Tak som si dnes zase potvrdila, ze odkedy viem, kde je u mna problem, tak je ten zivot vyrazne lahsi. Bud viem, jak s tym pracovat, alebo ked to nejde, tak sa cez to prenesiem s tym, ze je ok, ze to nie je ok.
Mali sme teraz stretavku zo strednej. Pred 5 rokmi som nemohla, ale do dnes si pamatam tu spred 10 rokov, jak som tam bola strasne v strese a hodne zufala a chcela zmiznut a uz sa tam nikdy neobjavit. Dnes tych neprijemnych situacii nastalo tiez niekolko, ale so vsetkymi som si nejak poradila a ked uz som nevedela jak, tak som sa proste dvihla a presunula inam. Uplne iny pocit a kludne by som zajtra sla znovu. Ziadne "ani nahodou, ani za 5 rokov". Jako fakt rozdiel milion a jedna.
Si tak hovorim, jak ten moj zivot mohol prebiehat uplne inac a vyrazne lepsie, vediet to skor ako az po styridsiatke. Ale zas lepsie pozde, ako vobec. :)