Báseňka
Vivaldi
Štyri ročné obdobia
A moja izba vyzerá
Ako netopiere doupě
Ako izba pravého umelca
Bordel spisovateľa
Ktorý sa v tom chaose sveta vyzná
Nech ľudia nehovoria
Že všetko na svete už bolo vymyslené
Ani zasratý zlomok!
Budúcnosť ukáže!
Ak ju ľudská „chytrosť“
Nepredbehne
Obsiahnuť film nie je také ťažké
Veď má iba niečo cez storočie
Ak ho berieme poriadne
Ani to nie
Ale hudba a literatúra
To je iné kafé
Doslova by kvantitou prevalcovali
Ak by sa ľudia tak radi neopakovali
Bohužiaľ neopakujú samých seba
Ale iných
Nie sú problém duše
Ktoré je hodné obdivovať
Ale duše, ktoré chcú celý život
Obdivovať iné
Tak rýchlo
Zakrsne ich vlastná
A potom veria
Veria
Všetko je postavené na nádeji
A na viere
A na fantáziách
A snoch
Kam sa podelo
Vnímanie iracionálnej reality?
Ale vlastnej!
Boh sa mi nezjavuje vo snoch
Ani naňho neverím
Ale dal mi kontrakt
Ktorý mi tak dlho sľuboval
A ja som sa tváril, že ho nechcem
Mal som vlastný business
Lepšie záležitosti!
Ešte som stále z toho v mrtke
A asi ešte čosi budem
Nepijem, nefetujem
Len som dovolil sa prebudiť
Môjmu vnútornému psychu
Má to jednu výhodu
Mám ho pod kontrolou
Ako ono mňa
Tomu hovorím
Férový obchod!
Vieš
Naozaj mi záležalo na tvojom šťastí
Naozaj som ťa ľúbil
Miloval ťa celú aj s tými škodlivými stránkami
Ktoré som si neuvedomoval alebo mi
To skôr bolo ukradnuté ako fajčiarovi pri cigaretách
Ľutujem, že sme nežili pred 25timi rokmi
Kedy bolo v móde brať sa v 20ke
Iba kvôli deťom
Takto sú spomienkou na teba fotky
Nie oni
Boli by krásne, inteligentné, vnímavé
A hlavne by mali ozajstnú dušu!
Ako ja alebo ty
Len ty si svoju zapredala
Niekedy jedna blbá voľba tak zmení celý budúci zasratý život
A keď si to neuvedomíš, bude to iba tá lepšia varianta
Stačí keď je na tomto svete jeden takto zničený človek
Nemusia byť dvaja
Dal som sa na celibát
Užívam si virtuálny sex
Ale oveľa viac fantázie
Opakujem vlastné spomienky
Nie niečie razie
Na piedestál zázračného umenia
Veď táto doba je ako mnoho iných
Tak umelohmotná
Na mnohých miestach, ktoré voláme raj
Chýba šťava, chýba atmosféra
Chýba im jemnosť a nežnosť, a tvrdosť!
Láska je úprimnosť, kritická úprimnosť
Nie hnaná závisťou
Ten kto sa má rád
Sa občas tak strašne preklína
Uvedomil som si
Že moje šťastie záleží iba mne
Že tu hru hrám sám proti sebe
Každé Eso sa nakoniec proti mne obráti
Ale nebudem preto žiť ako bezdomovec
Výstrednosť ale nie je zaujímavá
Páči sa mi obyčajnosť
Niečo čo ľudia dnes vôbec nevedia oceniť
Ako aj vlastnú prirodzenosť
Nie takú ktorú človek zapne
Až keď na seba nabalí všetok sajrajt.
Nechcem byť sám
Lebo nikto nepozná samotu ako ja
Samotu iného významu
Samotu, osamelosť uprostred veľkej spoločnosti
Samotu v svete
V nepochopení
Keď moje ja, ako entita, inštancia
Nie je pre nič žiadnou hodnotou
Prečo by mala byť pre mňa?
Iba preto, že sme svoji
Nebudeme praktikovať rodinkárčenie
Neviem pre seba toľko znamenať
Keď neznamenám pre niekoho iného
A nemyslím ako osobnosť
Ale blízky človek
To ja rád
To ja strašne rád!
Vivaldi dohral
Moja báseňka je v polovičke
A ja púšťam 16 – Drop Out
O 50db hlasnejšie
Pri takejto hudbe chcú všetci
Tú svoju revolúciu
Ale ja som pokojný a spokojný
S tým nedokonalým svetom
Ktorý tak milujem
Ktorý chcem zachrániť aspoň pre seba
Ale ako bez blízkych?
Ako bez ostatných, bez všetkých?
Nie sú v tom myšlienky, vízie, ani teórie
Iba jednoduchý prístup k životu
Sucks!
Pravda je taká
Že tí čo zachraňovali
Potrebujú byť ešte zachránení
A tí čo boli zachránení
By mali konečne niekoho zachrániť
Lebo keď karma neexistuje
Tak jej musíme trošku pomôcť
Sme tým my sami
Buď sa tomu poddáme
Alebo ostane veľa životov viac skurvených
Ako by mohlo nebyť!
Lebo čisté ja
Raz budú volať underground
Niečo plne nepoohýbané okolitým svetom
Masami
A protimasami
Všetko stojí na brehoch proti sebe
Po rieke už nepláva nič
A keď
Iba smeti a iný odpad
Dýchame
Potrebujeme čítať
Prežívať
Svoje slabosti
Svoje chyby
Potvrdiť svoju úbohosť
To sa nám tak páči
Tak strašne
A tí čo nepodľahli
Budujú si babylonské veže
Rozumovej správnosti
Kde ostali zdraví?
Šialení, nenormálni
Ale zdraví!
Diaľnice
A jednosmerky
Malé lesné cestičky
Sú kde?
Tak nuž
Nič nerobím ako mám
Napriek všetkej tej lenivosti
Je úspěch viac predurčený
Nerobotom
Lebo nevyhadzujú iba kontrolky
Ale cítia!
Cítia ďalej ako iba na prahu svojho ega,
pudu, istoty a ambícii.
A preto sú sklamaní a preto sú smutní
Lebo nie je veľa zrkadiel
Z ktorých sa môžu praví ľudia
Pozerať sami na seba
A nie sú zatrpknutý ako Nietzsche
Nechcú byť nadčlovek
Lebo byť viac, všetko viac
Až po milióntu duchovnú dimenziu
Zabíja
Zabíja
Zabíja
Veškerú lásku!
Tak neplač!
Šialení bastardi!
„Počúvam …“
Fixná idea
Osud je len to čo bolo
Ak to má byť niečo čo ešte bude
Je to chyba
Je to katastrofa!
Existuje iba náhoda
Nájdi lásku k nej
A spätne sa stane osudom
Ľudia chcú vedieť prečo tu sú
Viac ako to chcú prežiť
Viac poznať zmysel
Ako ho mať
A chcú byť normálny
Až tak že stratia všetko cenné
A vystavia sa
Nástrahám prázdna
A najbližšiemu človeku
Nevedia povedať
To čo za peniaze povedia
Cudziemu psychológovi
Je to úbohe!
I tak mám všetko rád
Len ma to strašne serie!