MADIETTA: Vyjadrenie k tej téme (smrti pána Kmeťa) od slovenského novinára:
Moderátor a publicista Jozef Kmeťo zomrel niekoľko hodín po tom, ako vo videu popísal svoj ťažký priebeh COVID a varoval pred zľahčovaním ochorenia. Ale Jozef Kmeťo bol obézny, takže sa jeho príbeh až tak neráta. Na Orave zomrel 48-ročný lekár Rastislav Melek v dôsledku ochorenia COVID po tom, čo bol niekoľko týždňov pripojený na pľúcnu ventiláciu. Ale v diskusiách na sociálnych sieťach sa hneď ozvali hlasy, že Rastislav Melek mal údajne cukrovku, načo sa teda nad jeho smrťou pozostavovať. A keď na COVID zomrie niekto starší ako 70 rokov, tak to už vôbec netreba riešiť, to je jednoducho prirodzený kolobeh prírody.
Na tejto pandémií ma najviac desí, ako nenápadne a postupne sa vkrádajú dehumanizujúce myšlienky do spoločenskej diskusie a všeobecne akceptovaného slovníka. Keď zomrie človek nevnímame stratu jedinečného života, ale riešime či zomrel na COVID alebo s COVIDom.
Áno, pridružené ochorenia, obezita a nedostatočná imunita zvyšujú riziko úmrtia na COVID. Táto informácia nie je tajná, médiá ju opakujú už mesiace, konštantne a dostatočne. Aj lekári, ktorí sa starajú o COVID pacientov v ťažkom stave opakovane hovoria, že mnohí (nie všetci) z nich majú pridružené ochorenia. Ale zároveň dodávajú, že mnohí z nich by mohli aj s týmito pridruženými ochoreniami žiť ešte dlhé roky hodnotné životy. Neviem, či si vôbec niektorí ľudia uvedomujú, koľkí z nás trpia cukrovkou, koľkí sa liečia na onkologické ochorenie, koľkí trpia obezitou. Títo ľudia zrazu začínajú dostávať akúsi nálepku, ktorá znižuje hodnotu ich života a ich prípadnú smrť robí menej relevantnou.
Takéto triedenie ľudí je však základom fašizmu. A hrozba fašizmu nespočíva v uniformách a hákových krížoch, ale v dehumanizujúcom myslení, ktoré sa často vkráda do spoločnosti nebadane a potichu. Koľko týždňov a mesiacov nepohodlia, ekonomickej neistoty a obáv ešte znesieme bez toho, aby sme začali nahlas hovoriť, že slabších a menej životaschopných musíme obetovať?
Informovať o rizikových faktoroch pri ochorení COVID je v poriadku. Rovnako ako apelovať na prevenciu a zdravý spôsob života. Ale keď zomrie človek, je vrcholne neetické relativizovať jeho hodnotu alebo životný odkaz tým, akými rizikovými faktormi trpel. Pred niekoľkými dňami denník New York Times informoval, že iba v USA ochorenie COVID doteraz zapríčinilo stratu 2,5 milióna potenciálnych rokov ľudských životov. Polovica z toho bola ukradnutá ľuďom pod 65 rokov (
https://nyti.ms/3kyz0ps ). To množstvo ľudských príbehov, ktoré sa za tým ukrýva si myseľ jedného človeka nedokáže predstaviť.
Preto namiesto relativizovania, ktoré nás oberá o našu ľudskosť, odporúčam vrátiť sa k základným humanistickým hodnotám, na ktorých stojí naša kultúra a civilizácia. Napríklad tak, že si pripomenieme známe slová anglického básnika Johna Donna: “Žiadny človek nie je ostrovom samým pre seba … smrťou každého človeka je ma menej, pretože som súčasťou ľudstva. A preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvonia Tebe”.