Tito a Tiso sa spolu vracajú z horskej túry.
V polovici zostupu Tiso skolabuje od smädu a prosí Tita: „Brat v Kristu, zľutuj sa, daj mi trochu vody!“
Tito potrasie fľašou, ale ta je prázdná: „Hadam sme mali lepšie plánovať, no pozeraj na to z kolektivnej stránky - máme teraz obaja rovnako!“
Tiso však pokľakne a začne sa modliť: „Pane, pomôž tomuto nevercovi pochopiť Tvoju moc!“
Zrazu z čistej oblohy udrie blesk niekoľko desiatok metrov od Tisa a zo skaly vytryskne krištáľovo čistý prameň. Tiso sa napije, osviežený vstane a povie: „Vidíš, synak? Kto sa spolieha na päťročnicu, zostane smädný, ale kto dôveruje Prozreteľnosti, ten bude napojený!“