LIBRIUM: Ja viem, ale zatiaľ ho nevlastním a vďakabohu ani nepotrebujem, takže si môžem smelo písať. :)

HONZAF: patologovia v tych "cintorinoch" pracuju...
VINKI: nie, to nie. ale pentobarbital je OPL, cize pozor.

VINKI: kdyz nemas tu (treba pribuznou) osobu ktera bude ochotna to ucinit .. :(

Hoci musím povedať, že som si vypočul ohromné množstvo rôznych emocionálnych alebo teologických argumentov. Len to vlastne nie sú odpovede. Ak niekomu jeho viera bráni spáchať samovraždu, zrejme eutanáziu ani nepodstúpi, ani sa na nej nebude podieľať. A to, že legalizácia eutanázie by urážala niečie city, je pomerne zanedbateľný faktor v porovnaní s utrpením človeka, ktorý o eutanáziu žiada.

VINKI: tak to kurzivou mi prijde .. vystizne. (pardon nedostava se mi slov. vyraz lidske mi tam sedi o neco mene jak vystizne .. a nic jineho me nenapada ..)
snad jen patologove takovyto hrbituvek nemaji ...

LIBRIUM: Hlavne to nie je "systémové riešenie". Do dnešného dňa mi vlastne nikto z odporcov eutanázie nedokázal dať vecnú odpoveď na [ VINKI @ Euthanasie ]

VINKI: o tom radsej vo verejnom fore nepis... ;)

LIBRIUM: Iste, ja by som sa k nemu dostal. Ale drvivá väčšina ľudí nie.

VINKI: taka mala osobna zasoba pentobarbitalu...

LIBRIUM: Tam, kde s nimi nie je možné komunikovať, riešenie skutočne nevidím. Nevidím však dôvod, prečo odmietať dôstojnú smrť ľuďom, ktorí majú úplne ochrnuté končatiny, ale dokážu hovoriť a prosia o ňu. A úplne mimo môjho chápania ostáva pokrytectvo spoločnosti, ktorá by mi po diagnostikovaní alzheimera znemožnila eutanáziu, kým som ešte pri zmysloch a dokážem o ňu požiadať, ale v podstate nemá problém s tým, ak sa nechám rozvláčiť vlakom po koľajniciach, vymaľujem si obývačku vlastným mozgom, alebo ho rozmaznem po asfalte po skoku zo strechy.

VINKI: to ano. u tych ludi s uplnym ochrnutim, "awake coma" apod. je to strasne a dost beznadejne...
na druhej strane je problem, ze v podstate pri sucasnych standardoch (alebo teda aspon ziaducich standardoch) mediciny a starostlivosti takito ludia mozu vegetovat 50 - 60 rokov. ale ked nie je mozna ani komunikacia s takym clovekom, ako zistis, ci chce alebo ma vobec sposobilost na to, sa rozhodnut chciet zomriet..?

LIBRIUM: Do istej miery súhlasím. Závisí to od toho, do akej miery to berie racionálne. Pokiaľ ti vadí práve tá odkázanosť na iných, na to že sa s tebou dejú rôzne veci, ktoré tebe samému prídu dosť nechutné, strata akéhokoľvek súkromia a strata vlády nad vlastným telom, tak ti je možno jednoducho príjemnejšia predstava kremačnej pece, ako ďalšieho pobytu na nemocničnom lôžku, aj keď už o tom nebudeš vedieť. Neviem. Rád by som s takým človekom hovoril, len aby som si to sám ujasnil. V konečnom dôsledku si nemyslím, že eutanázia je téma, ktorá by sa najviac dotýkala onkologických pacientov. Myslím, že keby ma to postihlo, dobojoval by som do konca. Keby to bolo celkom beznádejné, asi by som odmietol liečbu ako takú, ale nikam by som sa neponáhľal. Oveľa desivejšia je predstava úplného ochrnutia, alebo straty duševných schopností.

VINKI: ja si myslim, ze to je dost jedno, ked lekar podstatu tej terminalnej sedacie pacientovi vysvetli. pacient sa moze pred zacatim infuzie rozlucit (s kym a s cim chce) s vedomim, ze uz sa neprebudi. nejaky rozdiel? teda okrem toho, ze ho nikto neotravi liekmi?

LIBRIUM: Ak som tomu dobre porozumel, u tých pár výnimiek nejde o bolesť, ale o pocit bezmoci a odkázanosti na cudziu pomoc. Myslím, že je to viac o pocite, že stratili dôstojnosť, ako o bolesti.

VINKI: tu by to neslo...
a podla mna je to zbytocnost. ak pacient to cele (=umieranie) uz nechce zazit pri vedomi, zavedie sa terminalna sedacia a zomrie tak ci tak v narkoze.

LIBRIUM: Tuším to bude to, čomu páni doktori hovoria "analgetická pumpa". :)

LIBRIUM: To "nemá celkom ďaleko" znamená, že pracuje s onkologickými pacientmi. A reč je samozrejme práve o tej "skrytej" eutanázii. Je to vraj nesmierne zriedkavé, pretože o to prakticky nikto nežiada. Ale ak o to niekto žiada, drvivá väčšina lekárov to vraj urobí. Nikdy po tom nikto nepátra, nikto sa v tom nevŕta, každý o tom vie a každý to rešpektuje. Citujem: "Každý z nás má svoj vlastný cintorín, pozabíjame kopu ľudí z blbosti, alebo preto, že sme tiež ľudia a robíme chyby. A ani v tom sa nikto nevŕta. Prečo sa vŕtal v tom, keď zomrie pacient, ktorý zomrieť mal, len možno o niečo neskôr?" Škoda, že s tým nebol ochotný ísť na verejnosť.

VINKI: a okrem toho, eutanazia (ako usmrtenie) je u terminalnych pacientov fakt zbytocna. bolesti sa daju "vypnut" bez zbytocneho zakalenia vedomia u vyse 90% zomierajucich ludi a u zvysnych, aj takych, ktori to proste neznesu ani bezbolestne sa robi tzv. "terminalna sedacia" (napriklad midazolam + morfin+ tisercin v kontinualnej s.c. infuzii).

VINKI: ja poznam niekolko lekarov, ktori robia paliativnu starostlivost a ziaden z nich by si nedovolil otravit pacienta. ono je to s opioidmi tak, ze kym ma pacient bolesti, tak smrtelna davka je nedosiahnutelna. az po prekroceni davky, ktora bolesti odstrani celkom, je mozne pacienta predavkovat (bolest je nespecificky ale ucinny stimulus dychania).
cize je to mytos. alebo potom to mozno brat ako eutanaziu v povodnom zmysle ("dobra smrt", bez bolesti a utrpenia, ale nie otravou liekom).

LIBRIUM: Asi predsa len existuje nejaká dávka, ktorá je už smrteľná. Minimálne to tvrdil lekár, ktorý k tej paliatívnej starostlivosti až tak ďaleko nemá. Zaujímavé je aj to, že podľa neho o podobnú pomoc nepožiada takmer nikto. Je to podľa neho mimoriadne zriedkavé, teda aspoň u onkologických pacientov. Kým veľké množstvo zdravých ľudí tvrdí, že by to v prípade neliečiteľného nádorového ochorenia radšej skončili sami, kým by ešte mali veci pod kontrolou, chorí vraj v drvivej väčšine prípadov tvrdo bojujú až do konca.