutím vzostupu hladiny morí).

Inými slovami: dá sa zazoomovať na ktorúkoľvek elektráreň alebo rozvodňu na svete a pozrieť, či bude v polovici storočia stáť v zóne storočnej vody.

Dáta pochádzajú z OpenStreetMap, Global Energy Monitor, EIA, HIFLD, WRI Aqueduct a ďalších otvorených zdrojov. Pokrytie je pre USA husté, pre zvyšok sveta závisí od kvality lokálneho OSM mapovania — ale aj tak je to najkomplexnejší voľne dostupný pohľad na globálnu sieť, aký som zatiaľ videl.

Skúste si:

https://opengridworks.com/power-plants

J Pecho
https://www.facebook.com/share/p/1EQabz1x7C/

Európa bude mať nový a rýchlejší monitoring sucha. Zatiaľ je však stále v testovacej prevádzke.

Sucho je v Európe najdrahším typom prírodnej katastrofy — jedna epizóda znamená v priemere 621 miliónov eur škôd a v rokoch 2022 – 2023 vyhlásilo núdzový stav osem európskych krajín. Nemecké výskumné centrum Helmholtz UFZ v Lipsku na to v januári 2026 odpovedalo spustením nového systému: European Drought Monitor (EDM).

Verzia v0.2.0 z 29. apríla 2026 priniesla podstatnú novinku — pôdne sucho sa už nezobrazuje len ako jedna mapa, ale ako štyri mapy v rôznych hĺbkach pôdy:

🟨 0 – 10 cm — vrchná vrstva, ktorá rýchlo reaguje na dážď a vidia ju aj satelity
🟨 0 – 30 cm — koreňová zóna obilnín a tráv
🟨 30 cm – 2 m — hlbšie korene stromov a viacročných plodín
🟨 0 – 2 m, teda celý profil — dlhodobé sucho s dosahom na hladiny podzemných vôd

Prečo na tom záleží? Po búrke môže byť vrchná vrstva pôdy mokrá, zatiaľ čo hlbšia zóna zostáva vysušená z minulého leta. Jedna spriemerovaná mapa zvyčajne stav skresľuje — štyri mapy ukazujú problém vo väčšej komplexnosti.

V čom je EDM iný ako Copernicus EDO?

Európska únia už dlhšie prevádzkuje vlastný monitoring sucha — Copernicus European Drought Observatory (EDO). EDM ho nenahrádza, ale dopĺňa ho najmä v troch veciach:

🟩 Denná aktualizácia s približne 8-hodinovým oneskorením; EDO publikuje raz za 10 dní
🟩 Schopnosť zachytiť „flash droughts“ — rýchlo nastupujúce suchá, ktoré sa vyvinú za 2 – 3 týždne a sú v meniacej sa klíme čoraz častejšie
🟩 EDM nadväzuje na osvedčený nemecký Drought Monitor, ktorý úspešne beží od roku 2014

Čo všetko ešte chýba?

Dôležité je zostať triezvy. EDM je zatiaľ v testovacej fáze:

🟦 Aktuálne beží v rozlíšení 3 km; cieľom je 1 km
🟦 Zatiaľ produkuje len index pôdneho sucha (SMI); index horúčav, modul európskych nádrží (~1 200 priehrad) a modul zavlažovania pribudnú postupne
🟦 Na „úradné“ rozhodnutia zatiaľ slúžia Copernicus EDO a národné monitoringy; EDM je výskumný doplnok s rýchlou odozvou

Kde si produkt možno pozrieť?

Stránka projektu UFZ: https://www.ufz.de/index.php?en=52233
Interaktívny dashboard: https://platform.dtehydrology.org/european-drought-monitoring

Projekt financuje Európska vesmírna agentúra (ESA) v rámci iniciatívy Digital Twin Earth Hydrology Next, ktorá buduje hydrologického „digitálneho dvojníka“ Európy. Vedie ho tím okolo Luisa Samaniega a Pallava Shresthu na UFZ v Lipsku.

Na priložených obr. je stav indexu SMI k 2.5.2026: vľavo 0 – 30 cm, vpravo 0 – 2 m.

J Pecho
https://www.facebook.com/share/1HFHAgF84b/

BUDÚCNOSŤ KLÍMY MÁ SVOJE ČÍSLO.

V RCI – Regional Climatological Institute sme práve dokončili nový balík klimatických scenárov pre celé Slovensko (aj Európu) v rozlíšení 1 × 1 km, pre obdobie 1981–2100.

Pracujeme s viac ako 20 globálnymi modelmi CMIP6, ensemble priemerom + intervalom neistoty, a štyrmi cestami emisií SSP1-2.6 → SSP5-8.5. Pri najpesimistickejšom scenári SSP5-8.5 nás do konca storočia čaká +5,2 °C voči referenčnému obdobiu 1991–2020. Aj pri silnej mitigácii (SSP1-2.6) ešte stále +1,8 °C.

Z dát vyrábame mapy, lokálne projekcie pre +2900 obcí SR, viac ako 40 meteo & hydro premenných, hydrologické scenáre pre povodia (Váh, Hron, Nitra, Poprad) a sektorovú klasifikáciu rizík pre ESG / ESRS / EU Taxonomy reporting, a mnohé ďalšia špecialitky!

Hyper-lokálne klimatické dáta, ktoré sa dajú použiť. ➡️ regioclim.eu

TADEAS: tomu se neda dat plus :( A uvedomila jsem si, ze uz jsem si ani nevsimla, ze duben nebyl takovy ten blaznivy - chvili prehanky, pak hned slunce, uz zapominam, jak vypada normalni pocasi.

V Česku by podle platné strategie státu měl do konce desetiletí dosáhnout výkon větrných elektráren 1500 megawatt. Mají se stát součástí tuzemského energetickému mixu spolu s jádrem a fotovoltaikami, se kterými se větrná výroba časově doplňuje. Aktuální vývoj však nedává moc šancí, že by se cíle mohlo podařit dosáhnout.

https://archiv.hn.cz/c1-67871780-dalsi-spor-o-vetrniky-poslanci-budou-resit-kdy-je-lze-povazovat-za-strategicky-vyznamnou-infrastrukturu

Ale samozrejme co se tyka nasi budoucnosti z pohledu klimatu, tak jsme na tom hure jeste nebyli :)

N_I: ono to neni jen o sociku, pokud se podivas z pohledu maaslowovy hierarchie potreb, taky se v historii moc obdobi kdy bylo lip nenajde