Ja teda deti berem tak, že plače, ten zvuk mi je nepríjemný, snažím sa riešiť situáciu, skúšam možnosti. V rámci toho objímem a uznám že to je plačuhodná situácia, keď si nabije držku, ale nerobím to automaticky, neviem ako iné INTP, ale u mňa to je akoby akademická otázka a naštudujem si, čo sa “má” v takých situáciách robiť aby sa dieťa nevyvinulo do emočného krypla. Nájdeš si nejakú kapacitu ohľadom výchovy detí a prečítaš si o tom v dobe, keď to dieťa začína prechádzať nejakou fázou. Mám veľkú potrebu robiť veci správne a sama sa v tomto prípade neviem rozhodnuť, pretože keby mi niekto dal logicky vybrať z 5 spôsobov, akými utešiť ľudí, tak vyhodím error. Mne moja INTJ matka celé detstvo hovorila “nerev, zajtra pália na námestí krivých”, keď som si ublížila. Človek si uvedomí, že takéto veci svojim deťom robiť nechce.
Ale ono je to vyvážené inými vecami, napríklad INTP baví odpovedať na také tie Proč? otázky detí.
Inak samozrejme cítim emócie. Mnoho emócií. Mávala som tendencie ich vedomo potlačovať, keď som bola mladšia. Ale už to nerobím. Potlačovanie vedie potom k náhlemu výbuchu. U mňa ešte teda k rôznym excesom a zhoršovaniu zdravotného stavu. Mávala som problém otvorene hovoriť o svojich emóciách. Ale ak chcem mať človek funkčný vzťah, inak to nejde.
Rozdiel medzi INTJ a INTP je podľa mňa hlavne v tom, že prvé je omnoho viac focus driven, jede napríklad jeden/málo projektov naraz, ten dokončí, zatiaľčo INTP by chcelo robiť všetko čo ho zaujíma a že nás zaujíma trilióm vecí, rozrobí si ich niekoľko, potom to nestíha, je overloaded, začne prokrastinovať a dokončuje veci trochu chaoticky. Za to sa vnútorne bičuje, pretože vie, že to nie je správne. Keby som sa chovala v práci ako ja, tak by ma asi vyhodili. :)