PULNOC: Začnem od hrúbky: správne používanie členov ťa v angličtine oddelí od ľudí, ktorí nasledujú heslo: “English is the best language to speak badly”. Keď má niekto problémy s členami, tak si hovorím, že vlastne v pohode, nie je to jeho prvý jazyk, na komunikáciu to stačí. Ale! keď má niekto potrebu písať na nyx nejake hlúpe pripodobnenia k očividne tebe intelektuálne podradeným osobám a nasekať v nich hrúbky… Come on, to si fakt pýtaš, aby ťa tu niekto vysmial.
O self-worth: pre mňa si to nejak asi nepochopila ty. Čo je self? Ako oddeliť to, čo z teba urobila spoločnosť a čo si bola ty, ešte pred tým, než ťa niekto začal formovať? Spomienky, ktoré ani nemáš, pretože sa to stalo pred tým, než si dostatočne vnímala, ktoré ovplyvnili biochémiu tvojho mozgu. Ak ti stačí sa krátko zamyslieť a vieš, čo je tvoje self, tak ti asi vlastne závidím jednoduchý život. Ja tam mám strašný mess myšlienok a možností.
Dekády toho, čo človeku cudzí i necudzí ľudia rvú do hlavy, že je neschopný, že nič nedotiahne, že by mohol byť viac, než je, keby nebol on (vlastne to self do ktorého sa pozeráme), i keď na terapii pracne oddelené zachovajú na duši šrámy, ktoré od seba samého oddeliť nejde.
A teda uklízení pred návštevou by som tak dramaticky nevidela :) človek sám znesie temnejšie veci, ako je ochotný ukázať pred svetom, to nie je špecialita ADHD. Dá sa to otočiť a používať na dobré účely. Ten pocit uklizeného bytu je super, akokoľvek sa k nemu došlo. Pre mňa je ľahšie nabonzovať sa kamarátke a poprosiť ju, nech ma donúti, ako sa niekoľko dní nútiť a trápiť vlastnou neschopnosťou.