Zľava doprava: William Kristol, Richard Perle, Ari Fleischer, Ariel Sharon, Paul Wolfowitz, Elliott Abrams, Douglas Feith
Keď som prvý krát čítal úvahu o tom, že ropa, ako príčina vojny v Iraku je pohodlne podsunutá mediálna nahrážka za účelom skryť skutočné ciele a príčiny vojny, nechcelo sa mi tomu veriť. Určitý skepticizmus pretrvával aj po prvých kusých a na Slovensku veľmi ojedinelých správach o hnutí, či spolku, ako ho niektorí nazývajú, ktoré stojí v pozadí týchto snáh a ktoré poskytlo myšlienkovú a ideologickú základňu na ospravedlnenie vojny v Iraku.
Tento spolok ("cabal" - ako ho nazval okrem iných časopis Scotsman citujúc Toma Dallyella) je verejnosti možno viac známy pod názvom neokonzervatívci alebo dravci či jastrabi z Washingtonu.
Zmena smerovania Bushovej zahraničnej politiky prekvapila mnohých analytikov, ktorí si dobre pomätajú na jeho predvolebné vystúpenia a debaty s jeho rivalom A. Gorom, v ktorých ako jednu z priorít uvádzal minimalizovanie používania amerického vojska v zahraničí. Práve túto zmenu pripisujú mnohí jednak neslávnemu 11. septembru a hlavne tzv. neokonzervatívcom, ktorí túto udalosť využili na presadenie agresívnej zahraničnej politiky Spojených štátov na Strednom východe.
Ropa bola a je len vedľajším a pre Ameriku samozrejme pozitívnym produktom vojny v Iraku, nie však jej cieľom. Ciele sú oveľa ambicióznejšie a ďalekosiahlejšie. Izraelský denník Haaretz nám ich čiastočne vysvetľuje nasledovne:
IMPÉRIUM? Na mape sú krajiny Stredného východu,
v ktorých majú Spojené štáty vojenské oddiely. Všimnite
si pozíciu Sýrie a Iránu.
"Vojnu v Iraku vymyslelo 25 neokonzervatívnych intelektuálov... ktorí tlačia prezidenta Busha k zmene smerovania dejín. Dvaja z nich, žurnalista William Kristol a Charles Krauthammer tvrdia, že je to možné. (Zoznam tvoria okrem iných Richard Perle, Paul Wolfowitz, Douglas Feith, William Kristol, Elliot Abrams, Michael Ledeen...) Sú to ľudia, ktorí sa poznajú, podporujú a sú presvedčení, že politické myšlienky sú hlavnou hnacou silou dejín... Nejde už o akademické debaty, tvrdí väčšina z nich, sme zodpovední za to, čo sa deje. Tieto myšlienky, ktoré sú tvrdo pretláčané ovplyvňujú životy miliónov ľudí... Účelom vojny je vytvoriť nový svetový poriadok, nový Stredný východ... Amerika dosiahla bod, kedy nemá inú možnosť, musí na seba vziať zodpovednosť prebudovania arabského sveta. Iracká vojna je teda začiatkom obrovského historického experimentu, ktorého účelom je urobiť v arabskom svete to, čo v Nemecku a Japonsku po svetovej vojne. Je to ambiciózny experiment, priznáva Krauthammer, možno dokonca utopický, ale nie nerealistický...(Haaretz, 5. apríla)
Mnohí Američania sa právom pýtajú prečo sú tak nenávidení, sú zhrození a začínajú sa diviť, ako sa k takémuto stavu vecí dopracovali. Magazín Washington Monthly z toho istého mesiaca čiastočne odpovedá:
"Dravci Bushovej vlády smerujú americkú zahraničnú politiku, toto nie je scenár nočnej mory, všetko ide podľa plánu. Podľa nich invázia do Iraku nebola o zvrhnutí Sadáma Husseina. Nebola ani o zbraniach hromadného ničenia, aj keď ich eliminovanie poslúžilo ich cieľom. Pozerajú sa na inváziu ako na prvý ťah väčšieho úsilia zmeniť mocenskú štruktúru na celom Strednom východe. Už pred vojnou to prezident vyjadril otvorene. Draví neokonzervatívci v jeho vláde to dali jasne najavo. John Bolton z Bushovej vlády povedal izraelským predstaviteľom, že po dobytí Iraku sa budú Spojené štáty "zaoberať" Iránom, Sýriou a Severnou Kóreou... Každá kríza zapletie americké jednotky ďalej do regiónu a každý protiťah bude mať za následok problémy, ktorých odstránenie bude možné len vďaka americkej prítomnosti v regióne, až kým Spojené štáty nebudú vládnuť nad celým regiónom. V celej koncepcii existuje obrovské množstvo lží - jastrabi klamú americkú verejnosť a v niektorých prípadoch možno aj sami seba. Pchopiteľný je fakt, že by táto akcia by mohla zdemokratizovať celý Stredný východ. Takáto široká a odvážna stratégia môže však priniesť tiež chaos a prelievanie krvi v masívnom meradle... Skutočne - doterajšie akcie jastrabov nevedú k dôvere. Pred inváziou napríklad predpovedali, že ak Spojené štáty oznámia svoj plán napadnúť Sadáma, urobia tak bez ohľadu na OSN a väčšina spojencov, dychtivá byť na našej strane nás v tom podporí. Neurobil tak takmer nikto. Napriek tak ohromnému prepočítaniu sa, jastrabi svoju agendu pretlačili. Ako akákoľvek iná skupina washingtonských revolucionárov hnaná svojou víziou, neokonzervatívci sa rozhodli, že kritika nie je dôvodom zamyslenia sa, ale utvrdením, že konajú správne. Ich sebadôvera pochádza tiež zo zaujímavého faktu, že ak sa niečo na ich pláne pokazí, tiež to poslúži ich záujmom. Otvorená konfrontácia Spojených štátov s Islamom je podľa nich nevyhnutná, tak prečo tak neurobiť teraz, podľa našich pravidiel, ako neskôr podľa ich... To presne jastrabi začínajú na základe teórie, že čím sa veci stanú horšími, tým viac sa ich prístup stane akceptovanejším. Odkedy sa neokonzervatívci usadili na verejnej scéne, ich hnutie je zmesou morálneho idealizmu, vojenského presvedčenia a podvádzania..."
Svetové denníky a analýzy ich nazývajú trockisti 30 - tych rokov, ktorých myšlienkovú základňu tvoria vraj práce práve jedného z nich - Michaela Ledeena. Vo jeho Machiaveli o modernom vodcovstve: prečo sú Machiaveliho železné pravidlá dnes rovnako aktuálne a dôležité ako pred piatimi storočiami. (Machiavelli on Modern Leadership: Why Machievelli´s Iron Rules Are as Timely and Important Today as Five Centuries Ago) tvrdí, že "tvorivá deštrukcia je našim druhým menom. Robíme to automaticky...je čas na opätovné exportovanie demokratickej revolúcie". "Ledeen sa stal hnacou filozofickou silou za neokonzervatívnym hnutím a vojenskými akciami..." tvrdí magazín Pacific News Service a ďalej ho cituje: "Proces, ktorým by toto malo byť dosiahnuté je násilný, je to totálna vojna. Totálna vojna nielenže zničí nepriateľské vojenské sily, ale spôsobí v nepriateľskej spoločnosti to, aby bola ochotná akceptovať zmenu kultúrnych trendov. Záchrana životov civilistov nemôže byť v tejto vojne priorita...Účel totálnej vojny je permanentné vnútenie svojej vôle iným národom." Philadelphia Inquirer (4. mája) ho ďalej cituje: "Američania veria, že mier je normálny, ale to nie je pravda. Život taký nie je. Mier je abnormálny..." a magazín dodáva:
"Tak sa väčšina jastrabích intelektuálov - známejších pod menom neokonzervatívci - dnes správa... Irak je len začiatok, poznamenáva Kristol: "Prezident Bush je veci oddaný až do konca. Logika udalostí vraví, že nemôžte zastať na polceste. Nemôžete oslobodiť Irak, potom prestať." Nekonozervatívci sa nestarajú o domácu politiku, myslia globálne. Neveria v mierové spolužitie s nepriateľskými, nedemokratickými štátmi, skôr chcú neľútostnú, idealistickú, asertívnu Ameriku, ktorá vyvolá pro-demokratické revolúcie na celom svete, ak to bude nevyhnutné i s namierenou zbraňou..."
Naša tlač si všimla túto skupinu len okrajovo v súvislosti so škandálom, ktorý v našich médiách takmer vôbec neodznel, ohľadne falšovania materiálov tajných služieb na ospravedlnenie vojny v Iraku:
Pravda (7. mája) pod titulkom " Times: Pentagón pri hľadaní zakázaných zbraní manipuluje s tajnými službami" okrem iného uvádza: "Viacerí súčasní i bývalí agenti CIA tvrdia, že zopár konzervatívnych ideológov v Pentagóne je natoľko odhodlaných potvrdiť existenciu zakázaných irackých zbraní a spojenie režimu s teroristickou sieťou al-Káida, že manipulujú aj s tajnými službami."
ABC News uviedlo:
"Americký kongresman vo Virgínii Jay Rockefeller má obavy z možnej kampane za účelom klamania verejnosti ohľadne irackých zbraní. Vyšetrovanie by malo priniesť viac svetla do obáv "že vláda bola zapletená do vytvárania dokumentov, ktoré by vybudovali podporu pre jej politiku", napísal Rockefeller riadteľovi FBI Robertovi Muellerovi. Colin Powell poprel, žeby sa americká vláda zúčastnila na vytváraní akýchkoľvek falošných dokumentov. "Prišli z iných zdrojov", povedal Powell Vládnemu výboru vo štvrtok. "Boli sme si vedomí týchto dôkazov, ktoré boli v dobrej viere poskytnuté zbrojným inšpektorom." Tieto dokumenty naznačujú, že Irak sa pokúšal kúpiť uránium z Nigérie, africkej krajiny, ktorá je tretím najväčším producentom uránia na svete. Dokumenty boli poskytnuté americkým predstaviteľom treťou, nešpecifikovanou krajinou. Americkí vládny predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity tvrdí, že spočiatku nebolo jasné, kto tieto dokumenty vytvoril. V decembri ministerstvo USA použilo tieto dokumenty na podporu svojho tvrdenia, že Irak klame o svojom zbrojnom programe.
7. marca Mohammed ElBaradei, riaditeľ Medzinárodného inštitútu pre výskum atómovej energie povedal Bezpečnostnému výboru OSN že dokumenty sú sfalšované. Rocfefeller sa vyslovil, že americké obavy z nukleárneho výskumu Iraku nestáli len na daných dokumentoch, ale "existuje možnosť, že falšovanie týchto dokumentov je súčasťou väčšej kampane namierenej na manipuláciu verejnej mienky a zahraničnej politiky voči Iraku." Republikán David Obey z Wisconsinu, spomenul správu z Washington Post, ktorá tvrdí, že zahraničná vláda mohla viesť zavádzajúcu kampaň za účelom získania podpory pre vojenskú akciu proti Iraku. Keď sa Obey spýtal Powella či by mohol povedať o akú krajinu ide, Powel odpovedal."S určitosťou to povedať neviem."
Tieto a množstvo iných článkov, analýz a dokumentov vo svetovej tlači potvrdzuje fakt, že ropa ako príčina vojny sa uvádzala na základe známeho "K malým chybám sa priznávame preto, aby sme zakryly tie veľké". Tou veľkou chybou je v danom prípade projekt, ktorý ide ďaleko za rámec irackej ropy. Prvé kusé správy o Iráne nás presviedčajú o tom, že to tak je. Michael Ledeen založil v Iráne skupinu pod názvom CDI - Center for Democracy in Iran, ktorá sa sústreďuje na zmenu režimu v Iráne.
Rétorika sa veľmi podobá tej z Iraku - obvinenia z výroby zbraní hromadného ničenia, ktoré sú tak ako predtým, aj teraz bez dôkazov, obvinenia z pomoci terorizmu, nedostatku demokracie, ktorú si samozrejme definujú žalobci... Tak ako s Irakom, tak i teraz ma napadá niekoľko otázok: kto bude ďalší a hlavne existuje niekto na svete, kto dokáže túto svojvôľu zastaviť, alebo je zvyšok sveta opäť postavený do úlohy nečinného diváka? Podobná situácia je v Británii, kde ako tvrdí magazín Statesman (12. mája) "...nový typ militantných Blairistov verí, že je predvojom novej progresívnej zahraničnej politiky... a Tony Blair je jediný politik, ktorý stojí za ovplyvňovanie".
Čaká nás druhé dejstvo a ďalší mŕtvi, ponížený a zbedačený národ v mene ideológie víťaza?
( odkazy na citované správy je možné nájsť v rubrike "Tlač" servera www.prop.sk )
http://www.prop.sk/neokons.htm