ASJA: ja pridam trochu iny pohlad na vec. V skole ktoru som navstevoval sme cvicili vacsinou uplne zakladne zostavy a asany a pokrocilejsie techniky sme pridavali velmi postupne. Aj uplne najobycajnejsie cviky maju dobry ucinok a efekt, ked sa cvicia poctivo a pravidelne.. a bolo nam prizvukovane, ze fyzicka narocnost a energeticky ucinok su dve rozdielne veci a napriklad spominany stoj na hlave pry patri medzi pokrocilejsie techniky ktore nema cenu znasilnovat skor nez ma clovek nieco za sebou (dajme tomu aspon par rokov poctivej dennej praxe). Ze nie je problem naucit sa stat na hlave, ze to za par dni/tyzdnov zvladne kazdy, ale nie kazdy je pripraveny na to ake procesy to v tele spusta. Mozno to niekomu pripada prehnane a uzkoprse ale neviem no.. za tie roky som sa naucil mistrovi doverovat a dalo mi to velmi vela.. tych par vikendovych seminarov zameranych na pokrocilejsie techniky, ktore nas ucil s tym ze "nikdo z vas na to neni pripraven, ale budiz" boli naozaj zahul a efekty som citil aj tyzden po seminari, popisoval som to "ze sa citim ako po operacii cakier".. par ludi to nezvladlo a museli na nejaku dobu zvolnit v cviceni a dopriat si oddych, pretoze sa im pootvarali kadejake pandorine skrinky a slo to aj cez emocie a cez slzy.. takze sa skor priklanam k tomu cvicit pomaly, poctivo a zvysovat narocnost "po kapkach", nez sa snazit za kazdu cenu vediet vsetko hned a vyhladavat pocity stastia, euforie, extaze a neviem co dalsie... ono dostat sa do blazinca nie je az taky problem :) .
.. ale co ja o tom viem, ja som len namysleny hulvat, ze :)