Objektivizmus a subjektivizmus sa pre to, aby mohli existovať, navzájom potrebujú. Každý z nich vymedzuje sám seba v protiklade k tomu druhému a vidí v tom druhom nepriateľa. Objektivizmus si berie za svojich spojencov vedeckú pravdu, racionálnosť, presnosť, nezaujatosť a nestrannosť. Subjektivizmus si berie za svojich spojencov emócie, intuitívny vhľad, fantáziu, humánnosť, umenie a „vyššiu“ pravdu. Koexistujú spolu, ale každý vo svojej oddelenej doméne. Každý z nás máme istú oblasť života, kde je náležité byť objektívny, a istú oblasť, kde je náležité byť subjektívny. Tie časti našich životov, ktoré sú ovládané objektivizmom a ktoré sú ovládané subjektivizmom, sa do značnej miery u rôznych ľudí a rôznych kultúr líšia. Niektorí z nás sa dokonca pokúšajú prežiť celý svoj život v jednom alebo druhom z týchto mýtov.
---------------------------------
Mýtus objektivizmu
1) Svet sa skladá z predmetov. Tie potom majú vlastnosti, ktoré sú nezávislé na komkoľvek z ľudí alebo iných bytostí, ktoré s nimi získavajú skúsenosť.
2) Svet poznávame tak, že získavame skúsenosť s predmetmi v ňom a že sa dozvedáme, aké vlastnosti tieto predmety majú a v akých vzájomných vzťahoch sú.
3) Predmety nášho sveta chápeme na základe kategórií a pojmov. Tieto kategórie a pojmy zodpovedajú vlastnostiam predmetov, ktoré majú samé o sebe (inherentne), a vzťahom medzi predmetmi.
4) Existuje istá objektívna realita a o nej sa dajú povedať veci, ktoré sú objektívne, absolútne a bezpodmienečne pravdivé a nepravdivé. veda nám dáva k dispozícii metodológiu, ktorá umožňuje, aby sme sa pozdvihli nad svoju subjektívnu obmedzenosť a aby sme dosiahli porozumenie z univerzálne platného a nepredpojatého hľadiska.
5) Slová majú pevné významy. To znamená, že náš jazyk vyjadruje pojmy a kategórie, na základe ktorých myslíme. Aby sme mohli skutočnosť popísať presne, potrebujeme k tomu slová, ktorých významy sú jasné a presné, slová, ktoré sú v súlade so skutočnosťou.
6) Ľudia môžu byť objektívni a môžu aj objektívne hovoriť, ale dosiahnuť to môžu iba vtedy, ak budú používať jazyk, ktorý je jasne a presne vymedzený, zreteľný a priamočiary, a ktorý je schopný byť v súlade so skutočnosťou.
7) Ak hovoríme objektívne, je potrebné vyhýbať sa metafore a iným druhom básnického, fantazijného, rečníckeho alebo obrazného jazyka. Je to nutné preto, že ich významy nie sú jasné a presné a nie sú dosť zrejme v súlade s realitou.
8) Byť objektívny je všeobecne dobrá vec. Iba objektívne poznanie je poznanie skutočné.
9) Byť objektívny znamená byť racionálny; byť subjektívny znamená byť iracionálny a poddávať sa emóciám.
10) Subjektivita môže byť aj nebezpečná, pretože môže viesť k strate kontaktu s realitou. Subjektivita môže byť nespravodlivá, pretože zaujíma osobné hľadisko, a môže teda byť predpojatá.
-------------------
Mýtus subjektivizmu
1) Pri väčšine našich každodenných praktických činností sa spoliehame na svoje zmysly a vytvárame si intuície, ktorým je možné dôverovať. Ak nastane niečo dôležité, naše vlastné zmysly a intuícia sú pre nás pri našej činnosti najlepšími sprievodcami – bez ohľadu na to, čo hovoria iní ľudia.
2) Najdôležitejšími vecami v našom živote sú naše pocity, estetická senzibilita, morálna prax a duchovné vedomie. Toto všetko sú čisto subjektívne záležitosti. Nič z toho nie je čisto racionálne alebo objektívne.
3) Výtvarné umenie a básnictvo transcendujú racionálnosť a objektivitu a privádzajú nás do styku s dôležitejšou skutočnosťou našich citov a intuície. Toto vedomie získavame skôr obraznou fantáziou než rozumom.
4) Jazyk obraznej fantázie, hlavne metafora, je nevyhnutný pre vyjadrovanie jedinečných a z hľadiska jedinca najvýznamnejších aspektov našej skúsenosti.
5) Objektivita môže byť nebezpečná, pretože zanedbáva práve to, čo je najdôležitejšie a najvýznamnejšie pre individuálneho človeka. Objektivita môže byť jednostranne zameraná, pretože musí ignorovať najzávažnejšie oblasti našej skúsenosti v prospech abstrakcie, univerzálnosti a neosobnosti. Z toho istého dôvodu môže byť objektivita nehumánna. Neexistujú žiadne objektívne a racionálne prostriedky, vďaka ktorým by bolo možné dostať sa k našim pocitom, k našej estetickej senzibilite atď.