Dan Millman
Cesta pokojamilovného bojovníka
z
http://studnica.szm.sk/Default.html
„My všetci sme predsa blázni,“ dobromyseľne skonštatoval. „Niektorí to pochopili, mnohí však o tom nevedia. Zdá sa mi, že ty patríš k tej druhej skupine. Ach áno, prines mi skrutkovač.“
--------------------------------------------------------------------------------
„Celý svet,“ povedal, pričom pohybom ruky naznačil široký horizont, „je škola, Dan. Život je jediný skutočný učiteľ a ponúka nám množstvo skúseností! A pokiaľ by múdrosť a ľudské šťastie záviseli od skúsenosti, každý starý človek by musel byť osvieteným majstrom, múdrym a šťastným.
Ale učenia, vytvorené skúsenosťou, sú väčšinou ukryté. Môžem ti pomôcť vidieť svet jasnejšie a skutočne ho precítiť. Čistota a priezračnosť – to je to, čo naliehavo potrebuješ. Tvoj cit ti napovedá, že konáš správne. Ale tvoj rozum sa stavia do opozície. Bezpochyby, skúsil si veľa, ale málo si sa z toho poučil.“
--------------------------------------------------------------------------------
„Tak ako mnohí iní ľudia, Dan, aj ty si sa naučil získavať informácie z druhej ruky – z novín, kníh a od odborníkov.“ Zasunul ventil. „Tak ako toto auto – otvoríš si jednoducho vlastnú nádrž a necháš do svojho vnútra natankovať informácie. Často sú informácie Super, veľakrát sú ale len Normál. Kupuješ si vedomosti za bežnú dennú cenu, úplne tak, ako tento benzín.“
„Ďakujem, áno! Pripomínaš mi, že nemám vyrovnané študentské poplatky a pozajtra vyprší termín.“
Socrates súhlasne prikývol a bezmyšlienkovite nechal prúdiť benzín. Nádrž sa naplnila, ale Socrates tankoval ďalej, až kým benzín nešpliechal z otvoru a na chodníku sa vytvorila mláka.
„Socrates! Nádrž je plná! Dávaj predsa pozor!“
Nevšímal si ma a tankoval ďalej. „Vidíš, Dan, tak, ako nádrž, aj ty pretekáš iba informáciami a predsudkami. Nič viac, len nepotrebné poznatky. Veríš všetkým možným dokázateľným faktom - ale vedome nerobíš nič. Predtým, než sa môžeš niečo naučiť, musíš svoju nádrž vyprázdniť.“ Žmurkol na mňa a cvaknutím prerušil tok benzínu. „Ach, ozaj, dokážeš zastaviť povodeň?“ A ja som mal neurčitý pocit, že nehovorí len o benzíne.
--------------------------------------------------------------------------------
„Kde si?“
„Ako to myslíš? Kde by som mal byť?“
„Kde si?“ zopakoval ticho a dôrazne.
„Som tu.“
„Kde je to tu?“
„V tejto kancelárii, v tejto benzínke!“ Postupne som mal tejto hry plné zuby!
„Kde stojí benzínka?“
„V Berkeley.“
„Kde je Berkeley?“
„V Kalifornii.“
„Kde je Kalifornia?“
„V Spojených štátoch amerických.“
„Kde sú spojené štáty americké?“
„Na zemskom povrchu. Je to kontinent na západnej pologuli. Socrates, ja...“
„Kde sú kontinenty?“
Netrpezlivo som vzdychol. „Na Zemi. Ešte si neskončil?“
„Kde je Zem?“
„V Slnečnej sústave, tretia najbližšia planéta Slnka. Slnko je malá hviezda v galaxii menom Mliečna dráha. Spokojný?“
„Kde sa nachádza Mliečna dráha?“
Oh, prestaň, človeče! Zastonal som a prevrátil očami. „V Univerze.“
„A kde,“ uškrnul sa Socrates, „je Univerzum?“
„Hm, Univerzum je ...“ Premýšľal som. „Existuje množstvo teórií ako vzniklo.“
„Nepýtal som sa ťa ako vzniklo, ale na to, kde je?“
„Ja ... ja neviem. Odkiaľ by som to mal vedieť?“
„Áno, to je rozhodujúci moment. Nemôžeš to vedieť a ani to nikdy vedieť nebudeš. Dozvedieť sa to je totiž nemožné. Teda nevieš, kde sa nachádza Univerzum a z toho vyplýva, že vlastne ani nevieš, kde sa nachádzaš ty. Skutočnosťou je, že ty vôbec nemôžeš vedieť, kde sa niečo čo i len trochu nachádza. Nemôžeš vedieť ani to, ako niečo vzniklo a ako to ďalej existuje. Všetko je neprebádaná hádanka.“
Socrates sa na chvíľu zamyslel. „Moja nevedomosť pramení z tohto poznania – tvoje poznatky vyplývajú z nevedomosti. Ja som žartujúci blázon – ty si vážny osol!“
--------------------------------------------------------------------------------
Socrates vytiahol zo zásuvky stola rozčítaný lexikón a vysoko ho zdvihol nad hlavu. „Tu máš, poiznávaj skutočnosti a využívaj vedomosti, ktoré si získal. Ale dokonale rozlišuj hranice poznania. Pretože poznatok sám o sebe nestačí, pokiaľ pri ňom chýba srdce! So samými vedomosťami svoju dušu nenasýtiš, nemôžeš zostať pri živote. Prostredníctvom vedomostí nenájdeš ani najvyššie šťastie ani skutočný pokoj. Život od teba vyžaduje oveľa viac, ako holé poznatky – žiada pocity, silné pocity a energiu. A život od teba žiada aj správne konanie – pokiaľ ti záleží na tom, aby si poznatky správne využil.“
--------------------------------------------------------------------------------
„Až vtedy sa môžeš stať plnohodnotným človekom, keď si pripravený prevziať celú zodpovednosť za svoj život. Až potom pochopíš, čo znamená byť bojovníkom.“
--------------------------------------------------------------------------------
Všetci ľudia sa nepretržite pohybovali v kolotoči zúfalého hľadania. Predsa sa však ani jednému z nich nepodarilo dosiahnuť svoj vysnívaný sen. Šťastie na nich čakalo – ibaže za rohom. Ale ľudia vždy prebehli okolo... Na vine bol ich neúnavný tok myšlienok, ich nápady a predstavy.
--------------------------------------------------------------------------------
... „Keď nemáš to, po čom túžiš, trpíš. Keď máš to, po čom netúžiš, tiež trpíš. A trpíš aj vtedy, keď máš presne to, po čom si túžil, ale ešte stále to nedokážeš využiť. Problémom je tvoje myslenie. Ľaká sa zmeny, ľaká sa bolesti, ľaká sa požiadaviek života a umierania. Premena – to je zákon a nad týmto zákonom nemôžeš mudrovať. Sám si musíš ujasniť, čo chceš.“
--------------------------------------------------------------------------------
... „Máš mozog, ktorý označujeme ako rozum. To, čo označujeme ako myslenie sa nenachádza nikde. Mozog a myšlienky nie sú totožné – mozog je reálny, myšlienky nie.
Tvoje myslenie je iluzórny výsledok jednoduchých mozgových pochodov. Bujnie – ako nádor. Obklopí všetky náhodné, bezcieľne myšlienky, ktoré vystupujú z podvedomia do vedomia. Ale vedomie nie je to isté, čo myslenie! Ani pozornosť nie je myslením. Takzvané myslenie je porucha, duševný skrat. Je to omyl v evolúcii ľudstva, zabudovaná chyba v ľudskom experimente. S tým, čo nazývaš myslením, nemôžeš nič podniknúť.“
--------------------------------------------------------------------------------
... „Máš veľmi veľa starých návykov,“ pokračoval, „ktoré ťa oslabujú a ktoré musíš zmeniť. Ale ako? Nie tým, že svoju energiu budeš koncentrovať na ich kontrolu, ale tým, že ich nahradíš novými návykmi.“
„Ale ako mám kontrolovať svoje návyky, keď nedokážem často kontrolovať ani svoje myšlienky a pocity?“
Oprel sa opäť o stoličku. „Je to celkom jednoduché: Keď si tvoje myslenie samo vykonštruuje nejaký problém, keď si odporuje chodu života, potom vzniká v tvojom tele napätie, ktoré označujeme ako pocity. Hovoríme, že máme strach, hnev, obavy. Ale skutočný pocit, Dan, to je čistá energia, volne prúdiaca telom!“
„Bojovník nemá teda normálne ľudské pocity, ktoré ho môžu vyniesť s rovnováhy?“
„Z určitého pohľadu nie. Pocity predsa patria k prirodzenej povahe ľudí; sú spôsobom, ako sa vyjadrovať. Často je veľmi potrebné prejaviť svoj strach alebo hnev alebo starosti – ale energia by mala pri tom smerovať von, nie sa rozmazávať vo vnútri. Pocit má byť vyjadrený silne a úplne a potom má zmiznúť bez toho, že by zanechal stopu. Ovládať svoje pocity znamená nechať jednoducho emócie prúdiť a potom na ne úplne zabudnúť.“
--------------------------------------------------------------------------------
„Staré túžby budú v tebe neustále plápolať možno ešte celé roky. Ale samotné túžby nemajú význam. Dôležité sú len činy! Preto zostaň vytrvalo na ceste ako bojovník.“
--------------------------------------------------------------------------------
„Ach, pripomenul si mi jednu príhodu. Počul som ju už veľmi dávno, od jednej matky, ktorá bola naplnená bolesťou nad smrťou svojho dieťaťa.“
„Nevydržím to. Tú strašnú bolesť,“ povedala žena svojej sestre.
„Sestra, smútila si nad svojím synom predtým, než sa narodil?“
„Nie, samozrejme, že nie,“ odpovedala nešťastná žena.
„Teda, potom za ním nesmúť ani teraz. Vrátil sa len tam, kde je jeho pôvod, tam, kde bol jeho domov predtým, než prišiel na svet.“
--------------------------------------------------------------------------------
„... Napriek všetkým rozdielom máme my, ľudia, tie isté priania a túžby. Všetci kráčame tou istou cestou – a jeden druhého vedieme. Toto poznanie nás učí pociťovať sympatie k iným.“
--------------------------------------------------------------------------------
... „Neexistujú žiadne všedné okamihy.“
--------------------------------------------------------------------------------
„Chcel som sa len ubezpečiť, že na nasledujúcu časť sa dokážeš dokonale sústrediť. Koľko je hodín?“
Vyľakaný krátkym letom vzduchom som sa zakoktal: „Dielenské hodity ... eh ... ukazujú dve hodiny tridsaťpäť minút.“
„Zle! Je, bolo, a vždy bude teraz! TERAZ. Je teraz. Jasné?“
„Hm, ó, áno, je mi to jasné.“
„Kde sme?“
„Sme v kancelárii benzínky ... Povedz, náhodou sme túto hru už raz nehrali?“
„Áno a ty si sa učil – jediné, čo vieš s absolútnou istotou, je to, že si tu. Je úplne jedno, kde sa to TU nachádza. Od tohto momentu – kedykoľvek tvoja pozornosť vybočí do iného času, na iné miesto – sa dokážeš vrátiť späť sám. Vždy si spomeň: Čas je teraz a miesto je tu.