• úvod
  • témata
  • události
  • tržiště
  • diskuze
  • nástěnka
  • přihlásit
    registrace
    ztracené heslo?
    UNREALONEAD(H)D - porucha pozornosti s hyperaktivitou i bez
    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    MART1NKA: Jo, presne 😁
    MART1NKA
    MART1NKA --- ---
    SHARKIE: Yep, na túto epizódu Big Bang nezabudnem.

    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    VON_GILOTINE: Ja od nich bohuzial neviem odist, takze aj ked su pre mna v istom zmysle super, tak to nakoniec dopadne blbo. To uz sa radsej snazim zabudnut u knih. Tam su tie nasledne vycitky vyrazne mensie.
    MART1NKA
    MART1NKA --- ---
    VON_GILOTINE: Jo, tiež som prišla na to, že timesheet bez nejakého guilty pleasure seriálu nedám a prádlo sa vešia pri Say yes to the dress.
    VON_GILOTINE
    VON_GILOTINE --- ---
    Hry jsou naopak neco co mi velmi pomaha kompenzovat smyslovou podvyzivenost a vlastne jimi ozdravuji dusi.
    Stejne jako ttreba driv mi takto pomahaly hlasite elektronicke party.
    Ale tak muj mozek je fakt na pest, za idealni stav povazuje koukat na dvou monitorech na dva ruzne zrychlene komentovane prenosy dvou ruznych esportu a k tomu poslouchat hudbu este.
    K tomu kourit a nebo mit na kline kocku.

    Haha
    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    MART1NKA: Jo, bud sa v tej praci placam a vysledok je (v lepsom pripade) nulovy, alebo to ide az moc a zabudam na jedlo a odchod domov. Esta jak som tam teraz castejsie sama, tak to pojem o case stracam vyrazne lahsie. :)

    Taky som utekala, len co to slo. Len som vtedy este netusila, kde je pes zakopany a tak to nepomohlo tak moc, jak naozaj mohlo. Ale aspon neboli tie blbe reci od nasich kazdy den.

    Onlinenovkam a hram celkovo sa snazim vyhybat. Staci chvila a ide potom vsetko bokom. Lepsie ani nezacinat.
    MART1NKA
    MART1NKA --- ---
    SHARKIE: Šéf: neverím, že pracuješ viac ako 6 hodín denne.
    Bwahaha - ja buď pracujem moc, alebo takmer vôbec, nič medzi tým. V poslednej dobe teda moc, lebo mi nabehol ten preddeadlinový stres a trvá už pol roka (musím splatiť rekonštrukciu).
    Nikto sa nevydrží sústrediť dlhšie, než xy minút, sú na to výskumy. Bwhaha, miláčku, ja keď sa nadchnem, vydržím sa sústrediť niekoľko dní v kuse, nejem, nespím. Prvýkrát som si to vyskúšala v puberte, keď som sa namotala na onlinovku a sedela som pri nej s pauzami na wc niekoľko dní v kuse, keď naši neboli doma. Na čo spánok? Kto ho potrebuje? Naši majú teóriu, že všetko sa dá silou prevychovať, tak to skúšali restrikciami no. Niet divu že som ušla do zahraničia len jak to šlo. Inak tiež vás tak štve, keď si ľudia v práci nepamätajú veci? Môj mozog neudrží informáciu, kde mám pas a kam pokladám brýle, ale čo bolo na meetingu v prosinci ukladám dosť spoľahlivo.
    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    TILIO: Jo este.. nedavno sme sa s kolegami bavili, ze im hodinky hlasia, aby vstali od kompu. Tak hovorim, ze som si to vypla, lebo ma to vzdy vyrusilo z hyperfocusu. Ze si tie pauzy riesim sama, ked su vhodne. Tak ma vysmiali, ze hyperfocus je blbost a ze predsa nemozem vydrzat programovat par hodin bez pauzy. A to som tam ani nespomenula nic viac, ziadnu "diagnozu".

    A dalsi znamy, ked som sa zabudla a nadsene sa pochvalila, ze je fajn jedna ADHD skupina na FB a je super pocit najst inych stejnych "mimonov", len poznamenal, ze nemusim patrit vsade. :)
    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    TILIO: Cca pred rokom mi mama znovu nariekala, jak ju par mesiacov po vymene kolena ten klb fakt bolel a chudak par tyzdnov moc nespala. Tak som to uz nevydrzala a vyletela na nu, ze nech si to vymeni za par rokov a miesto jedneho klbu vsetky. Jo, zarazilo ju to. Na par minut. A tak to zas uplne vypustila z hlavy.

    A ked som jej inokedy rozbila sklenku pri umyvani riadu, lebo ruky uz boleli tak moc, ze som ju neudrzala, tak akurat riesila, ze ju otravujem s hladanim naplaste na krvacajucu ruku. Rozbit este nieco drahsie, tak dostanem este vynadane. Ono ostatne pravidelne pocuvam, ze ked som konecne doma, tak mozem s niecim pohnut. Jak keby som ja nemala svoje doma, kde musim vsetko riesit sama.

    V tomto smere je to s nou fakt marne, takze aby akceptovala, ze ta moja hlava funguje inac, naozaj nehrozi. Ostatne som to tu uz myslim pisala, ze na moje pobavene pousmiatie, aby som na nieco myslela, vyhlasila, ze mozem aspon to malo spravit.
    TILIO
    TILIO --- ---
    PAKOBYLKA_: Temdle “vsichni jsme trochu adhd” se mi osvedcilo rikat, ze je to otazka miry. Ano, kazdej ma nekdy vypadek; ano, dneska je takova doba, ze vsichni chtej vsechno hned; ano, rika se, ze dneska ma prumernej clovek attention span akvarijni rybky (dalsi kravina mezi nama). Akorat ze dokud to jde "ovladat" a neleze jim to negativne do zivota, tak je to hovno adhd. Vetsinou to funguje, a kdyz ne a trvaj na tom, ze se jim to deje prece taky, tak jim navrhnu, jestli teda nemaji nejakou nediagnostikovanou lehci formu sami, protoze to je klidne mozny - vetsinou reknou "ehm no to asi ne" a je to :D Cest vyjimkam.


    SHARKIE: Ano ano, argument "ja to zvladam, tak ty musis taky", muj oblibenej... lidi jsou nemozny. Pokud te to ale "potesi", deje se to vsem, nejen ND lidem. Napr. neslysici kamaradka, lidi se hrozne divi, proc neodezira a nemluvi, ze prece oni treba znaj jednoho neslysiciho co mluvi? Na to ona vetsinou rekne jenom "no to ma dobry, ze mluvi, ja nemluvim" a pomysli si cosi o prdeli. Podle toho, co rikala, se ji podobny veci dejou furt. Pritom teda tohle je mnohem "viditelnejsi" nez adhd, nikdo nezakeca, ze ten clovek proste opravdu objektivne neslysi...
    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    PAKOBYLKA_: Tak ja nezvladla vacsine vysvetlit ani viditelny zdravotny problem, takze toto uz moc neskusam. Niektore veci clovek nepochopi, kym si ich nezazije. A niekedy nestaci ani to.

    Inac som rozmyslala a fakt neviem, ci to mam po niekom z nasich. Skor mi pride, ze nie. Aj ked jak preberame ocove veci, zistujem hodne velku podobnost s nim v mnohych smeroch. Ale s nim sa uz o tom nikdy nepobavim, tak bohvie.

    Mama ma berie proste, ze som leniva. Cely zivot a kludne to povie na plne usta pred kymkolvek cudzim, aj ked som na blizku. Takze uz jej ani nehovorim, ze lezim, ked telo vypne cez vikend. Pretoze z coho ja tak mozem byt unavena. Neakceptovala, ze nevladzem, ani ked som este pajdala s hulkou. Teraz bez nej uz nemam narok vobec. A povedat, ze tam je este tento problem, tak si uz vazne bude tukat na celo. Takze skor chcem len zistit, ci niekde so mnou boli, alebo nad tym aspon rozmyslali. Ale mozno to nakoniec odlozim na neurcito.
    PAKOBYLKA_
    PAKOBYLKA_ --- ---
    SHARKIE: Mne treba mama rekla, ze to brala tak, ze jsem se “potatila”. Jsem jedina z rodiny jina, divna a on (muj biologickej otec) byl prej taky takovej. A snazily se me s babickou prevychovat. Marne.

    A okoli (muj muz, tech mych par pratel, rodina) taky reagovali negativne. Ze se vymlouvam. Muj muz zacal menit nazor az kdyz videl, ze se dejou zmeny. Jak proste najednou vis, co to je a muzes s tim pracovat a zmenit neco k lepsimu. A i on casem pochopil, ze to nedelam naschval a ze jsou veci, ktery nikdy zmenit nemuzu.

    A naucila jsem se vysvetlovat bez pouziti pismenek adhd. Nekdy je to jako hadr na byka. Hlavne rodicum/kolegum neurodiv. deti. A tem “vsichni jsme trochu adhd”. Mam takovej primer s kulhanim a docela to funguje. Ale chtelo a chce to cas.
    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    PAKOBYLKA_: Mna hodne vyskolilo rozbite zdravie. Musela som si priznat, ze to proste nie vzdy ide. A ze si musim vyberat, co je dolezite a co proste pocka, alebo vobec nebude. A ze sa fakt svet nezbori, ked veci nebudu tak, ako by sa "patrili". A ze je jedno, co si myslia a hovoria ostatni. Dolezita som ja.

    A ked som potom cca pred 2 rokmi zacala mat tusenie, co asi ma na svedomi vsetok ten chaos a divnost okolo mna, tak sa s tym uz potom zmierovalo vyrazne lepsie. Teraz mi to uz vlastne ani nevadi. Naucila som sa tie tazkosti s tym spojene brat co najviac pozitivne. Len ma trochu mrzi, ze vediet to skor, vela veci by dopadlo inac a mala by som ten zivot teraz vyrazne lahsi.

    Len teda musim priznat, ze vela ludi to nevie. Ok to prijala snad jedna kamoska, par malo trochu divne reci o tom, jak je ADHD teraz "moderne" a tak a zbytku som to proste neveseala na nos. Ked na to prijde rec, tak to netajim (rovnako ako ine potencialne kontroverzne veci), ale sama s tym nezacinam. Poslednu dobu sa mi nepochopenie od par ludi v okoli viac krat skaredo vratilo, tak nechcem prilievat olej do ohna.

    Akurat mam v plane sa casom spytat mamy, ci ich nikdy nenapadlo riesit, preco som taka "divna". Len sa trochu obavam, ze to skonci rovnako a s tym zdravotnym problemom, ktory proste uz pred rokmi odignorovala a tvari sa, ze mi proste nic nie je a musim fungovat, ked to aj ona, ako starsia, zvlada.
    PAKOBYLKA_
    PAKOBYLKA_ --- ---
    MART1NKA: Prijmout, ze jsou veci, ktery na sobe nikdy nezmenim i kdybych se snazila sebevic, byla jedna z nejzasadnejsich veci v mym zivote. To pujde, uvidis. :)
    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    MART1NKA: Ja bud neurobim nic, alebo tak moc, ze na druhy den telo vypne a musim si lahnut. Teraz sa este triedia furt veci po ocovi a cestujem hore dole, takze som moj byt dala bokom a budem pokracovat v dubnu. Holt ked to nejde, tak to nejde.
    VON_GILOTINE
    VON_GILOTINE --- ---
    MART1NKA: lol dokopat.
    MART1NKA
    MART1NKA --- ---
    Inak pred týždňom mi kamarát povedal: “ešte nikdy som nevidel nikoho tak unaveného “vlastne z ničeho”.” Lol, to je asi neprenositeľná skúsenosť, ktorú normálnym ľudom nevysvetlíš.
    MART1NKA
    MART1NKA --- ---
    SHARKIE: Súcitím, ja som teraz týždeň pobrekávala medzi krabicami a dnes ráno som sa zobudila s nejakým dopamínom, tak som jednu vybalila.
    Na balkóne bordel, neviem kde mám oblečenie, je toho moc. Smaller parts… už som pár dní zaseklá na prioritizácii. Akože smaller som schopná dať ale neviem ktorou začať, aby som to v polke nevzdala. Nemám to ešte kam dať.
    Na úklid mám uklízečku, to už som vzdala dávno. Terapia pomáha s tým bitím sa za vlastnú neschopnosť a prijatím sa ako som. Nespasí vás, ani “nevylieči”.

    PAKOBYLKA_
    PAKOBYLKA_ --- ---
    ALONSY: Ja teda uz mam horici termin, takze jedu, ale mela jsem tendenci to znova odlozit. A pomohla mi kolegyne v podobne situaci (obe dopisujeme diplomku). A vidina klidneho leta. Takze jsem napr. dnes vstala v 6:22, po snidani usedla k pc a mam nastaveny soustredeni s 5minutovymi pauzami ve 27minutovem intervalu. Mezi tim telefon na letadlo. A jsem na sebe primerene prisna. Ne kruta, ale ani prilis laskava. A proste musim, tak pisu.
    SHARKIE
    SHARKIE --- ---
    WOLFGAR: Kiezby to u mna boli len 2 dni. Som sa nejak zasekla na prestavbe bytu a vsade su teraz (hlavne) knihy a nie je si ani moc kam sadnut. Buduci mesiac snad konecne vyhodim stary nabytok a zavesi sa rozsirenie knihovny, tak by sa to mohlo konecne pohnut. Ale ono je to stejne jedno. Ti, co by som ich ku mne domov pustila, su zdaleka a ani sa tam teraz nedostanu.

    Inac zase rozmyslam, ze sa vratim k vymene stvrtka a soboty. Jak nie som uplne zdrava, tak vo stvrtok vacsinou uz padam unavou na hubu a strasne sa zhorsuje vsetok chaos okolo mna a produktivita aj na piatok rapidne klesa. Vcelku dost v minulosti pomahalo robit ten stvrtok uplne ine veci a nesadat vobec za komp. Takto sa tie dva dni snazim nejak zvladnut, vysledok je mizivy a este potom na vikend uplne odpadnem.
    Kliknutím sem můžete změnit nastavení reklam