Slovenské a polské (aspoň podle Googlu) strašidlo grgolica zní poměrně děsivě.
Jednou z najčudesnejších démonických bytostí, ktorú by sme mohli priradiť k obrom, patrí grgalica. Patrí ešte k staroslovanským animistickým kultom zosobňujúcim prírodné zákony a sily. V susedných Čechách bol jej obdobou hejkal, inde si ju zamieňali s démonickou Runou či lesným démonom bogynka.
V okolí Zvolena ju podľa knihy Na krížnych cestách opisovali takto: "Nohy mala ako mosúre a čierne ako uhoľ, ruky ako lopaty, driek taký hrubý ako dobrý sud, plecia široké ako posteľ, a hlava na nich ako mýtovnica, v hlave oči ako taniere, a vlasy bez rozdielu rozstrapatené viseli jej z hlavy až po pás, a prsníky mala cez plecia prevesené. To bola ona, tá grgolica."
Žila v horách a ľudia počuli len jej húkanie. No keď niekoho dolapila, mäsité ňadrá mu pchala do úst dovtedy, až kým ho nezadusila. Aby sa jej uhliari v lese ubránili, nosievali pri sebe svätú knižku a ruženec. A ak im nechcela ustúpiť z cesty, tak jej povedali: "Runa, Runa, domov utekaj, deti ti plačú!" Vtedy sa vraj okamžite domov rozbehla, lebo svoje deti mala veľmi rada.
Táto bytosť pchala ľuďom obrovské ňadrá do úst, až kým ich nezadusilahttps://www.teraz.sk/slovenski-demoni-a-strasidla/strasidla-lesne-bytosti-slovenske/230099-clanok.htmlGrgolica ho zadávila. Grgolica ho zadrhla. – význam | Ľudo Slovenskýhttps://www.ludoslovensky.sk/prislovie/1858