PIZI: :)
nad niečim podobným som práve premýšľala..
cítiť ale to isté, čo druhý človek asi nie je práve možné,
skôr na základe vlastných skúseností a prežitkov
dokážeš predpokladať, ako sa asi cíti.
v poslednej dobe to napr dosť intenzívne vnímam na sebe.
odkedy som bola nútená chodiť nejaký čas o barlách
sa zakaždým, keď vidím niekoho, kto je na ne trvalo
odkázaný v okamihu nedokážem ubrániť myšlienkam
ako sa asi cíti, keďže viem, že je to dosť mess..
toto síce znie viac ako empatia, ale v reále to funguje tak,
že to akoby prežívam zároveň s tým človekom.
aj tak každý prežívame po svojom, ale práve vlastná životná cesta
nás defacto zbližuje, lebo sme anyway na tej istej lodi:)