PADLI ANJELI
INFO RMACNEHO VEKU
Su temy, ktore prichadzaju ako neohlaseny host. Neocakavane, nahle a bez zaklopania vam vykopnu dvere. Znamenim tejto hyperhektickej doby je digitalna revolucia a elektronicke rozpinanie mysle. Zijeme v znameni vole k virtualite. Postupna komputerizacia sveta vytvara kvalitativne novy druh komunikacie v informacnom svete. Zivot pred milionmi rokov expandoval z vody na pevnu zem, teraz sa raketovym sposobom stahuje z realneho sveta do sveta imaginarneho, elektronickeho, kvantoveho
-------
Sixties
Je prelom 60. a 70. rokov a hufy mladych americkych vojakov si prichadzaju domov umyt ruky, zakrvavene v dalekych dzungliach Vietnamu. Je hekticka doba revolty proti vojne a zmagorenej spolocnosti, nabozenskemu puritanstvu, fundamentalizmu a hromadnemu vymyvaniu mozgov. Kvetinova revolucia, hippies, marihuana, rock. Slobodna mysel, slobodne telo. V jednom zapadnutom mieste v Kalifornii, pravidelne naplnenom vonou travy a decibelmi rockovej hudby, sa schadzaju mladi studenti univerzity v Berkeley, totalne protivojnovo naladeni, aby diskutovali o zlomeni obludneho informacneho monopolu statnych institucii. Vznik skupiny Guerilla Hackers, pocitacovych zaskodnikov, ktorych spaja spolocna viera, ze akekolvek prisvojovanie si prava na exkluzivne vlastnictvo informacii a high technology je amoralne a neeticke, odstartuje kvalitativne novu formu revolty proti systemu represie, spehovania a zasahovania do sukromnych zalezitosti ludi.
-------
Kyberpunk a kyberpriestor
Kulturny a spolocensky fenomen kyberpunku sa zrodil niekedy v polovici 80. rokov ako nova cesta v literature a filme science fiction. Biblia kyberpunku - Neuromancer Williama Gibsona - explodovala z hlbin apatickej sci-fi, leniveho zanru, ktory sa stal akymsi l iterarnym getom, kde clovek stracal prehlad v koloniach vesmirnych dobrodruhov a hrdinskych bitkach s krvilacnymi priserami z cudzich planet. Gibson jednou ranou zrazil k svojim noham najprestiznejsie sci-fi ceny. Podobnym bodom zrodu kyberpunkoveho filmu bol Blade Runner Ridleyho Scotta takmer v tej istej dobe, len s nepomerne mensim ohlasom u kritiky aj u divakov. Zda sa vsak, ze R. Scott urcil trend noveho zanru uz v roku 1979, ked vznikol jeho paranoidnyVotrelec (Alien). Jedna polovica filmovych konzumentov tej doby s vyvalenymi ocami zasla nad tonami olova, ktore desiatky rambov nelutostne chrlili na zdivocene hordy afganskych, nikaragujskych, ruskych a inych zloduchov. Druha polovica filmovych divakov, predovsetkym mladych vysokoskolskych studentov, medzitym zufalo prezuvala Felliniho, Bergmana ci Tarkovskeho psychiatricke seansy.
Votrelec a Blade Runner R. Scotta, ale aj Tetsuo Japonca Shinya Tsukamoto vo filme a Burning Chrome, Johnny Mnemonic( strong) a hlavne Neuromancer W. Gibsona v literature urcili hranicne podmienky noveho stylu. Kombinacia "high technology", undergroundu a zivota na ulici v zmysle hesla "ulica ma svoj vlastny sposob pouzitia novej technologie". To, co najviac fascinuje na fenomene kyberpunku, je jeho ohromujuca schopnost ovladnut pomerne komplikovanu strukturu informacie a "napalit" ju do mozgu ako molekuly silnej drogy. Je to vysoko inteligentna zmes "high technology", digitalnej kozmologie a kvantovej mystiky ( Neuromancer), astrofyziky a molekularnej biologie ( Votrelec) a kybernetiky (Blade Runner). Idea prisposobenia digitalneho sveta virtualnej reality konfiguracii vlastnej mysle a vizia, ze raz v buducnosti, mozno ovela blizsej ako sa nazdavame, bude clovek schopny vymienat svoje mentalne prostredie podla stavu okolia, su primarnym zdrojom inspiracie kyberpunkerov a pocitacoveho undergroundu. Kyberpunk ako styl je akymsi postindustrialnym pokracovanim psychedelizacie ludskej spolocnosti od pravekeho kultu magickych hub a rastlin az po LSD industrialnej doby. Nastupila doba elektronickeho samanizmu.
Kyberpriestor, najdolezitejsi pojem kyberpunku, je globalne prepojena, pocitacovo riadena, pocitacovo pristupna a pocitacovo generovana multidimenzionalna, artificialna alebo virtualna realita. Pomerne jednoduche. Pojem kyberpriestor uzrel "svetlo temnoty" v poviedke W. Gibsona Burning Chrome v roku 1982. V Gibsonovom romane Neuromancer dostal podobu globalnej siete informacii, siahajucej az do kozmickeho priestoru okolia Zeme. (V sucasnosti uz vdaka internetu nie je puhou fikciou.)
-------
Kontrakultura
Nova subkultura kyberpunku okamzite zaujala najvyssie intelektualne kruhy a ludia ako Timothy Leary, mesias psychedelickej doby kontestacie a hippies, alebo harvardsky ekobiolog R. O. Wilson nadsene podporuju nove myslienky rodiacej sa kybernetickej elity. Mladi rebeli s ocami upretymi na terminaly pocitacov sa s toleranciou pozeraju na rozne neurochemicke latky rozsirujuce vedomie, obzvlast tie, ktore dynamizuju intelekt a pamat. No myslienku, ze by tieto latky mohli viest k akejkolvek rozumnej forme trvaleho mieru ci mystickej harmonie, ignoruju. Maju velmi daleko k politickej aktivite, obcianskej neposlusnosti a protestnym pochodom. Namiesto toho vyuzivaju telefonne linky ako formu partizanskeho boja proti systemu. V principe hippiesovske heslo "make love, not war" nahradili mottom "information wants to be free" (informacia chce byt slobodna).
Ak mal byt kyberpunk kontrakulturou, nevyhnutne potreboval kulturu, proti ktorej mal rebelovat. Ta tu bola v podobe multinarodnych korporacii so svojimi informacnymi monopolmi a pocitacovym establishmentom, ktory rozhodoval o tom, kto a kedy ma mat pristup do kybernetickeho sveta. Rebelia proti systemu moze mat mnoho foriem. Mozno vziat transparent a hulakat hesla pred budovami oficialnych institucii, mozno ignorovat cely hodnotovy system spolocnosti a vydelit sa na okraj, uchlastat sa, ufetovat, pripadne upalit. Kyberpunk sa rozhodol pre inteligentny a rafinovany sposob protestu. To, co jeho predchodcovia z kontrakultury hippies povazovali za hlavne zlo, t. j. technologiu, kyberpunker vyuziva ako hlavnu zbran mieriacu medzi oci vymyvacov mozgov a cynickemu systemu zalozenemu na spehovani a represii. Ak sa hacker dokaze dostat cez bezpecnostny system pocitaca, dokazuje tym len to, ze system je nedokonaly. Ak niekto siaha na vasu bezpecnost a majetok alebo zneuziva informacie urcene pre vas, mal by za to niest zodpovednost. Ak si vsak hacker dokaze precitat vase elektronicke spravy, potom si mozete by isti, ze ich moze citat aj vladny uradnik a statom proklamovane pravo na sukromie je len skriekanim papagaja.
Ak sa k vam niekto vlame, ukradne vas oblubeny obraz s jelenom a vypije slivovicu z domaceho baru, je to zlocinec. Ak sa vam niekto "nabura" do pocitaca, vymaze data a necha v nom virus, ktory vam zmeni pocitac na hromadu nul, jednotiek a zelezokremikoveho srotu, je taktiez zlocinec. Ale ak niekto vnikne do vasho domu, poprechadza sa v nom, pozrie sa oknom do zahrady, zalistuje v rodinnom albume, zahra si na vasom starom klaviri a odide bez toho, aby ste to niekedy zistili, pripadne vam necha na stole kyticu kvetov, je kriminalnik? Alebo takto: Ak hacker vnikne k Billovi Gatesovi do pocitaca, okopiruje najnovsi softver, ktory Bill nedavno ukradol niekomu inemu, a vlozi ho na Internet, aby si ho odtial mohol skopirovat aj programator z Laosu, je tiez kriminalnik? Aj ked ide o nezistnu cinnost?
Destruktivny sposob "hackovania" je daleko za horizontom etiky pocitacoveho undergroundu a ak si niekto predstavuje hackera ci kyberpunkera ako diabla, za ktorym zostavaju vybuchujuce pocitace, je hlupejsi ako jeho pocitacova mys. Aka sila teda vedie hackera k rypaniu sa do cudzich pocitacov? Ak sa na to spytate naozajstneho hackera, bude to zniet, akoby ste sa spytali horolezca, preco lezie na Mt. Everest. Pretoze je tam.
-------
Hacker
...je teenager v XXL tricku, ktory minimalne dvadsat hodin denne cumi do terminalu svojho pocitaca za ohlusujuceho randalu techno hudby. Zmyslom jeho zivota je preniknut do pocitacovych systemov tychto institucii: armady, vladnych organizacii, CIA, FBI, KGB, McDonalda, archivu M. Jacksona, top univerzit, telekomunikacnych spolocnosti a bank za podlym ucelom sposobit kolaps systemu, ukradnut cisla kreditnych kariet, vymazat dolezite data a infikovat cely pocitac zakernym virusom, s umyslom vseobecneho ohrozenia inak veseleho a rozsanteneho naroda. Hacker nema ziadnych priatelov ani zivotneho partnera. Konzumuje len hamburgery, ktore si sam objednava vyhradne prostrednictvom Internetu. Je excelentny programator uz od dvoch rokov, ovlada vsetky zname svetove jazyky a ziadny pocitac nie je pre neho nedosiahnutelny. Necita knihy a je antikrist. Takto by mohol vyzerat obraz hackera, pocitacoveho zloducha, tak ako ho prezentuju "mainstreamovi" medialni odbornici. Je to vycerpavajuca definicia propagandistu s intelektom siahajucim az po magicku hranicu malej nasobilky. Cielom je zaradit hackera do spolocnosti masovych vrahov a teroristov, co sa za nezistnej pomoci systemovej propagandy, nevzdelanosti a ludskej hluposti mimoriadne dari.
Hackeri dodrziavaju svoj eticky kodex, ktory mozeme zhrnut do tychto bodov: a) pristup k pocitacom by mal byt totalny a neobmedzeny, b) vsetky informacie by mali byt volne dostupne, c) prispievaj k decentralizacii a nedoveruj autoritam, d) hackeri by mali byt posudzovani podla svojich schopnosti a nie podla akychkolvek organizacnych a inych irelevantnych kriterii, e) kazdy moze pomocou pocitaca vytvarat umenie a krasu a f) pocitace mozu zmenit zivoty ludi k lepsiemu. Hackeri veria, ze 1) verejny pristup k informaciam je zakladnym pravom cloveka a je moralnou povinnostou poctiveho hackera nezistne sa podelit o akykolvek pocitacovy softver, 2) preniknutie do pocitacoveho systemu pre zabavu je moralne, pokial sa nedopusti vandalizmu, kradeze alebo znicenia dat. Prevazna vacsina hackerov sa stotoznuje s bodom 1) a velmi vela verejne pristupneho softveru na Internete, tzv. freeware, vytvorili prave tito ludia. Niektori hackeri idu dokonca dalej a veria, ze "vsetky" informacie by mali by volne pristupne a mimo akejkolvek cenzury ci kontroly. Bod 2) je znacne kontroverzny. Pre mnohych ludi je "vlamanie" sa do pocitacoveho systemu neeticke. Mnohi hackeri vsak po kazdom preniknuti do systemu zanechaju systemovemu administratorovi alebo spravcovi elektronicku spravu o sposobe preniknutia do systemu. Takmer vsetci hackeri sa velmi radi podelia o rozne technicke triky, programy ci vypoctovu techniku (pokial je to mozne) s inymi uzivatelmi. V principe je hlavnou cinnostou hackerov prienik do pocitacovych systemov, rafinovane sposoby "rypania" sa a experimentovania s datami a testovanie tychto systemov.
V suvislosti s pocitacovym undergroundom sa casto hovori o crackeroch. Tento termin vymysleli niekedy v roku 1985 zrejme "aristokraticki" hackeri z MIT ako obranu proti beznej novinarskej zamene pojmov. Crackeri tvoria mensie, do istej miery tajne spolocenstva. Hackeri tuto skupinu vydeluju na okraj, kedze tito pocitacovi fanatici nedodrziavaju hackersku etiku. Ich pracovnou naplnou je totiz aj "lamat" softvery, zabezpecene proti nelegalnemu rozsirovaniu, a ich redistribúcia. Vela kyberpunkerov vsak povazuje tuto dichotomiu (cracker = tajny, zhubny, nebezpecny, destruktivny, versus hacker = otvoreny, socialne zmyslajuci, konstruktivny, poctivy) za falosnu. Podla vacsiny prislusnikov pocitacoveho undergroundu su vsak crackeri intelektualne na nizsej urovni ako hackeri a namiesto tvorby novych a domyselnych pocitacovych technik vyuzivaju na prienik do pocitacov rutinne a monotonne postupy alebo slabosti v bezpecnostnom systeme napadanych pocitacov. Inou podobnou podskupinou pocitacovych zaskodnikov su samuraji. Su to hackeri, ktori sa nechavaju najimat na rozne crackerske aktivity. Vacsinou su to vzdelani teenageri, ktorych vzorom je historicky japonsky samuraj. Vyznacuju sa lojalnostou voci svojmu "zamestnavatelovi" a prisnym dodrziavanim etickeho kodexu hackerov, ako to o sebe tvrdia. Bibliou niektorych z nich je samurajska Kniha piatich kruhov od Miyamoto Musashiho. Ako poslednu, azda najzabavnejsiu komunitu t voria "fryci" alebo phone phreaks. Je to specialna skupina mladych kyberpunkerov, ktori sa na rozdiel od typickych hackerov zaoberaju telekomunikacnou technikou. Pomocou specialnych trikov dokazu tito technofanatici oklamat telekomunikacne pristroje tak, aby im umoznili bezplatne telefonne resp. faxove spojenie, najma na "long-distance" linkach. Princip spociva v simulacii akustickych signalov riadiacich spojovacie mechanizmy v telefonnych pristrojoch.
Historia pocitacoveho piratstva siaha hlboko pred pociatok komputerizacie sveta. Zacala sa v zlatom veku spominanych telefonnych zaskodnikov. Zoznam hackerov a ich cinov by zabral desiatky stran, ale neda sa nespomenut slavny Kevin Mitnick. Tohto legendarneho americkeho hackera zadrzal FBI v Raileigh, v Severnej Karoline, USA, vo februari 1995. Zoznam jeho aktivit je neuveritelny. Zaloba uvadza odcudzenie tisicok pocitacovych programov a datovych suborov a takmer 20 tisic cisiel kreditnych kariet z pocitacovych systemov po celych USA. Svoju karieru Mitnick zacal v roku 1982 ako mlady hacker, ked ukradol technicky manual telekomunikacnej spolocnosti Pacific Bell, ktory neskor pouzil na "phreakovanie". V decembri 1988 bol po prvykrat uvazneny za kradez programov z pocitacovej siete spolocnosti Digital Equipment. Predstavitelia Digitalu vyhlasili, ze im Mitnick sposobil straty v hodnote 5 milionov dolarov. Z vazenia sa vratil v roku 1990 a o dva roky ho uz opat nahanali agenti FBI po celych USA. Pocas nasledujucich rokov sa Mitnick skryval v roznych mestach a pomocou maleho pocitaca - laptopu a modemu - "hackoval" v pocitacovych systemoch roznych institucii vratane Pentagonu. V decembri 1994 sa vlamal do domaceho pocitaca Tsutomu Shimomura, jedneho z najvacsich pocitacovych bezpecnostnych expertov na svete, co Shimomura rozzurilo do nepricetnosti a okamzite ponukol svoju pomoc FBI, takze ho v juli 1995 nakoniec v Raileigh chytili.
Hon na diabla zacal v roku 1990. Americky urad ministerstva spravodlivosti v Arizone vydal tlacovu spravu, v ktorej vyhlasil celonarodnu bezpecnostnu akciu proti "ilegalnym pocitacovym aktivitam istej skupiny kriminalnych zivlov" - hackerom. Akcia vosla do historie ako "operacia slnecny diabol". Tlacove agentury konstatovali: 8. maja 1990 prislusne organy narodnej bezpecnosti vyslali stopatdesiat agentov do dvanastich miest po celych Spojenych statoch s ulohou patrat po pocitacovych zlocincoch, ktori sposobuju telekomunikacnym spolocnostiam straty v hodnote niekolkych milionov dolarov. Do akcie sa zapojila aj americka tajna sluzba. Tym, ze statni agenti vtrhli do dvadsiatich siedmich sukromnych bytov po celych USA, sa stat evidentne pokusil zastrasit tuto originalnu skupinu technofanatikov. Nic nove pod slnkom. Akonahle sa objavi spolocenstvo ludi s odlisnymi nazormi na zivot, ako je oficialna doktrina zmagoreneho naroda, automaticky sa aktivizuje represivny system.
Americka televizna stanica CNN nedavno informovala o sprave pre americke ministerstvo obrany, ktora uvadza, ze kazdorocne je evidovanych niekolko tisic prienikov do vojenskych systemov na Internete s naslednym znicenim dat a kradezami pocitacovych programov. Podla odhadov Pentagonu pocet takychto vlamani dosahuje zavratnu vysku 250 tisic za rok. Predstavitelia Pentagonu dalej priznavaju, ze napriek utajenosti dolezitych informacii moze dojst k neziaducemu uniku informacii o zbrojnych systemoch. Ak vsak predstavitelia ministerstva obrany ziadaju Kongres USA o efektivnu ochranu pred spionmi, znie to dost komicky: bude urcite zazitkom sledovat totalne nasadenie strazcov informacii v nerovnom boji s niekolkymi desiatkami milionov(!) spionov, kedze kazdy uzivatel Internetu je podla tejto filozofie potencialnym spionom.
V marci 1994 prenikli dvaja hackeri z Internetu do pocitacoveho systemu na vyskumnej vojenskej zakladni v Rome, New York. Sprava vysetrovatelov uvadza, ze "Datastream Cowboy" a "Kuji" prenikli k datam tykajucim sa vyskumu zbrojnych system ov. Obrovska patracia akcia, ktora prebiehala na styroch kontinentoch a trvala sest tyzdnov, viedla nakoniec k uvazneniu sestnastrocneho hackera v Anglicku. Druhy hacker "Kuji" zmizol kdesi v hlbinach digitalneho vesmiru. Veru tak.
pripravil Michal Šeršeň
http://kyberia.sk/id/2217693/