DRABICZ: V mojom prvom zamestnaní sme mali na tieto veci checklist, čo si človek normálne v papierovej podobe pripravil a odškrtával. A robil sa vždy kalendár účtovných aktivít na rok dopredu, takže bolo presne dané, v ktorý deň sa čo robí. V checkliste (wordový dokument) boli popsané všetky záludnosti SAPu, bankových záležitostí atd., aby si človek naozaj nemusel vôbec nič pamätať.
V tejto práci som ale zistila, že nevydržím robiť žiadnu pravidelne opakujúcu sa činnosť. Za pár týždňov som ten SAP nastavila tak, aby sa tie veci robili samé. Pretože som odmietala klikať na tie isté veci každý mesiac. Naopak v projektovej práci - riešenie nepredpokladaných situácií som dobrá. Tak som sa po roku a pol trpenia presunula inam.
Architektúru som študovala tiež, niekoľko hodín nad jedným výkresom a výsledok peklo, nebola som schopná rysovať presne, nemám na to trpezlivosť a pri takejto činnosti ma chytajú záchvaty hnevu. Oni nás to nútili v škole robiť ručne, vraj to je dobrý základ na prácu so softwarom. Vymyslieť koncept nie je problém, ale narysovať to v ruke na výkres aby to nebolo krivé, človek nepocitnal výkres, seba, stôl a spolubývajúceho na koleji tušom a nemal z toho nutkanie vyskočiť z okna úplne nemožné. Architektúra nedopadla no.