jo, cesia jsem měl v laborce asi čtyři zatavené ampule

pekne.. v takejto zhrnutej podobe este nevidel..

tohle asi znate...
http://www.youtube.com/watch?v=Ft4E1eCUItI

COLOMAN: Nevim proc tomu tak je, ale teorie skutecne rika, ze proud je veden vyhradne po povrchu vodice. Kdyz jsou tri vodice v trojuhelniku, skutecne se to, myslim, chova tak, jako by to byl jeden vodic o prumeru celeho toho trojuhelniku. Neda se rict, ze energie se vede mezi kabely, protoze bez nich by to neslo, ale da se to pouzit jako model pro vypocty. Tohle je spis otazka pro fyziky, my se to sice ucili, ale davno tomu jest...

..elektricka vodivost prebieha najviac na povrchu kovoveho vodica ,,hej?
..preto vo vedeniach vysokeho napatia ked su kable instalovane v trojiciach (uzatvaraju trojuholnik), najviac energie neprudi vo vodicoch, ale medzi kablami..hej??

COLOMAN: A nektere se na povrchu pasivuji vrstvou extremne nevodiveho oxidu a pak se pouzivaj jako tepelne vodivy ale elektricky nevodivy material, priklad TANTAL

COLOMAN:nie. len niektore su menej, niektore viac...

..existujú kovy ktoré niesu vodivé ??

AU- http://img204.imageshack.us/img204/5099/pic0002ol4.jpg
BIBL.
aj v tejto oblasti ponimania sveta sa vyskytuju vybrane prvky, tak konecne uz aj take mam,,,

,,zhrnutie OT-cok..

WILDENBURY_SQ --- --- 11:52:05 31.5.2007
LIBRIUM: asi otazka do toxikologie, ale pamatuji se spravne, ze pri otrave kyanidom se jako antidotum podava(lo drive nekdy?) isoamylnitrit - inhalacne? :]

LIBRIUM --- --- 12:12:00 31.5.2007
WILDENBURY_SQ: to je obsolétne a neucinne.
na nasej fakulte sa profesori, docenti a vybrani postgraduanti skolia v nelaickej prvej pomoci pri akutnych otravach.
v pripade otravy kyanidom sa poda skolenym expertom antidotarium este pred prichodom sanitky, a to
1) ampula DMAP (250 mg) pomaly i.v.
2) 25% tiosulfat v davke okolo 20 - 30 mL pomerne rychlo i.v.
tych par minut do prichodu sanitky je v pripade napriklad kyanovodiku rozhodujucich, preto je povolene podavat i.v. antidotarium i ne-lekarom...

BORAG --- --- 12:17:05 31.5.2007 --- [05:44 :: sledované diskuze]
stejně mi není jasné jak se někdo může otrávit kyanidem - pokud jste to chutnali, tak víte, že to je nehorázně hořké..

WILDENBURY_SQ --- --- 12:19:27 31.5.2007
BORAG: zminenym kyanovodikem uz se to imho muze stat..

LIBRIUM --- --- 12:32:25 31.5.2007
BORAG: kyanovodik, stava sa velmi zriedka ale viem napriklad o jednom pripade, kde nejak nekontrolovane rozpadol acetonkyanhydrin a jeden sa nadychal HCN.
ale to je uz vyse 10 r dozadu.
no a v neposlednom rade sa neda uplne vylucit ani samovrazedny pokus na pracovisku -- uprimne, keby si musel, ako chemik, co ine nez kyanid by si dal, keby si to myslel vazne...?

CHEMIK --- --- 18:09:37 31.5.2007
LIBRIUM: Nejakej barbiturat, doma, v klidku, neco po cem si jdes usnout a uz se neprobudis, ty krece a duseni z kyanidu, nabiha mi husi kuze, i kdyz to nejspis trva jen par minut, podle mne si to uzijes.

LIBRIUM --- --- 18:25:28 31.5.2007
CHEMIK:sme OT, mozme sa presunut do Toxikologie...
ale na doplnenie: ano, najlepsi je pentobarbital a secobarbital v davke nad 5 g v roztoku (sodna sl), na prazdny zaludok vypitych, rychla smrt v narkoze.

ale aj s kyanidom sa da; zvolis dostatocnu, ale nie prilis vysoku davku (0,5 - 1 g KCN), rozpustis v malom objeme studenej vody, okyslis kyselinou citronovou, aby vacsina kyanidu bola vo forme HCN(aq), vypijes na ex na prazdny zaludok. priebeh otravy je takto perakutny, apoplekticky. strata vedomia behom 15 - 30 sekund, smrt do 2 - 3 minut, alebo skor.
alternativne urobis bezvody HCN a vdychnes koncentrovane vypary zhlboka.
vyskytuju sa krce atd., ale pri apoplektickej forme otravy sa bezvedomie dostavuje do par sekund a krce obvykle az potom.
raz darmo, aj Göring, Himmler a Eva Braunova mali v tych kapsliach nie KCN, ako sa traduje, ale stabilizovany kvapalny HCN, vlozit ampulku medzi zuby, rozhryznut a nadych zhlboka cez usta...rychle a spolahlive.

{/end of OT}

ano tie popisy nie su vhodne ako navody na prax.
ano, s kyanidom moze clovek pracovat len na autorizovanom
pracovisku a pod superviziou odborneho pracovnika skoleneho
v prvej pomoci pri otrave kyanidom.

A ted komentare.
Ano, vetsina a nebo vse je proveditelne, zhruba v postupech jak popisujes. Proti principu nic nenamitam.
Chybi ti uplne vsude KONCENTRACE roztoku, PROUDOVE HUSTOTY a NAPETI pri elektrolyzach, galvanickem pokovovani. Bez toho to nedas a nebo das, ale nebude to dobry.
Rafinaci 999/1000 zlata ti doma nedoporucuju, jsem toho nazoru, ze tim postupem se stribrem a dusicnou bude vysledek podstatne horsi ryzost, nez to, s cim jsi zacal. Ono to chce trpelivost a dobre vybaveni, abys tu srazeninu dobre promyl a to stribro dobre rozpustil.
Cena, kdyz si budes hrat se stribrem, tak je to v pohode, kup si nekde v bazaru stribrnou lzici, precisti si ji na ryzi stribro, vyrob si chlorid stribrnej, stribrici lazen a hraj si jak je libo. Pozor, kyanid asi nesmis pouzivat mimo oficialni laborky, je T+ (snad Librium doda presnejsi info). Vyjde te to maximalne na par stovek. Ja sam jsem si se stribrem rad hraval a je to pekny. Se zlatem o poznani draz, stoji ted ca 650 dolaru za trojskou unci (31g) tak si to spocitej. No a taky si pocitej s tim, ze se obcas spletes a roztok, ze kteryho to jeste nemas uplne vysrazeny si omylem rozlejes po stole, do odpadu, proste bezne nehody. No a az v nem budes mit par gramu zlata, tak to zaboli.

Jo a jeste ad 2. Chlorid zlatity, nevim jak mate nazvoslovi ve slovencine, ale cesky zlatity. Tedy pokud se tyka nazvu, pak uz je to dobre.

Ad 2. Mala oprava
Chlorid strieborny:
Postup:
Rydze striebro sa rozpusti v dvojnasobnom mnozstve koncentrovanej kys.dusicnej, ktora je zriedena s rovnakym mnozstvom destilovanej vody. Po rozpusteni sa roztok zriedi desatnasobnim mnozstvom destilovanej vody. Potom sa do roztoku prilieva kys.chlorovodikova. az sa vsetok striebra zrazi. Zrazenina sa necha usadnut (najlepsie v tme, aby biela zrazenina vplyvom svetla nezoxidovala). Chlorid strieborny sa prefiltruje, premyje sa v destilovanej vode a este vlhky sa rozpusti v kyanide draselnom. Pretoze suchy chlorid sodny sa vo vode velmi zle rozpusta.

Vplivom svetla se chlorod stribrny redukuje na elementarni stribro, nikoliv oxiduje. A v posledni vete melo byt chlorid strieborny a ne sodny

Ad1. Docela by mne zajimaly pdminky, za kterych se anodicky oxiduje zlato, Urcite je to vymakany, ale ja si rikam, ze z roztoku se urcite radsi vylouci volny kyslik, respektive pro vsechny mozny elektrolyzy bych nevahal pouzit zlatou anodu bez jakychkoliv obav o jeji rozpusteni.

..a hlavne ci byste vedeli poradit, kolko by staly potrebne ingrediencie k prevedeniu uvedenych operacii...

..Tak toto su casti seminarky, s ktorou som v predstihu, tak to tu stiham davat na konzultaciu aj svami. Je to cerstvo dopisane, profak to este nevidel.
Mna by najviac zaujimalo, ci su tieto postupy preveditelne aj v priemerne vybavenaj zlatnickej-kovacskej dielni s vetrakom? nakolko su tieto postupy tak napisane, ze sa da podla nich postupovat a uspesne ich dotiahnut do zdarneho konca?

Pokovovanie

Zlatom, bez pouzitia el.prudu: -rozdelujeme na zlatenie bez dotyku a s dotykom.
Bez dotyku: sposob, ak nam staci tenka vrstva zlata na predmete
Postup:
Vylesteny a odmasteny predmet sa zavesi na medeny alebo hlinikovy drot a vlozi sa do kupela, ktory ma teplotu 100C. Predmetom musime v kupeli pohybovat. Potom predmet oplachneme v tecucej vode a vylestime jemnou mosadznou kefou.
Zlozenie kupela: destilovana voda, chlorid zlatity, kyanid draselny, fosforecnan sodny, siricitan sodny, hydroxid draselny.

S dotykom: hrubsia vrstva kovu
Postup:
Predmet sa obtoci medenym alebo hlinikovym drotom, zavesi sa na drot z ineho materialu. Vlozi sa dokupela, ktoreho teplota je 90C. v kupeli vznikne el.napatie, ktory umozni rozklad kupela a na povrcu predmetu sa vytvori hrubsi povlak zlata. Po pozlateni sa predmet oplachne tecucou vodou a vylesti jemnou ms kefou.
Zlozenie kupela: destilovana voda, chlorid zlatity, kyanid draselny.

Pri striebreni ber el.prudu bez dotyku alebo s dotykom budeme postupovat rovnako ako pri zlateni, ale pricom chlorid zlatity nahradime chloridom striebornim alebo dusicnanom striebornym.

Galvanicke pokovovanie:
Robi sa pomocou jednosmerneho el.prudu. je najvyhodnejsi sposob, pretoze na predmetoch ktore chceme pokovovat, dostaneme lubovolne hrubu vrstvu kovu. Pri galvanickom pokovovani mozeme tiez docielit rozne farby pokovovacich vrstiev –zltu, ruzovu, cervenu a inu. Zasadne je velmi olezite, aby sperky, ktore sa idu pokovovavat, boli dokladne vylestene, vycistene a odmastene.


Postup:
Predmet sa zavesi na zaporni pol – katodu. Dosticka pokovovacieho kovu sa vesia na kladny pol + anodu (platina, nehrdzavejuca ocel). Kupel musi obsahovat soli kovu,ktorym chceme pokovovavat (chlorid zlatity, chlorid strieborny alebo dusicnan strieborny). V kupelidalej musi byt kyanid draselny, ktory pomaha rozpustat kovy. Po zapnuti jednosmerneho el.prudu, kov na anode sa zacne rozpustat a prechadza na katodu, kde je zaveseny predmet. Ak je na anode dosticka nerozpustna (ocel alebo platina), prechadzaju na katodu iony kovu z kupela a kupel sa velm rychlo vycerpa. Predmetom sa musi v kupely pohybovat, aby sa predmet pokovoval rovnomerne. Po pokovovani sa predmet oplachne v tecucej vode a vylesti jemnou s kefou. Ak nechceme volaku cast pokovovat, nalakujeme ju a potom odlakujeme.

Vyroba soli zlata alebo striebra na pokovovanie

Chlorid zlaty:
Postup:
Rydze zlato, vyvalcovane na tenky plech sa rozstriha na male pliesky. Nasledne sa rozpusti v lucavke kralovskej. (vznikne hneda kvapalina). Kvapalina sa zahrieva a lucavka sa zacne vyparovat. Farba roztoku sa meni zo svetlozltej na oranzovu, potom na bledohnedu az do tmavohnedej. Vznikne husty olejovity chlorid zlatity, ktory sa stale zohrieva az kym nezacne krystalizovat. Potom sa odstavy z ohna a necha sa vychladnut.

Chlorid strieborny:
Postup:
Rydze striebro sa rozpusti v dvojnasobnom mnozstve koncentrovanej kys.dusicnej, ktora je zriedena s rovnakym mnozstvom destilovanej vody. Po rozpusteni sa roztok zriedi desatnasobnim mnozstvom destilovanej vody. Potom sa do roztoku prilieva kys.chlorovodikova. az sa vsetok striebra zrazi. Zrazenina sa necha usadnut (najlepsie v tme, aby biela zrazenina vplyvom svetla nezoxidovala). Chlorid strieborny sa prefiltruje, premyje sa v destilovanej vode a este vlhky sa rozpusti v kyanide draselnom. Pretoze suchy chlorid sodny sa vo vode velmi zle rozpusta.

Dusicnan strieborny:
Postup:
Rydze striebro sa rozpusti v zriedenej kys.dusicnej.vzniknuty roztok sa za staleho miesania necha odparit do sucha, az nam zostanu biele krystaliky dusicnanu strieborneho.

Rozpustanie a zrazanie – chemicky proces zyskavania rydzich kovov sa nazyva afinacia. Afinacia sa sklada z rozpustania, zrazania a filtracie.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (900-1000)
Postup:
Zliatina sa rozvalcuje na tenky plech a ponori sa do lucavky kralovskej. Lucavka rozpusti zlato a sucastne male mnozstvo striebra. Ostatne rozpustene kovy sa usadia na spodku nadoby ako kal. Kal sa odfiltruje. Kvapalina sa redukuje kyselinou siricitou alebo siranom zeleznatym (zelena skalica). Tieto latky zrazia zlato (iba zlato), ktori sa usadi na dne v podobe hnedej zrazeniny. Zrazenina sa prefiltruje a premije v destilovanej vode, potom sa vysusi a roztavy.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (999-1000)
Postup:
Zlomky a piliny sa roztavia a odleju do formy alebo sa granuluju. Skuskaou na kameni sa urci rydzost. Potom sa prida urcite mnozstvo striebra. Tak, aby zliatina mala nizsiu ako 250/1000. zmes sa roztavy, odleje a valcuje na tenky plech. Plech sa ponori do kyseliny dusicnej, ktora sa privedie do varu. Kyselina dusicna rozpusti striebro a prisadove kovy nachadzajuce sa v zliatine. Na dne sa necha hneda usadenina. Hneda usadenina sa prefiltruje a este raz sa prevari v kys.dusicnej. tymto sa rozpustia aj nepatrne zvysky striebra a prisadoveho materialu. Hneda usadenina sa prefiltruje a premije destilovanou vodou, potom sa vysusi a roztavi.

Zyskavanie rydzeho zlata zo zliatin s rydzostou (1000-1000) elektrolyzou
Postup:
Zlomky sa roztavia a odleju sa na plech. Tenky plech sa zavesi na kladny pol (anodu). Na zaporny pol (katodu) sa zavesi drot z rydzeho zlata, alebo z nehrdavejucej ocele. Elektrody su ponorene do kupela, ktory obsahuje kovoe soli a tieto pomahaju zozpustat zlato. Pomocou jednosmernehoel.prudu zlato prechadz z anody na katodu. Necistoty zostavaju v roztoku alebo sa usadia na dne v podobe kalu. Takto zyskane zlato ma rydzost 1000/1000.