chemik: "Jinak rtut neni rozpustna ani v alkoholu ani v etheru, tomu neverim."
fpoho, diky za rady vsem,
tieto infa som cerpal z knich, ktore som ti dohodil minule...
preco tie dezinformacie???

CHEMIK: aha, no mozna jsou v tele jine zahyby nez v "hajzliku", jaksi prirozene usporadane, aby se veci "lepe dostaly ven" :)

COLOMAN: No, pouzivani ustalenych vyrazu, typovych vyjadreni apod., co do chemickeho textu patri.
Proste oddeleni atomu Hg a O je rozklad, atomy nevytvori kov, kazdy preci vi, ze kyslik ma molekuly slozeny ze dvou atomu. Kyselina sirova ji nenarusuje (maximalne muze narusovat povrch kovu, ale to je u rtuti jedno, protoze se obnovi), ale rozpousti, nebo muzes napsat reaguje s ni.

Driv se mimochodem z rumelky vyrabela na ohnisti s vlhkym klestim, klesti se zapalilo, polozily se na nej kusy rumelky, prikrylo se to dalsim klestim a rtut kondenzovala na tech vetvich, padala dolu a udelala louzi pod popelem. Ale nechtel bych to takhle delat osobne..

Jinak rtut neni rozpustna ani v alkoholu ani v etheru, tomu neverim.

Wildenbury, ona se ta rtut prave v tech strevech timhle zpusobem neusadi, a tim ze je tezka, ma snahu se dostat dolu, tedy ven, i kdyz ji to asi nejakou dobu trva.

COLOMAN: odborny sloh, je to nejaky slohový útvar, v jazyce českém nepatrim mezi nejsilnejsi jedince, resp. v gramatice snad jeste mozna, ale ve slohu a literature se orientuji jen v mne blizkych oblastech :)

CHEMIK: Ale prave ty jemne dispergovane kapicky rtuti, jez tak rada vytvari napr. kdyz rozbijes zmineny teplomer o stul a honis pak minikulicky vsude, zalezou do ruznych zahybu zazivaciho traktu a diky sve hustote s nimi jentak neco nehne, to bych zas referoval na prikladu, kdy v labine kolega omylem vylil odpad po amalgamove redukci do zachodu a kapicka zredukovane rtuti z Hg2+ soli zustala na dne a nesla a nesla splachnout, vycucli jsme ji žanetou nakonec, dodatek, aby jste nekamenovali :) No a presto k te otrave nedochazi..

chemicky sloh???

taky jsem si jiz zvykl na urcity ... typ ... chemickeho slohu.

1. Teplo v jednotlivých molekulách kysličníka ortuťnatého odďelí atómy ortuti od atómov kyslíka; atómy ortuti potom vytvoria výsledný kov, zatiaľ čo atómy kyslíka utvárajú dvojice a unikajú vo forme molekúl plynného kyslíka. Tento chemický proces znázorňuje rovnica....
Kyselina sírová ju za súčasného pôsobenia tepla narúša,
Prosimte, odkud si tyhle texty nabral. Lepsi je: Pri teplote 230 - 300 stupnu celsia dochazi k rozkladu oxidu rtutnateho na plynny kyslik a kovovou rtut. Puvodni veta je jak do ohnicku..
Dalsi alternativa: V kyseline sirove se rtut rozpousti pouze za horka a pomalu.

2. Dodatky. Nejvetsi loziska rumelky (HgS) jsou v Malajsii, Indonezii a Jizni Americe, dneska jiny lokality nemaji prumyslovy vyznam, snad jen jako zdroj vzorku pro mineralogy (zejmena ty jmenovane v Evrope uz jsou vytezeny, pridej si k nim Jedovou Horu u Berouna, jedine vetsi naleziste v Cechach, byla tam tezena v 19. st. a vyskytovala se tam i ryzi rtut).
3. Librium asi bude vedet vic, ale ja se domnivam a doufam, ze uz do ZADNYCH lecivych pripravku se rtut nedava. Je natolik toxicka a metabolizovatelna bakteriema na jeste toxictejsi alkylrtuti, ze bych se divil, kdyby to proslo schvalenim.
4. Co znamena tezba v obeme 0,36.105 t?? To je naky divny pseudocislo, asi se zmrsil font nebo co..
5. Pri poziti kovove rtuti snad ke vstrebani nedochazi a tedy ani k otrave, pouze podrazdi zazivaci trakt a vyjde nezmenena s tim prujmem ktery zpusobi. Jako decko jsem rozkousal rtutovy teplomer a mozna i nakou tu kulicku pozrel, mama se mnou litala po nemocnicich a rentgenech, nic nezjistili, nic nenasli a ziju bez priznaku otravy rtuti uz docela dlouho. Ale ono se ani nevi, jestli jsem neco spolk... TAk to byla vlastni zkusenost.

Wild: neviem, ale zaujima ma to az do detajlov.. ja tez pocul, ze zjedol toho neviem kolko a mal akurat hnacku poriadnu...

A me by zajimalo, jakto, ze jsou znamy pripady, kdy lide po poziti (ne tedy otrava parami) i relativne velkeho mnozstvi rtuti, celkem pokojne zili dale bez vetsich problemu?

Hg
Ortuť patrí medzi najprudšie minerálne jedy. Zároveň je aj antiseptikom. Tak ako je silným jedom, môže byť aj účinným liekom. V nasledujúcom prehľade sú obsiahnuté niektoré podoby a možnosti jej použitia v medicíne:
Sublimát HgCl2 (0,01%-ný vodný roztok) – ako dezinfekčná látka. Hg(NO3) – sa používa do prípravkov na liečenie kožných chorôb. Oxid ortuťnatý HgO – sa používa na prípravu mastí. Chlorid ortuťný Hg2Cl2 – do prípravkov do očných mastí. Zásaditý kyanid ortuťnatý (nemá presne definované zloženie) – na dezinfekciu chirurgických nástrojov. Ďalej sú známe: Iodid ortuťnatý (HgJ2); Chlórid ortutičnatý (Hg2Cl2); Dusičnan ortutičnatý (HgNO3) a Kalomer, do prípravkov žaludočný liekov.
Ak sa zmieňujeme o jej liečivých účinkoch, nesmieme zabúdať ani na účinky opačné. K otrave ortuťou, nazývanej hydrargýria či merkurialismus, obyčajne dochádza u ľudí, ktorí sú s ňou v bezprostrednom kontakte, pracujú s ňou alebo ju za liečebným účelom užívajú vnútorne (perorálne), resp. zvonka - natieraním. Nebezpečné sú hlavne alkylové zlúčeniny. Do organizmu sa dostávajú najmä pľúcami a podľa povahy zlúčeniny aj tráviacou sústavou. Absorbovaná ortuť sa v organizme akumuluje a jej vylučovanie (biologický polčas) trvá 70-90 dní. Koncentruje sa najmä v šedej mozgovej kôre, neskôr v obličkách a pečeni. Jej letalná dávka je150-300 mg. 6,7,12,
Príznaky otravy sú rôzne. Prejavuje sa horúčkou, trasením, mdlobou, bolesťami končatín a napokon všeobecným ochrnutím. K jej príznakom patria zmeny ústnej sliznice, na slinotok, vredy v ústach a zápach ústnej dutiny. Lekársky zákrok musí byť včasný a obozretný.

Hg
Nízky elektrický odpor a vysoká tepelná vodivosť robia ortuť elektrovodičom a chladiacim nosičom tepla. Jej oxidy, chloridy a sulfidy sa používajú ako katalyzátory, najmä pri výrobe syntetických polymérov.6 V elektrickom výboji žiaria pary ortuti oslnivým modrým svetlom a vysielajú ultrafialové lúče. Z toho dôvodu sa používajú do žiariviek (osvetľovacie telesá, horské slnko).

Hg
Celosvetová produkcia ortuti bola v r. 1900 až 1940 stabilná, pohybovala sa v objeme 0,36.105 ton. Najviac tohto kovu sa vyrobilo v sedemdsiatych rokoch 20. storočia – 0.85.105 ton, od roku 1973 jeho celosvetová produkcia poklesla.
Už starí Egypťania poznali proces amalgamizácie ortute s cínom a meďou. Aj iné kovy sa v ortuti dobre rozpúšťajú – Au, Ag, Cd, Zn, Pb, Bi, Sn; ich amalgámy sú však málo stále. Ťažšie sa v ortuti rozpúšťa Cu, As, Sb a Pt (platina tvorí za studena amalgám iba za prítomnosti Zn a Sn). Výsledné amalgámy sú podľa pomeru ortuti tekuté alebo pevné

Spojenie takých fyzikálno-chemických vlastností ako tekutosť, rovnomerná zmena objemu v širokom intervale teplôt, vysoké povrchové napätie a nenamáčavosť sklenených povrchov robí ortuť jedinečnou látkou vhodnou na použitie v meracích prístrojoch – termomeroch, barometroch a manometroch. Až do objavenia takých prístrojov, ako je barometer, ktorý v roku 1643 zostrojil Torricelli a ortuťový teplomer zostrojený Fahrenheitom v roku 1720, vďaka čomu sa rozbehol vedecký výskum Hg, sa jej spotreba obmedzovala najmä na lekárske a farmaceutické účely.

Hg
Vo vzťahu ortuti ku kyselinám treba poznamenať, že je odolná voči kyseline chlorovodíkovej. Kyselina sírová ju za súčasného pôsobenia tepla narúša, v kyseline dusičnej sa ľahko rozpustí i v chlade, pri styku s lúčavkou kráľovskou vznikne roztok chloridu ortuťnatého. Je rozpustná aj v alkohole a étere

Hg
Ortuť sa v prírode len zriedka nachádza v rýdzom stave. Častejšie ho možno nájsť v podobe cínovobielych kvapôček na cinabarite. Najčastejšie sa však vyskytuje v podobe rumelky HgS – 86.2% Hg. Ďalším dôležitým minerálom, obsahujúcim ortuť, je livingstonit HgS.2Sb2S3 - 22% Hg. Nachádza sa vo vrstvách triasu; v Istrii v útvare kriedovcov; v Dalmácii v horninách, ktoré sa sformovali v období jury a v treťohorných horninách v talianskej Monte Amiata. Ku klasickým ložiskám patria loklaity Moschellandsberg vo Falcku v SRN, Almaden v Španielsku a spomínaná Monte Amiata v Taliansku. Ďalšie náleziská sú v Mexiku, Peru a Číne. 9,4
Ruda, z ktorej sa tento kov dá ľahko extrahovať, sa nazýva kysličník ortuťnatý (HgO). Stačí ho zohriať na teplotu 230 až 300o C. Teplo v jednotlivých molekulách kysličníka ortuťnatého odďelí atómy ortuti od atómov kyslíka; atómy ortuti potom vytvoria výsledný kov, zatiaľ čo atómy kyslíka utvárajú dvojice a unikajú vo forme molekúl plynného kyslíka. Tento chemický proces znázorňuje rovnica:
HgS + O2  SO2 + Hg
Niekedy však stačí úder na horninu obsahujúcu ortuť a vystúpia z nej kvapôčky kovu.

Hg
Relatívna atómova hmotnosť 200,59(2)
Tepelná vodivosť 8,34 W m-1 K-1
Teplota tavenia -38,83 C
Teplota varu 356,73 C
Teplota vyparovania 1462 C
Elektronegativita 1,9
Elektrónova konfigurácia /Xe/ 4f14 5d10 6s1

Hg
Je jediným kovom, ktorý je pri bežnej teplote kvapalný. Jeho hustota je 13,5. V prírode je rozptýleny, čiže dispergovaný. Ide o striebrolesklú, prchavú kvapalinu, ktorá sa už pri bežných teplotách vyparuje vo forme jedovatých pár, ktoré spôsobujú chronické otravy2. Pri 300o C zľahka oxiduje na červený kysličník, ktorý sa pri teplote asi 500o C mení na kov, zatiaľ čo sa kyslík rozpadne.2

Hg
Ortuť je prvok dobre známy už v staroveku. Už vtedy vzniklo jeho dodnes známe pomenovanie vodnaté striebro – hydrargirum Hg, resp. argentum vivum – živé striebro. Tento názov pretrval v nemeckom jazyku v podobe Quecksilber, v angličtine ako quicksilver či mercury, čo je priamo odvodené od mýtického Merkúra. Podobne je tomu i vo francúzčine, kde sa ortuť nazýva mercure. Český a slovenský názov pochádza z praslovanského slova *rtutb.14,7, Jeho zvláštna vlastnoť rozpúšťať zlato sa odráža v maďarskom pomenovaní higany. “Híg” znamená riedky, tekutý; “any” je koncovka slova “arany” (zlato).