MOLLY: V tomto mám, aspoň sám za seba, celkom jasno. Musí to byť svojprávna osoba, ktorá sa rozhodne sama a dobrovoľne. A potom skutočne nemusí ísť o chorobu, ktorá bezprostredne zabíja.
Pokiaľ ide o tie depresie. Raz mi istý psychiater stručne a veľmi zjednodušene zhrnul typy "samovrahov". On sám zdôraznil, že ide o hrubé zjednodušenie, ale tvrdil, že vystihuje podstatu problému. Podľa neho išlo o tri základné typy. Reaktívne stavy, kde stačí odstrániť problém, ktorý pacient považoval za neriešiteľný, a dôvod samovraždy zanikne. Potom rôzne depresie, ktoré sa dajú normálne liečiť, liekmi a psychoterapiou. No a potom spomenul tretiu skupinu samovrahov, ktorí podľa neho netrpia depresiami, nemajú nijaké vážne životné problémy, len sa jednoducho po zrelej úvahe slobodne rozhodli, že už nechcú žiť. A tí sa vraj nakoniec vždy zabijú. Nie som psychiater, ale on (prof. Kafka) bol a údajne to bol uznávaný odborník.
Pokiaľ takáto skupina ľudí existuje, tak stojí za úvahu, či im má právo niekto v samovražde brániť, prípadne aký má zmysel brániť tretím osobám, aby im pri nej poskytli asistenciu. (Zomrú dôstojne, neostane po nich bordel, odpadá kopa administratívnych a praktických problémov.)