Ak teda tema na diskusiu znie 'Izolacia' :) tak asi je malo ludi, co maju cas nad tym uvazovat. To by snad poodhalilo, ze sa tak necitia, ci to neziju, alebo to neskusili...alebo snad...boja sa priznat si to.
Izolacia je z pohladu prakticna v zivota dolezita :) napriklad v oknach v zime, ak su dobre zaizolovane, neunika teplo, tym sa setri energia.
Ale je to tak aj pri izolacii seba sameho? Poriadne odizolovane vnutro moze napachat poriadne rozmerne problemy...lec zaizolovane do preplneneho vnutra cloveka, ktory ich sam, mozno nie dobrovolne, zaizoloval.
Jeden z prejavou, domnievam sa, je usmev navonok pred ludmi, ktorych stretavaju takyto 'zaizolovany jedinci' bezne napr. v praci, skole, spolubyvajuci, kludne aj osoby blizke, ale nie starajuce sa o myslienky takehoto cloviecika. Ale co ak ste blizky-blizsi takejto osoby? Co ak sa CHCETE starat o jeho myslienky, pretoze Vas k tomuto cloveku puta nieco silnejsie, nez je len spolocne travene noci v jednej postely? Ako sa dostat cez jedinecne a neznicitelne 'nainstalovanu' izolaciu do vnutra a poobzerat sa tam?
Moja snaha je na to kratka. Samozrejme, napadaju mi nove praktiky a tie sa obcas pokusam aplikovat...ale zacinam dospievat k nazoru, ze skusim takuto 'izolaciu' najst aj sebe. Uz bolo dost pustania k nahliadnutiu, dovery a reflektovania (samozrejme, toto je znovu a zas reflexia, co teda prezradza, ze 'izolaciu' som este nezohnala a nenainstalovala ;) seba samej.
To ale pohlad na izolaciu meni z prvotneho vyznamu: 'nieje najlepsia' na vyznam: 'ved je to mozno bezpecnejsie'.
Dakujem za docitanie az do tohto bodu, ak sa to niekomu podarilo ;) Prajem krasny Den aj v pripade, ze nemate 'izolaciu' a predsa len to nieco malo z Vas unikne navonok ;)