PAKOBYLKA_: Mna hodne vyskolilo rozbite zdravie. Musela som si priznat, ze to proste nie vzdy ide. A ze si musim vyberat, co je dolezite a co proste pocka, alebo vobec nebude. A ze sa fakt svet nezbori, ked veci nebudu tak, ako by sa "patrili". A ze je jedno, co si myslia a hovoria ostatni. Dolezita som ja.
A ked som potom cca pred 2 rokmi zacala mat tusenie, co asi ma na svedomi vsetok ten chaos a divnost okolo mna, tak sa s tym uz potom zmierovalo vyrazne lepsie. Teraz mi to uz vlastne ani nevadi. Naucila som sa tie tazkosti s tym spojene brat co najviac pozitivne. Len ma trochu mrzi, ze vediet to skor, vela veci by dopadlo inac a mala by som ten zivot teraz vyrazne lahsi.
Len teda musim priznat, ze vela ludi to nevie. Ok to prijala snad jedna kamoska, par malo trochu divne reci o tom, jak je ADHD teraz "moderne" a tak a zbytku som to proste neveseala na nos. Ked na to prijde rec, tak to netajim (rovnako ako ine potencialne kontroverzne veci), ale sama s tym nezacinam. Poslednu dobu sa mi nepochopenie od par ludi v okoli viac krat skaredo vratilo, tak nechcem prilievat olej do ohna.
Akurat mam v plane sa casom spytat mamy, ci ich nikdy nenapadlo riesit, preco som taka "divna". Len sa trochu obavam, ze to skonci rovnako a s tym zdravotnym problemom, ktory proste uz pred rokmi odignorovala a tvari sa, ze mi proste nic nie je a musim fungovat, ked to aj ona, ako starsia, zvlada.