„Keď sa modlitba skončila, odložil knihu na stôl vedľa kríža. Muž pred ním si čoskoro odkašle. Každý si pred spoveďou odkašle, akoby hriechy boli skryté v hliene a slinách. Nikolaj mal slabé tušenie, že muža už niekde videl, no nepamätal si kde. A meno mu nič nehovorilo. Muža na okamih prekvapilo, že spoveď sa bude konať tvárou v tvár a pred ňou bude musieť povedať, ako sa volá. Ak mal byť Nikolaj úprimný, aj tak tušil, že muž neuviedol svoje pravé meno. Možno bol z iného spoločenstva. Občas sa stávalo, že aj členovia iných spolkov so svojimi tajomstvami prichádzali sem, kde bolo všetko malé a anonymné a nikto nikoho nepoznal. Nikolaj dal niekoľko rozhrešení aj veriacim Nórskej štátnej cirkvi. Ak oň požiadali, dostali ho. Božia milosrdnosť je nekonečná.“
Citace z knihy
Diablova hviezda
Nesbø, Jo
Je možné, že tento materiál je chráněn autorským zákonem.