LIBRIUM: Rozlišujme prosím medzi "smrteľne" a "nevyliečiteľne". Taký trupík po amputácii všetkých končatín môže byť mladý a zdravý ako buk. A je úplne jedno, ako sa budeš o neho skvele starať, nič to nemení na tom, že sa ocitne vo veľmi ponižujúcej situácii, ktorá mu môžu prísť neznesiteľnejšia ako akékoľvek bolesti.
Podľa mňa eutanázia, na rozdiel od všeobecne rozšírenej predstavy, nie je záujmom onkologických pacientov a umierajúcich. Akurát vždy keď niekto vysloví slovo eutanázia, okamžite sa naňho zosypú rôzni aktivisti a začnú hovoriť o hospicoch a paliatívnej starostlivosti.
Budem tak trochu drsnejšie osobný. Na to, či na rakovinu pankreasu zomriem o pol roka, dokonale utlmený opiátmi, alebo bude mať niekto právo ma usmrtiť hneď dnes, s prepáčením kašlem. Ale eventualita, že ostanem síce lucídny, ale totálne ochrnutý po mozgovej príhode alebo dopravnej nehode a budem nútený dožiť zvyšok života nehybne na lôžku, je desivá. A je mi s prepáčením jedno, či mi budú naozaj starostlivo utierať riť. To je riziko, pri ktorom už stojí za to zvážiť samovraždu ako prevenciu, lebo keď sa to už raz stane, nemáš nijakú možnosť voľby. Je to jedna z vecí, v ktorých mám sa za seba naozaj absolútne jasno. Jediná mozgová príhoda (v mojom prípade naozaj nie nepravdepodobná) a pokiaľ toho ešte budem schopný, tak to celkom určite skončím skôr, aby by prišla ďalšia a túto možnosť voľby mi vzala. Mimochodom, v takomto prípade mi nelegálnosť eutanázie vlastne skráti život a to možno aj o celé roky.