YMLADRIS: no ja zatial robim to, ze sa snazim si uvedomovat verejneho anonyma. a ak by som sa dostala do situacie ktoru popisujes, zrejme by som este stale automaticky fungovala standardne, ale zaroven by som si to uvedomila a snazila sa z tej situacie bud odist alebo si s tym clovekom vybavit ucty
jasne ze to uplne nejde ak chodis do prace a fungujes medzi vela cudzimi ludmi, a ako pise Rogers, je to na cely zivot. Ale ide to aplikovat s priatelmi, v bezpecnom prostredi ...
inak toto
nejake jine slozky psychiky, ktere jako ze nejsou osobnost/charakter a kdyz clk jedna podle nich, clk neni autenticky. to je ten verejny anonym, ktory v tebe / v kazdom parazituje. typicky myslienky - vyzeram dobre?, posobim dobre?, neposobim blbo?, som najlepsia? pri ukonoch na verejnosti sa riadime tym, co si myslime, ze ti druhi od nas ocakavaju. Pripadne tym, co si myslime, ze nam pomoze tych druhych ovladnut, uspokojit, zaujat... atd atd, kazdy ma svoj vlastny set :)