Klimatolog ze SHMU
Jozef Pecho
Na severnej pologuli (NH) sme v priebehu uplynulého mesiaca (apríl 2022) pokorili hranicu 420 ppm koncentrácie CO2 (čo je presne o 50 % viac ako hist. hodnota v holocéne; CO2_hist), pričom v priebehu najbližšieho mesiaca sa očakáva ešte mierny nárast (v rámci medziročného cyklu). Ako však ukazujú údaje ECMWF (CAMS a jeho predovedný modul), na NH sa nachádzajú na veľkej ploche koncentrácie CO2 výrazne vyššie ako uvedená hodnota (420 ppm).
V 6. IPCC správe boli predstavené nové série emisných scenárov, tzv. SSPs (modifikované RCPs) - ťažko posúdiť, ktorý z týchto scenárov reálna atm. koncentrácia CO2 momentálne "sleduje", no sklon trendu za posledných 20 rokov má podobnú smernicu ako scenáre SSP3-7.0 (výrazne pesimistickejší ako pôvodný RCP6.0) a SSP5-8.5 (do roku 2060 približne odpovedá pôvodnému RCP8.5) do roku 2050. Podľa týchto scenárov je veľmi pravdepodobné, že už krátko po roku 2050 dosiahneme hodnotu 560 ppm (2 × CO2_hist), ktorej by odpovedalo celkové oteplenie po dosiahnutí radiačného equilibria (stav, kedy globálna teplota bude v rovnováhe s celkovou atm. koncentráciou CO2) na úrovni 3,5 - 4,0 °C v porovnaní so stavom v 19. storočí.
Aby sme mali akú takú šancu, že max. oteplenie do roku 2100 nebude vyššie ako 1,5 °C (s možnosťou len krátkodobého "overshootu" cez 1,5 alebo 2,0 °C), ideálne by bolo, aby sa celková koncentrácia CO2 začala stabilizovať už v priebehu nasledujúcej dekády (2031-2040) --- to si však bude vyžadovať riadený pokles emisií uhlíka na aspoň polovicu súčasných hodnôt (5 GtC/yr) do konca tejto dekády a ďalší pokles o 95 % v porovnaní so súčastnosťou ešte pred rokom 2050. Akékoľvek iné scenáre, počítajúce s ďalším navyšovaním nielen emisií ale aj celkových koncentrácií uhlíka po roku 2030 sú pre nás veľmi riskantné a nebezpečné, tak z pohľadu stability globálneho uhlíkového cyklu ako aj klimatikého systému Zeme.
Zdroj CO2 dat:
https://gml.noaa.gov/ccgg/trends/Zdroj SSP dat:
https://gmd.copernicus.org/articles/13/3571/2020/