Jozef Pecho - El Niño 2026 sa vracia rýchlo a smeruje k...
https://www.facebook.com/share/p/1BamgqPc63/

El Niño 2026 sa vracia rýchlo a smeruje k výnimočnej sile. Čo to znamená pre svet a Európu?

Sotva sme stihli zabudnúť na výnimočne teplé roky 2023 a 2024, ktoré do veľkej miery formovala predchádzajúca teplá fáza ENSO, a tropický Pacifik už opäť smeruje k ďalšej teplotnej reorganizácii. Americká NOAA vyhlásila 11. júna 2026 stav El Niño Advisory a júlová diagnostická analýza potvrdzuje, že jav pokračuje a bude ďalej silnieť. Samotné júnové vyhlásenie pritom nie je nijako mimo normálu načasovania — El Niño sa podľa WMO typicky rozbieha práve medzi marcom a júnom a vrcholí medzi novembrom a februárom. Naopak, pozoruhodné sú dve iné veci: ako rýchlo sa vracia po predchádzajúcej epizóde a akú silu mu už teraz predpovedajú prognózy. A práve to nanovo otvára starú, stále nedoriešenú otázku, či otepľujúca sa planéta postupne mení rytmus tejto najvýznamnejšej prirodzenej fluktuácie klimatického systému.

Aké silné bude El Niño — čo hovorí oficiálna predpoveď

Začnime tým, čo dnes tvrdí operatívna prognóza. Júlový výhľad NOAA dáva 81 % pravdepodobnosť, že v sezóne október–december 2026 dosiahne El Niño kategóriu „veľmi silné" (very strong), a 97 % pravdepodobnosť, že jav pretrvá až do začiatku jari 2027. Už toto pomerne jednoduché konštatovanie zaraďuje udalosť medzi tie, ktoré treba určite sledovať.

NOAA dnes navyše monitoruje ENSO cez relatívny index Niño 3.4 (RONI), ktorý porovnáva teplotnú anomáliu v oblasti Niño 3.4 s priemernou anomáliou celého tropického Pacifiku. Nie je to presnejšia miera než starší index ONI — je však fyzikálne relevantnejšia pre dopady, pretože lepšie vystihuje kontrast, ktorý riadi tropickú konvekciu a cirkuláciu pasátov. Oficiálna tabuľka RONI ukazuje aj to, ako sa systém tento rok rýchlo preklopil do kladných hodnôt: po sebe idúce sezóny roku 2026 majú hodnoty −0,9, −0,7, −0,4, 0,0 a +0,5 °C (od DJF po AMJ), teda z mierne zápornej fázy cez neutrál k prahu El Niña.

Čo k tomu dodávajú experimentálne modely

Nad rámec oficiálneho výhľadu stoja experimentálne ansámblové predpovede, ktoré treba čítať opatrnejšie a vždy s uvedením metriky a neistoity. Júnová verzia modelu GFDL-SPEAR mala všetkých 30 členov ansámblu s maximom relatívneho indexu Niño 3.4 nad +2 °C; júlová verzia už hovorí o udalosti „porovnateľnej s najsilnejšími epizódami za posledné storočie" a model NMME uvádza aj trajektórie presahujúce +3 °C. Tieto čísla sú cenný doplnkový argument o smere a rozptyle ďalšieho vývoja

Prečo aj tak zostáva neistota

Na tomto mieste reba pripomenúť ešte tzv. jarnú bariéru predpovedateľnosti El Niña. WMO aj NOAA opakovane upozorňujú, že prognózy vydávané počas boreálnej jari sú menej spoľahlivé, pretože vtedy je väzba medzi oceánom a atmosférou najslabšia a systém najcitlivejší na náhodné podnety. Istota sa výrazne zlepšuje až v máji. Predpovedanú amplitúdu preto treba čítať ako len možný smer vývoja [ktorý má nezanedbateľný rozptyl], nie ako hotový fakt — a to platí aj pre mimoriadne silné scenáre.

Priame dopady v trópoch: keď sa preladí Walkerova cirkulácia

Motorom celého javu je oslabenie pasátov a utlmenie výstupu studenej hlbinnej vody pri pobreží Peru a Ekvádoru. Teplá povrchová voda a s ňou aj hlavné centrum konvekcie sa zo západnej časti Tichého oceánu presúvajú na východ, čím sa zmení mohutná zonálna Walkerova cirkulácia: nad západným Pacifikom, Indonéziou a severnou Austráliou sa potom viac presadzuje zostupné anticyklonálne prúdenie, ktoré neprináša takmer žiadne zrážky, vedie k suchu a zvýšenému riziku požiarov, zatiaľ čo nad zvyčajne suchým východným Pacifikom a západným pobrežím Južnej Ameriky sa rozbieha intenzívna konvekcia s prívalovými dažďami.

Cez tzv. atmosférický most sa tento presun premieta aj do vzdialenejších oblastí. El Niño často oslabuje indický aj západoafrický monzún a zvyšuje pravdepodobnosť podpriemerných zrážok nad severovýchodom Brazílie a južnou Afrikou; súčasne zvyčajne potláča atlantickú hurikánovú sezónu, pretože zosilnený vertikálny strih vetra nad tropickým Atlantikom rozbíja rodiace sa cyklóny. Sila a znamienko týchto dopadov však závisia od ročnej doby, regiónu, typu El Niña, a aj od stavu ostatných cirkulačných módov — ani najsilnejšie El Niño teda negarantuje „typický dopad" všade.

Z hľadiska globálnej klímy je azda najdôležitejšie, že silné El Niño funguje ako ventil, ktorým oceán uvoľňuje do atmosféry naakumulované teplo; roky s vrcholiacim El Niñom preto bývajú spravidla globálne najteplejšie. Ak k prirodzenému impulzu pripočítame pokračujúce antropogénne otepľovanie, rok 2027 sa veľmi pravdepodobne ocitne v pozícii najteplehšieho roku.

Dialóg s ostatnými módmi premenlivosti: ENSO nikdy nehrá sólo

El Niño nie je izolovaný oceánsko-atmosférický jav, ale dominantný hráč v sieti navzájom previazaných oscilačných módov (prevažne atmosféry). Na západe s ním komunikuje dipól Indického oceánu (IOD), ktorého kladná fáza sa v minulosti opakovane vyskytovala súčasne so silným El Niñom (napríklad v rokoch 1997, 2019 a 2023) a austrálske i juhoázijské sucho zvyčajne prehlbovala — takže konečná bilancia nezávisí len od sily El Niña, ale aj od toho, či sa cirkulácie atmosféry v Indickom oceáne „pripojí".

Na časovo dlhšej škále a v pozadí pôsobí ďalší veľký oscilačný mód: Pacifická dekádna oscilácia (PDO/IPO), ktorá rozhoduje, či daný typ El Niña sa vyvinie do prostredia podporujúceho jeho telekonekcie, alebo naopak; podobne aj Atlantik cez svoju multidekádnu variabilitu (AMO) a stav severoatlantického dýzového prúdenia spoluurčuje smer atmosférickej odozvy z trópov. V kratších mierkach vstupuje do hry Madden–Juliánova oscilácia, a napokon aj stratosférické prepojenie s Arktídou: silné El Niño prehlbuje Aleutskú níž, zosilňuje vlnovú aktivitu jet-streamu (zväčšuje Rossbyho vlny), oslabuje polárny vír a zvyšuje pravdepodobnosť náhlych stratosférických oteplení, ktoré sa v priebehu niekoľkých týždňov premietajú do zápornej fázy Severoatlantickej (NAO) a Arktickej oscilácie (AO). Práve táto previazanosť je dôvodom, prečo tie isté hodnoty indexu Niño 3.4 vedú v rôznych rokoch k odlišným následkom. A presne tak, celé je to ešte zložitejšie než popisujem.

A ako sa to celé prejaví v Európe?

Tu treba odpovedať s veľkou opatrnosťou: vplyv El Niña na Európu je reálny, ale súčasne aj pomerne slabý, sezónne premenlivý a časovo nestacionárny, takže na rozdiel od tropického Pacifiku sa európsky signál ľahko stráca vo vlastnej vnútornej premenlivosti atmosféry. Neexistuje jednoduché pravidlo „El Niño rovná sa teplá alebo chladná zima v Európe".

To, čo veda hovorí s primeranou istotou, sa dá zhrnúť takto. Najzreteľnejší signál sa objavuje v druhej polovici zime a pôsobí nepriamo — miernym posunom NAO do zápornej fázy, čo býva spojené s chladnejšími a suchšími podmienkami nad severnou a severovýchodnou Európou a s daždivejším počasím v Stredomorí. Časovanie v rámci zimy je pritom kľúčové: začiatok zimy (december) často nesie iný, niekedy až opačný signál než mesiace január–február, s pomerne náhlym obratom okolo začiatku januára — a práve táto vnútrosezónna zmena znamienka vysvetľuje, prečo si staršie štúdie navzájom zdanlivo protirečili.

Osobitne treba zdôrazniť, že silné až extrémne El Niño nie je len zväčšenou verziou toho mierneho. „Super" epizódy (v úvodzovkách, keďže nejde o oficiálnu kategóriu) rokov 1982/83, 1997/98 a 2015/16 vykazujú výrazné a rýchle zimné zvraty fázy NAO a arktickej oscilácie a januárové ochladenie nad severnou Európou; niektoré rekonštrukcie dokonca spájajú extrémne El Niño so suchom naprieč západnou a strednou Európou.

V ostatných ročných obdobiach je vplyv El Niña na európske počasie ešte slabší než v zime. Na jar, v lete a na jeseň sa spravidla nedá spoľahlivo odlíšiť od prirodzenej premenlivosti atmosféry, a preto má pre sezónnu predpoveď v Európe len malú praktickú hodnotu.

A tu je kľúčový bod pre Slovensko a strednú Európu: ležíme v prechodovej zóne tejto odozvy, teda práve tam, kde je signál najslabší a najmenej istý. Pre náš región je preto oveľa užitočnejšie sledovať „sprostredkovateľov" signálu El Niña — teda stav NAO, kondíciu polárneho víru, polohu a silu severoatlantického dýzového prúdenia a pomalé pacifické i atlantické dekádne módy — než očakávať zreteľný „odtlačok El Niña". Napokon, ani samotná väzba nie je v čase konštantná: v posledných desaťročiach sa zimná ENSO-európska telekonekcia oslabila (Ivašić et al., 2021), zatiaľ čo modelové projekcie naznačujú, že pokračujúcim otepľovaním by sa mohla zvýrazniť (Beverley et al., 2024).

Mení globálne otepľovanie samotný rytmus ENSO?

Táto otázka je legitímna, ale treba ju nechať otvorenú. Odborná diskusia síce hovorí o zmenách ENSO v podmienkach teplejšej klímy — najmä o možnom zosilnení premenlivosti zrážok a o zmenách telekonekcií — no WMO v roku 2026 konštatuje, že niet dôkazu, že by klimatická zmena už preukázateľne zvyšovala frekvenciu alebo intenzitu El Niña ako takého. Podstatne silnejší je dôkaz o niečom inom: otepľovanie zosilňuje dopady El Niña, pretože teplejšia atmosféra a oceán nesú viac energie a vlhkosti. Inými slovami — otázku si môžeme položiť, ale odpoveď dnes znie „zatiaľ nevieme", pričom váha dôkazov sa prikláňa k zosilňovaniu dôsledkov, nie k premene samotného javu.

Niečo namiesto záveru

El Niño 2026 si rozhodne zaslúži pozornosť: vracia sa nezvyčajne rýchlo po predchádzajúcej epizóde, oficiálna prognóza mu s vysokou pravdepodobnosťou pripisuje kategóriu „veľmi silné" v závere roka a jeho priame dôsledky v tropických oblastiach planéty spolu s globálnym teplotným impulzom budú takmer isto výrazné (možno až extrémne). Zároveň platí, že čím ďalej od trópov sa nachádzame, tým je vplyv El Niña menej zreteľný — a pre stredoeurópsku zimu z neho nemožno vyvodzovať istotu, iba málo významný posun pravdepodobnosti ukrytý za reťazou sprostredkujúcich mechanizmov. Sledujme teda, ako sa táto neobvykle rýchla a silná epizóda tento rok vyvinie: nielen pre to, čo prinesie v najbližších mesiacoch, ale aj preto, že každý takýto prípad je ďalším dielikom v skladačke otázky, či a ako otepľovanie mení jeden zo základných rytmov našej planéty.
---------
Zdroje: primárne a operatívne — NOAA/CPC (ENSO Diagnostic Discussion, RONI, oficiálne pravdepodobnosti sily) a WMO (2026); sekundárny kontext — Benestad (RealClimate, 2026), Tolasz (ČHMÚ, 2026). Vedecká literatúra — King, Yu & Sillmann (2020, Tellus A); Brönnimann (2007, Rev. Geophys.); Geng et al. (2017, Sci. Rep.; 2023, npj CAS); Domeisen et al. (2019, Rev. Geophys.); Ivašić et al. (2021, Clim. Dyn.); Beverley et al. (2024, GRL); „Changing ENSO in a warming climate" (Nat. Rev. Earth Environ., 2021).

Andy Burnham must act fast on the climate – or risk getting stuck in a ‘derailment’ doom loop | Laurie Laybourn | The Guardian
https://www.theguardian.com/commentisfree/2026/jul/14/andy-burnham-climate-floods-fires-political-capital

Roger Hallam - NO NO NO Strategic - No! This moment calls...
https://www.facebook.com/share/1PMCPREPUh/

Strategic - No! This moment calls for prophecy - the insistance on being human in the face of the betrayal of all humanity.

Climate - No! Focus on the criminal not the crime - the murderous elites.

Risk - No! Stop pretending things could happen - mass death is now certain.

The climate industry has catastrophically failed for decades because it cannot get out of its amoral repressed technocratic box.

What we need is screaming and shouting

cool

‘Children were calling for their mummies’: UK pupils struggle in 40C-plus classrooms | Schools | The Guardian
https://www.theguardian.com/education/2026/jul/11/uk-pupils-struggle-extreme-heat-schools-classrooms

Government climate advisers say air conditioning should be installed in all schools within 25 years

Another ‘Super El Niño’ is brewing. Scientists are looking at a controversial solution to squash them
https://edition.cnn.com/2026/07/08/climate/super-el-ninos-extreme-weather-geoengineering-cloud-brightening

climate protection

Unions in Europe press for new worker protections to counter heat stress | Extreme heat | The Guardian
https://www.theguardian.com/environment/2026/jul/08/unions-europe-worker-protections-heat-stress-climate-crisis

XCHAOS: Ta popularizace lze dělat i dobře- jako je třebas tenhle časosběr.
Climate Spiral: 1880-2022 (Degrees Celsius)
https://www.youtube.com/shorts/LFGbWGMsuVY

Ale nenapsat kolik dní (byly to dva dny nad 40°C oproti jednomu? Tak by mi to vycházelo podle grafu...) a vynechat posledních sedm let. Minulý týden u nás taky čtvrt hodiny tak pršelo, že se vsadím, že posledních tři tisíce let takhle hodně patnáct minut v kuse nepršelo, když nepočítám posledních 130 let.

The Planetary Domino Effect - Global Climate Teleconnections & Feedback Cascades
https://drtomharris.substack.com/p/the-planetary-domino-effect-global

“Historically, these two phenomena were treated as isolated anomalies. The cold blob is linked to the Atlantic Meridional Overturning Circulation (AMOC) slowing down as less warm water is transported there and melting ice freshens the North Atlantic. The monsoon disruption is tied to shifts in the jet stream, driven by Arctic amplification narrowing the temperature gradient between the tropics and the pole.

However, a groundbreaking study has revealed that these two phenomena are not just parallel symptoms of climate change—the monsoon shift is a direct result of the Atlantic cold blob.1 Linked by a massive atmospheric teleconnection, a wind reconfiguration known as a barotropic governor mechanism strengthens the jet stream’s core while weakening adjacent regions, ultimately redistributing India’s rainfall. As we discover more about the planet’s inner workings, it is becoming clear that our shift from environmental normality is highly interconnected. These networks can provide temporary stability through dampening feedbacks, but they also possess the terrifying capacity to trigger domino-like cascading effects, leading to non-linear accelerations of global impacts.”

Why nighttime heat can be so dangerous – and why it’s getting worse
https://edition.cnn.com/2023/06/30/weather/nighttime-heat-danger-climate-change-xpn-scn

adapt, die later

Not just for rich people: the progressive case for air conditioning | Phineas Harper | The Guardian
https://www.theguardian.com/commentisfree/2026/jun/29/progressive-case-for-air-conditioning-climate-adaptation

aww, cute statement

Europe heatwave shows need to reject climate denial ‘lies’, says EU green chief | Climate crisis | The Guardian
https://www.theguardian.com/environment/2026/jun/29/europe-heatwave-shows-need-to-reject-climate-denial-lies-says-eu-green-chief

Caution urged over public space use as London pavements hit 57C
https://www.bbc.com/news/articles/cz9l1n4kn34o

Greenpeace UK's head of climate, Mel Evans, said: "This isn't just weather – it's a public health emergency driven by fossil fuel giants and their planet-heating emissions.

"These abnormal temperatures are stretching homes, schools, transport and our own health to breaking point."

Evans said adapting public spaces was not enough though and said political leaders "must also stop fossil fuel companies from turning up the heat on our planet – and make them pay their fair share to fix the problem they've caused."

TADEAS: France leading climate challenge by example :)

Pry zakazaly sportovni eventy a piti alkoholu, novy baseline pro pristi leta

Europeans should learn to love the air-conditioner
https://www.economist.com/europe/2026/06/18/europeans-should-learn-to-love-the-air-conditioner

❝ Americans and Europeans differ loudly on many issues, from health-care policy to gun-carrying etiquette. But a quieter division appears every summer when they visit each other’s continents. Europeans touring America complain that shops and restaurants are so frigidly air-conditioned as to require a jacket; step outside again and your glasses fog over. Yanks holidaying in Europe expect cool comfort, and grow surly on finding that many old-world buildings require them to sweat and bear it.

The divide is rooted in both climate and culture. Long before General Electric began cooling using circulating chemicals, southern Europe was built to handle heat. In traditional houses, white paint and shaded courtyards keep things cool. Windows are thrown open and rooms aired in the mornings. Shutters keep out the midday sun, and siestas allow one to skip the hours when it is too hot to do much anyway. Europe’s southerners think coddled Americans don’t know how to cope with heat naturally. Northern Europe, meanwhile, is mostly spared the problem: June days can be cold enough for a Scandinavian knitted sweater. Flinty northern Protestants regard buying an air-conditioner for the year’s few scorchers as an expensive environmental sin.

These days, climate change is putting such attitudes to the test. Europe is expecting a broiling summer, in part thanks to the El Niño weather event. As it is, heat contributes to around 175,000 deaths a year on the continent, the UN reckons. Yet Europeans who think first-world lifestyles are largely to blame for global warming may feel pangs of carbon guilt about equipping their houses with air-conditioning, or using it if they have it. They needn’t. The impressive build-out of renewable energy in Europe’s hottest places means that judiciously dialling down the temperature will not do much to melt the glaciers.

Take Spain, where solar capacity has grown nearly tenfold in the past decade. Readers sweating it out in Seville can head to app.electricitymaps.com to reassure themselves: on June 10th a kilowatt-hour of Spanish electricity produced just 86 grams of CO2 equivalent. In the American state of Georgia the figure was 442. On a sunny summer day at noon, only about 10% of Spain’s electricity comes from fossil fuels; around half comes from solar. Portugal does just as well, and France better still, thanks to its dozens of nuclear reactors. Italy is a laggard, getting 30-40%of its electricity from gas. But its 224g of CO2 per kilowatt-hour is positively verdant next to much of America.

Not all of Europe can congratulate itself. Poland remains heavily reliant on coal, making its electricity mix about as bad as America’s. Germany’s rash decision in 2011 to eliminate nuclear power left it dependent on coal and gas, producing three times as much CO2 per watt-hour as Spain. Britain, depending on the weather, falls between Italy and Iberia. There are also unexpected bright spots like Albania, which sometimes gets 100% of its electricity from hydroelectric dams. Latvia is the greenest of the Baltics, thanks to more solar power than you might expect.

Climate morality aside, many on the old continent fret about how to pay for cranking up the aircon dial. Americans are roughly a third richer than Europeans, and to add insult to injury their household electricity costs about half as much. Even middle-class Europeans worry about a sudden bump in energy prices owing to an unexpected geopolitical crisis—say, a war in Iran.

Yet European homes are smaller than American ones, and use about a third as much electricity on average. Moreover, the solar boom means that power is not just greener but cheaper on hot, sunny afternoons. Setting the dishwasher to run overnight (prices are generally highest around 9pm) can free up room in one’s budget to cool off the home before going to bed. Smart meters make this sort of demand-shifting easier. And astute governments offer funding to make old houses energy-efficient, which can pay for itself (provided they do not make the mistake of Italy’s “Superbonus” programme: failing to check that the renovations take place).

The war in Iran has driven up fossil-fuel prices, but in parts of Europe (notably France and Spain) electricity bills have risen much less. That reflects smart policies. After the war in Ukraine many Europeans not only throttled their use of Russian gas, but reduced reliance on it in general. The countries that decarbonised fastest have reaped the greatest benefits. Voters might consider taking the revolutionary step of rewarding politicians who made good decisions. They are probably best equipped to bring Europe the vast expansion of power capacity it needs for the future.

A chilling realisation

To be sure, Europe faces an energy crunch. It must electrify industries to compete with China and expand its data centres, dwarfed by America’s, lest the artificial-intelligence revolution render it a vassal. That means better-connected electricity markets; France should let its reactors compete with Spanish solar farms. It means accelerating the build-up of battery storage, upgrading grids, and adding vastly more renewable energy. In this equation a bit more domestic air-conditioning is little more than a rounding error.

For green politicians buffeted in recent years by falling support, a call to chill out in front of the AC may sound like surrender. That, however, is a script that ought to be flipped. It is precisely because climate-conscious governments have prodded Europe to quit fossil fuels that the continent’s electricity is becoming less harmful to the planet—and less expensive. As the world warms, Europe is heating up faster than any other region. Europeans poor and rich will be using more air conditioning, both to make lives more pleasant and in extreme cases to save them. Those who prefer to tough out the summer are free to do so. But the goal should be to make cheap, clean air-conditioning available to everyone. ❞