good day, everyone!
s odstupom a reakciami na moju kritku chcem sa vrátiť velmi stručne k
tomu, čo som napísal, a i to len preto, že sa chcem podeliť o nižšie
uvedený odkaz na rozhovor s Claire Bishop, ktorý by miesto môjho textu
úplne bohato stačil (a dokonca aj na menšom rozsahu :)
1) i keď som sa snažil zdôrazniť, že moja kritika sa zameriava na
implicitný charakter festivalu, bola v niektorých prípadoch mylne
interpretovaná ako útok na priebeh festivalu či jednotlivé akcie alebo
dokonca ako kritika ostávajúca v priečinku "podobných" festivalov ako
je ars electronica, enter, transmediale; inými slovami, moja kritika
je sociologická, je kritikou základných východisiek, ktoré má
multiplace už za tak samozrejmé, že ho ani nenapadne o nich pochybovať
- lepšie (a bez floskulí:) to fakt popisuje Bishop...
2) moja kritika vraj neponúka riešenia - s týmto zásadne nesúhlasím, a
to ani nie preto, že je ten argument na úrovni tvrdenia "urob to
lepšie", ale že skôr pripomína tie úvahy, že dokumentárne festivaly
ako je napr. Jeden svět sú len intelektuálnou onaniou, lebo vraj
pozeranie filmu nikomu nepomôže, ignorujúc zásadny fakt, že prvý krok
k riešeniu je uvedomenie si, v čom spočíva problém
z rozhovoru úplne stačia tieto dva kúsky:
"For a while I have been tempted to write an article that pushes the
ethical question a bit further, from a Lacanian angle. It would argue
that the best socially collaborative art does not derive from a
superegoic injunction to "love thy neighbour," but from the position
of "do not give up on your desire." In other words, pursue your
unconscious desire, as far as you can. The former (eg Grace in
"Dogville") involves a sacrificial stance: it is the politically
correct position of doing what seems right in the eyes of others. The
logic of the latter is about taking responsibility for your own
desire, rather than acting out of guilt (for example, about being an
artist). In Seminar VII Lacan draws a link between this ethical
position and the beautiful."
"I have found that socially engaged projects are on the whole rather
formulaic and predictable, placing greater emphasis on the
participants' creativity than on rethinking the conventions of
participation, which are today somewhat orthodox. There is a common
belief that reduced authorial status is more "democratic" and
"ethical" than an artist imposing their vision or will on a group of
participants. I think we can question all of these assumptions.
Overturning the very premises from which social engagement operates
can be both artistically and critically invigorating."
http://www.communityarts.net/readingroom/archivefiles/2006/07/socially_engage.php
pf