Nekdy jsou dedektivky drsne skoly fakt drsna skola. Bushova administrativa a jeho soudruh viceprezident (????), tak chteli zakazat potrat i v pripade znasilneni. Nastesti se ten pan republikan trochu odkopal, kdyz v senatu tvrdil, ze pokud zenu oralne nekdo znasilni a ona otehotni, ze to neni zadna hruza. Videl jsem zaznam, vetsina senatoru se smala, jedna hrdinka mu vysvetlovala, ze oralni sex nevede k oplodneni, pokud nejsi neco z jine planety.
Tak tedy beletrizovana zena, ktera si nechtene poridila s nasilnikem synka. Pac je to Nesbo, tak musi mit za manzela kneze... to mi vadi, jak to tlaci az na hranu. Nemusi. Vetsina zen o znasilneni nedokaze mluvit ani se svojim partnerem.
#noMeansNo!
„Lebo existuje hranica, po ktorú sa môžu rozprávať. Za ňou je nepreniknuteľný múr.
Samozrejme, že súhlasila, aby chlapcovi dali meno po Andreasovom otcovi. Aspoň meno nech má z jeho rodiny. Takmer mu tesne pred pôrodom všetko povedala. O prázdnom parkovisku, o tme, o čiernych stopách v snehu. O noži na krku a dychčaní na zátylku. Cestou domov, keď jej semeno ešte stekalo po stehne, sa modlila k Bohu, aby vytieklo do poslednej kvapky. Jej modlitby však neboli vyslyšané.
Neraz uvažovala, ako by sa veci vyvinuli, keby Andreas nebol kňaz a nemal taký nekompromisný názor na potrat. Keby nebola taká zbabelá. Keby sa Trygve nenarodil. Neochvejný múr však stál, pravda ním neprenikla.
To, že si Trygve a Andreas boli takí podobní, sa stalo požehnaním v jej prekliatí. Dokonca v nej skrsla nádej. Išla do ordinácie, kde ju nikto nepoznal, dala im dva vlasy, čo vzala z vankúša. Čítala, že to stačí na odhalenie DNA, genetického odtlačku prstov. Lekár poslal vlasy súdnym lekárom do štátnej nemocnice, kde pracovali s novými metódami určovania otcovstva. A po dvoch mesiacoch si bola istá. Nebol to len sen. Parkovisko, čierne stopy, dychčanie, bolesť.“
Citace z knihy
Snehuliak
Nesbø, Jo
Je možné, že tento materiál je chráněn autorským zákonem.